L'ultimo treno della notte

Filmařsky lépe zvládnutý Last House on the Left. Začátek je přímo neskutečně pomalý, ale následné dění v nočním vlaku už má šanci zaujmout. To týrání zde není nijak přehnané, působí reálně, a právě proto má docela sílu. Pohled na fyzické mučení na obrazovce snesu, ale jakmile mám sledovat patnáctiminutovou psychickou tyranii, tak nastává problém. Jako opravdu si ten film znovu nepustím, nemůžu říct, že se mi líbil, ale minimálně tři hvězdy si zaslouží. (29.10.2008)

Asi si netreba nahovárať, že nejde o trash s množstvom wtf scén, ale pokiaľ máte slabosť pre filmy odohrávajúce sa z polovice vo vlakoch, tak ide bezpodmienečne o nutnosť. Ani nevadí, že posolstvo/á sú nám cpané do hlavy prostredníctvom filozofických rečí pri večeri nóbl skupinky. A to najmä preto, že paralelný a zároveň asociatívny strih je perfektný a film je aj skvele vypointovaný, respektíve keď si uvedomíte, kto ostane nažive a čo z toho vyplýva. Na gore zábery zabudnite, o nich tento triler nie je. (30.06.2022)

Že sa jedná o totálnu vykrádačku Bergmanovho Jungfrukällan (1960) mi zas tak moc nevadilo. Problém je v tom, že Aldo Lado nedokázal do známeho príbehu vložiť niečo osobité, čo by ho v konečnom dôsledku ozvláštnilo a oživilo (vlak neberiem ako zmenu). Vianočné pozadie sviatkov, počas ktorých dvojica mladých dievčat (Margaret a Lisa) cestuje vlakom do Talianska za príbuznými, malo za účel asi iba zvýraznenie kontrastu medzi príjemnými a desivými momentkami krátkeho osudu cestovateliek. Stiesnený manévrovací priestor vlaku a jeho kupé si vyžiadal svoju daň hlavne na samotnom záujme o film. Jednotvárne, mdlé a nezáživné spracovanie, ktoré sa v žiadnom prípade nemôže rovnať Cravenovej verzii The Last House on the Left (1972) aj keď na ňu hlavne z reklamných dôvodov upozorňuje. Jedná sa o vyslovene nudnú participáciu! L'ultimo treno della notte by som radšej nezrovnával moc s inými žánrovými kolegami (okrem teda s príbehovými modifikáciami). Nie je totiž moc čo porovnávať. ### L'ultimo treno della notte sa prekvapujúco dostalo vo Veľkej Británii aj na zoznam tzv. Video nasties a to potom, ako mu bol v roku 1976 odmietnutý oficiálny certifikát BBFC pre kino release. Uncut verzia filmu sa v UK dočkala vydania až v roku 2008 pod názvom “Night Train Murders“ (Rated:18). (Videná táto Uncut verzia). (11.08.2009)

Talianska odpoveď na americký úspech Cravenovho The Last House on the Left. A minimálne o dva svetelné roky lepšia. Majster Aldo Lado je síce rovnako sadistický a krutý, no násilie v jeho podaní a v kontexte s ostatným dejom nie je tak lacné a samoúčelné. Postavy sú prepracovanejšie, etické otázky (má rodič právo zabiť vraha svojho dieťaťa?) viacej na mieste a formálna stránka sofistikovanejšia. Počiatočné pomalé tempo začína zľahka naberať na obrátkach, prechádza nečakanými zvratmi a šokmi a vedie až k finále, pri ktorom sa tají dych. Bravo! (07.01.2005)

Ja si skrátka nemôžem pomôcť, no mne priebeh určitých pasáží v týchto starších filmoch príde strašne primitívne stvárnený. Od správania postáv cez zábery, až po spôsob komunikácie. Strašne to na mňa pôsobí umelo ba až komicky, pričom len ťažko sa dokážem vžiť do situácie postáv, ktorým sa takpovediac ubližuje. Všetky tieto filmy zo 70 rokov mi prídu neskutočne na jedno kopyto, pričom len občas natrafím na taký, ktorý si ma dokáže plnohodnotne získať (When a Stranger Calls - 1979). Tento to samozrejme taktiež nie je, pričom tú tretiu dávam len vďaka úplnému záveru v kombinácii s "milosťou" - 55% (27.12.2016)