Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Krimi
  • Animovaný
  • Akčný

Recenzie (12 412)

plagát

Edi (2002) 

Kombinácia melodramatických klišé a Shakespearovskej drámy, tentokrát v nezávislom balení. Režisér so scenáristom inscenujú scény ako sa im hodí, napríklad príchod gangstrov uprostred krstín. Keby tak všetci somráci boli takí dobrosrdeční ako Edi so svojim parťákom. A keby na Slovensku vznikali aspoň takéto filmy.

plagát

Kliatba zlatého kvetu (2006) 

S výhradne exteriérov v Dýkach prechádza Zhang tentokrát takmer iba do interiérov. Potencionálny problém č.1:ťažko si nájsť v tomto príbehu osobu, ktorá by nám bola sympatická a držať jej palce. Potencionálny problém č.2: Film sa príliš dlho rozbieha a akcia (na čo všetci čakáme najviac) príde až na záver. Tento rozbeh plný intríg bude zrejme vačšinu divákou nudiť. Fakt č.1: Výprava je znova úžasná. Fakt č.2: Herci nemajú chybu. Suma sumárum 70percent, ako pri dýkach, tam som pridal, tu tým pádom uberám.

plagát

Kráľ komédie (1982) 

Pre mňa film, v ktorom som naplno docenil spoluprácu Scorsese-De Niro a jedna z najzábavnejších komédií, aké som kedy videl. Pupkinova neodbytnosť je neodolatelná, De Niro má výrazný komediálny talent, ktorý bohužial pri komédiách typu Analyzuj a Foter je lotor vobec nezužitkoval. Film je v dnešnom nášupe reality show a ich non-brain superstars maximálne aktuálny. V mojom rebríčku jeden z Kráľov komédie.

plagát

Zúriaci býk (1980) 

Ďalšia spolupráca Scorseseho s De Nirom, závislá na jeho presnom výkone. Bohužial ma životopisné filmy príliš neberú a box už vobec nie, tak nedokážem naplno doceniť Scorseseho genialitu v tomto filme. Raging bull zaznamenal myslím výrazný posun v rebríčku naj filmov, u mňa zostáva štvorhviezdičkový. Jeden z tých filmov, ktorých povesť je pre mňa nevýhodou, pretože sú potom miernym sklamaním. Čiže niečo ako Taxikár.

plagát

Taxikár (1976) 

Vo svojej dobe určite pecka, dnes je ale podobných kritík skazenosti spoločnosti vo všetkých spoločenských vrstvách podstatne viac, takže ma už Scorsese natolko nešokoval. S taxikárom plne súhlasím, jeho prerod je vykreslený prirodzene a logicky. Dopomáha tomu samozrejme De Niro, na ktorého výkone tento film stojí. Ja by som sa zachoval mierne nemorálne a vypočítavú Cybill by som si na konci nechal. Myšlienka filmu by bola ale rázom fuč.

plagát

Kasíno (1995) 

Ďalší z mnohých nadpriemerne dlhých Scorseseho opusov, ktoré ani na chvílu nenudia a človek by to kludne pozeral aj o hodinu dlhšie. Prostredie mafie je velmi vďačné, ale natočiť ho doveryhodne je kumšt. Scorsese má po ruke herecké esá, ktoré majú s týmto žánrom a s ním skúsenosti, tak to ide všetko ako po masle. Poteší mnoho vychytávok, napr. ako sa dá v Kasínach podvádzať. Pre tých inteligentnejších (Ace) musí byť spolupráca s tými menej inteligentnými, nerozvážnymi a vyslovene zlými (Pesciho postava) utrpením. Sex Pesciho a Stone bol podla jednej ankety vyhodnotený ako najmenej vzrušujúci v histórii kinematografie.

plagát

O 28 dní... (2002) 

Na Boylea dosť netradičné, ale svojim sposobom dobré. S (asi) menším rozpočtom sa mu celkom fajn podarilo vytvoriť atmosféru postapokalyptického Anglicka. Aj v záplave útočiacich zombíkov padajú zaujímavé otázky, nad ktorými sa dá zamyslieť. Posledná polhodina v Manchesteri je bohužial trochu prevarená a do žánru nič nové neprináša. Záver s HELL(O) je najlepší moment filmu.

plagát

Spojenec (2006) 

Jediný Leeho príspevok na téma mainstreamový film, ktorý chvalabohu nie je až zas tak komerčný a určite nie bezduchý. Zápletka vyzerá otrepane, ale vo svojej dobrodružnej podstate udržuje napatie a nenudí. Lee k tomu nabaluje ešte svoj pohlad na život v USA, predovšetkým etník, ako býva jeho zvykom. Vyústenie je trochu sklamaním, neprišlo s ničím prekvapivým a len sa snažilo byť v duchu Leeho oblúbenej diskriminácie menšín. Či už v súčastnosti alebo v tomto prípade minulosti.

plagát

Krvavé leto v New Yorku (1999) 

Jediný Leeho snímok, proti ktorému nemám žiadne námietky a ktorý mi presne sadol. Zaoberá sa predsudkami voči inakosti, čo vyvrcholí obvinením miestneho punkera z masových vrážd, ktoré len tak mimochodom sužujú New york. Lee je ale presvedčivý aj v zobrazení medziludských vzťahov. Leguizamo tu predvádza asi najlepší výkon svojej kariéry. Neskôr tento film v mojich očiach prekonal Do the right thing! VIDENÉ ZNOVA 4/21: Na hodnotení sa nič nemení, časom ale viac doceňujem aj Leeho klasické a nezameniteľné vychytávky, ktoré som si na prvýkrát v dávnych časoch v podstate nevšímal.

plagát

25. hodina (2002) 

Leeho filmy nie sú presne môj šálok čaja, ale ich kvalitu musím objektívne oceniť. Proste ma problémy černochov v USA príliš nezaujímajú. Tu sa sústredí na drogového dealera, nie na jeho vzostup a pád, ale prekvapivo na jeho posledné hodiny pred odchodom do väzenia, čím mu dáva priestor na absolútnu duševnú očistu. Viac ma ale zaujali skvelo napísané vedlajšie postavy, na ktorých vidno relatívnosť viny a morálky. Len nechápem, prečo mám držať palce drogovému dealerovi a prečo sem Lee umelo zakomponoval dvojičky. VIDENÉ ZNOVA 4/21: Často píšem, že na druhýkrát príliš názor nemením, tentokrát ale konštatujem, že medzičasom sú Leeho filmy môj šálok čaja a že chápem, prečo sú vo filme zakomponované dvojičky. Hodnotenie ostáva rovnaké, ale ťahá sa na najvyšší level.