Ahsoka

Nedá superlatívami opísať výnimočnosť tohto majstrovského diela. Ani neviem, čo bolo lepšie, či scenár, réžia, hudba, obsadenie a jeho výkony alebo absolútne originálny, nepredvídateľný, strhuhúci, dynamický, prepletený príbeh plný paradoxov, zvratov, zamotaných charakterov a hlbokých myšlienok. Jednoducho takmer dokonalý balík. Zaslúžená svetová filmová špička a koniec-koncov aj moja osobná. Skláňam sa, stojím na nohách, tlieskam a kričím BRAVO!

Zoznámte sa, prosím, toto je 5-hviezdičkový pán Dokumentárny seriál ako lusk, ktorý sa snaží poukazovať na príčiny globálnych konfliktov súčasnosti v minulosti. Kvalitný, výborný študijný materiál a dovolím si povedať, že v dnešnej dobe povinné pozeranie pre všetky generácie. Prehľadná chronológia, mrazivé fakty, priamy svedkovia a ich dychberúce svedectvá dokonale naviazané na fantastickú zbierku záberov a fotografií, a to najdôležitejšie je až nečakane OBJEKTÍVNE spracovanie udalostí z pohľadu obsahu (kladné i záporné momenty oboch) aj z pohľadu minutáže pridelenej obom stranám studenej vojny. Navyše aj pomerne veľkorysý priestor pre strany, ktoré boli (sú) studenou vojnou ovplyvňované. Dokonalý dokumentárny seriál neexistuje, ale tento má k nemu veľmi blízko. „História sa neopakuje, ale rýmuje sa.“ (Mark Twain)

Stretávame sa s ďalšou starou známou, tentokrát významná postava z The Clone Wars Ale keďže o tom už napovedal trailer, žiadne prekvapko. Opäť, je príjemné ju vidieť, nový zostrih, zmäknutý charakter...to všetko je pekné, len čo sme sa dozvedeli? Ventres to v závere uhrala do outu, čo ak sa potvrdí, že klamala, tak nového diváka to neposunulo nikam, čo sa rovná vatovej epizóde, ...a "starého" diváka by to neposunulo nikam, ani keby hovorí pravdu. Alebo pravda o Omege bude možno niekde uprostred a niečo nás v závere ešte predsalen prekvapí. Budem sa snažiť ešte Filonimu dôverovať.

Stále výborné takmer po všetkých stránkach, o tom potom, no po tej dejovej už predchádzajúca epizóda bola slabšia a táto je detto. Naviac mi s ňou príde aj veľmi podobná, opäť vytvára len akési premostenie, riešime kultúrné rozdiely, čo je samozrejme fascinujúce, ale už pociťujem, že niečo mi tu chýba. Do toho nejaká tá politika a Anjin opäť v roli pozorovateľa, ktorý slovami, myšlienkami a skutkami reprezentuje divákov zo západu. Získava ďalší titul pre mňa až nepochopiteľne jednoducho, akoby bol jediný, kto Toragunu prišiel po zemetrasení zachrániť. E3 skončila tým, že začína vojna, a E5 znovu končí tým istým - akoby sme sa otočili v kruhu.

Prvá časť okrem záverečnej akcie zatiaľ na mňa neurobila veľký dojem. Bolo to preskákané na všetky strany, vypočuli sme si kopu priblblých vtípkov, videli sme typické klišé amíkovské výrazy a postoje, vizuál akčných scén pripomínal skôr počítačovú hru a zacítila som silný závan patriotizmu (očakávane), ktorý neminul aj hudbu.

Na jednej strane chápem a stotožňujem sa s negatívnou kritikou ohľadne tiahlosti deja a s tým súvisiacej nudy. Sama som upadala do mikrospánku a nakoniec som ho vypla a vrátila sa k nemu až ďalší deň. Na strane druhej si však myslím, že tento film je celý ako taký naprosto výborný a splňuje, čo má špionážna dráma mať. Celý príbeh je veľmi záhadný, zahmlený a prezentovaný utržkovito, no a keď v tomto duchu ideme 1,5h, tak ono je potom celkom logické, že dochádza k strate koncentrácie a čiastočne negatívnemu celkovému dojmu. Vo finále v poslednej polhodke však prišla taká gradácia a pozdvihnutie adrenalínu, že divákovi nakoniec vypáli rybník a sánka padá dolu.

Podobne ako to bolo pri IM1, tak aj pokračujúce dielo považujem za veľmi vydarené. Kvalitou ho ani nepredčil, ale ani nepodliezol. Robert Downey Jr. si zaslúži všetku chválu, ktorá na neho padá. Je skutočne unikátnym hereckým talentom, navyše po komediálnej stránke pôsobí obzvlášť prirodzene a tie americké vtípky mu zožeriem dokonca aj ja (!). Príde mi však, že akosi vyprchala chémia medzi ním a Gwyneth Paltrow, a kdežto záver sa snažil ukázať opak, tak so Scarlett Johansson tam prebiehalo rozhodne viacej chemických reakcií. Akcie v prvej polovici pomenej, ale v tej druhej sa to vynahradilo, navyše pekne ukočírované, nie príliš prehnané. Bavila som sa a tlieskam :)

Dušu-pohladzujúca humorná dráma ladená do retro štýlu zo začiatku sedemdesiatych rokov. Je evidentné, že film ťahá hlavne charakterovo najvyfarbenejší Paul Giamatti alias profesor Hunhman, ale zvyšní dvaja sekundanti sú len centimetre za nim. Hudba je menej výrazná, v popredí je príbeh a dialógy. Nájde sa hneď niekoľko prijemne úsmevných a vtipných momenty, ktoré dokonale kontrastujú dramatickej zápletke. Film má jednoznačne potenciál stať sa vianočno-novoročnou kultovkou. Ja by som si ho pozrela rozhodne aj druhýkrát.

Mali sme možnosť vidieť umelecky špičkový film hlavne po stránke výpravy a kamery je to, dovolím si povedať, za posledných pár rokov úplná art topka. Farby majú skrytý zmysel a sú nádherné. Za každou scénou, za každým kostýmom je nepredstaviteľná práca. Je evidentné, že sa od začiatku išlo po ocenení. Hudba je úplne príšerná. Z toho budem mať hlavybôl ešte najbližších pár dní. Akoby posadíme malé dieťa ku klavíru a začne trieskať, ako mu príde - čo tak nejak, neviem jak vlastne pasuje. Oveľa viac mi však vadí obsahová stránka. Jasné, je nám predostretá pestrá škála častých medziľudských vzťahových problémov, mužsko-ženské stereotypné role...atď. Čo je úplne v poriadku a dobrý základ, ale to samo o sebe mi neprináša žiadnu silnú emóciu. A ak nejaká silná emócia prišla, tak to bolo nechutenstvo z prepísknutého množstva presexovanej minutáže, čo bolo pre absorbciu myšlienky príbehu extrémne rušivé.

Stojím si za tým, že v jednoduchosti je krása, no výnimka potvrdzuje pravidlo a medzi výnimky budem radiť Minulé životy. Kamera je krásna, hudba príjemná a tak nejak žanrovo-adekvátna. A aj keď tvorcovia sa pochopiteľne všemožne snažia zahrať hlavne na emocionálnu strunu, medzi mnou a týmto filmom prebehla minimálna iskra, zaručene nie dosť silná na zapálenie ohňa. Dej je monotónny (až uspávací) a umelo rozťahaný. S Norou som sa absolútne nevedela stotožniť, pôsobí na mňa nevyrovnaným dojmom.