Poistka smrti

„Dvojité odškodnenie” v prípade úrazového poistenia, spadá do úvahy najskôr iba vtedy, ak k tomu súčasne dôjde i ku nejakej tragickej, obzvlášť závažnej udalosti (nehode), trebárs - (ne)šťastného pádu z vlaku...?! Poisťovací agent - Walter Neff, by vám vskutku o tom vedel povedať asi oveľa viac, než práve ja laik, keďže pracuje vo vychýrenej poisťovni Pacific All-Risk, a je expertom nielen na uzatváranie „všetkých životných rizík” , ale kľudne vám tiež predĺži i poistku na váš automobil, ktorá ináč už medzičasom stratila platnosť, a tak priamo kvôli tomu prichádza na bulvár Los Feliz, kde si mimochodom v prepychovom luxuse nažíva nielen pán Dietrichson, ale najmä jeho v poradí druhá pani manželka Phyllis Dietrichson, ktorá je akurát doma, keď Neff zazvoní na zvonček, kedy dvere otvorí akási neznáma slúžka. To je vôbec prvý impulz ich vzájomnej náklonnosti v tom zmysle, že pôvodne sem dorazil len preto, aby sa opýtal, či je pán Dietrichson zrovna duchom prítomný, ale namiesto toho začnú títo dvaja kuť zlomyselné plány, čo by sa dalo pripísať aj tomu, že sa Walter Neff až po uši zamiloval do Phyllis, kvôli ktorej si zrejme zničí celú reputáciu, o čom ma informuje hneď na začiatku, keď začne v Los Angeles, vo večerných hodinách, dňa 16. júna 1938, dopodrobna rozprávať, čo sa mu to vlastne prihodilo, čo automaticky dokladá i náležitá retrospektíva, pomocou ktorej sa dostávam do obrazu... Do úst si neustále berie Bartona Keyesa, kolegu a likvidátora škôd, pre ktorého nahráva vlastné priznanie... Kľúčovú rolu zohrala - najprv mimoriadne zaslepená láska a potom aj rozprávkové zbohatnutie, ktoré sa z počiatočných 50 000 vyšvihlo až na astronomických 100 000 dolárov, kvôli čomu prikývol na zvrátený nápad Phyllis Dietrichsonovej, spočívajúci v tom, že naaranžujú smrť pána Dietrichsona tak, aby to vyzeralo na „dokonalú nehodu” ? Čo by sa mohlo teraz pokaziť... ? Možno Dietrichsonova dcéra Lola, zohrá ešte dôležitú úlohu ? / Rakúsko-Uhorský emigrant Billy Wilder nakoniec zakotvil v klasickom Hollywoode, aby nakrúcal legendárne diela americkej kinematografie, kde by som určite započítal i strhujúci film noir s originálnym titulom "Double Indemnity" z roku 1944, ktorý vznikol ešte pred Strateným víkendom, Sunset Boulevardom, či Bytom, pretože sa blysol na začiatku režisérskej kariéry, tým pádom si vytvoril svoj nezameniteľný rukopis, ktorý si vybrúsi(l) do maximálnej dokonalosti, a to o rovných šesť rokov neskôr v mojom najobľúbenejšom ("najlepšom") filme. U Barbary Stanwyck nie som zvyknutý na stelesňovanie zákerných postáv, ale i napriek tomu jej Phyllis Dietrichson náramne dobre pasovala, ako uliata. Fred MacMurray je výborný po celý čas, ale až všetky scény s "Emanuelom Goldenbergom" , alias Edwardom G. Robinsonom, sú presne tie, ktoré som si najviac vychutnával. „Malý vzrastom, veľký herectvom,” podobne ako Humphrey Bogart, s ktorým si taktiež spoločne zahral, napríklad v Kid Galahad z roku 1937. PS: Vyčerpal som úplne všetky možnosti, ktoré som chcel napísať a popísať, a už ma teda nič iné nenapadá okrem toho, než aby som snímok následne odporučil aj ďalším divákom, a to buď konkrétne čisto len tým, ktorí ho zatiaľ ani nevideli, alebo druhým, ktorí ho už síce videli, ale znovu si osviežiť príjemné spomienky, by nebolo celkom od veci... ? (28.03.2021) (menej) (viac)