Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Levoča, prvá polovica 16. storočia. Majster Pavol tvorí svoje najslávnejšie dielo - neskorogotický oltár v kostole sv. Jakuba. Do svojich služieb práve prijíma rezbárskeho tovariša Krištofa. (oficiálny text distribútora)

Recenzie (26)

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Páči sa mi, že tvorba oltára majstra Pavla je iba pozadím príbehu a hlavná postava je tovariš Krištof, a nie samotný majster. Páči sa mi rozprávková atmosféra filmu, jeho kulisy, krčma u Kalicha a herci. Lenže skutočne sa film rozbehne iba v záverečnej tretine, dovtedy sme svedkami hovoriacich hláv, riešiacich dobové záležitosti, v ktorých sa zdá byť scenár celkom istý. Dočolomanský klasicky obchytáva kozy, v krčme to každý večer poriadne žije a nebyť vrchnosti, všetci by žili v harmónii, ktorá ak sa občas naruší, tak ju alkohol spoľahlivo utrasie. Aj tie karty by sa časom vstrebali, ale to by sme potom nemali dramatický konflikt. Poteší maľované pozadie Levoče, len škoda, že to nebol umelecký zámer, ale nutnosť. Záverečný konflikt je divácky atraktívny, ale z témy sa predsa len dalo vyťažiť o niečo viac. Zatiaľ najlepší film z toho mála, ktoré som od Bahnu videl. 70%. ()

Arsenal83 

všetky recenzie používateľa

Plejáda nádherných hercov, u mužov teda umením a u žien aj umením. Ešte aj na vypuklo-opuchnuté oči Vášáryovej sa dalo pozerať, dnes sa nedá na ňu ani pozerať, ani počúvať. Ale čo treba podotknúť - existovali aj také pokrokové doby, že mohol si byť majster nemajster, ale za krádež dávali ruky odťať jedna radosť. Ešteže sme dnes už takí humánni. Za starých pravidiel by sme mali parlament bezrukých. ()

Reklama

rudeboy 

všetky recenzie používateľa

Skrytý prameň je po Poslednej bosorke druhým historickým filmom Vladimíra Bahnu. Oba okrem iného spája motív umeleckej tvorby (V Poslednej bosorke sa rieši obraz Umučenia sv. Júlie namaľovaný podľa mladého chudobného dievčaťa, ktoré je následne obvinené z bosoráctva). Hlavnou postavou filmu je sveta skúsený rezbársky tovariš Krištof (Štefan Kvietik), ktorý je majstrom Pavlom (Ctibor Filčík) prijatý do služby, keďže vrcholia práce na kostolnom oltári. Svetobežník sa pozvoľna zapletie do miestnych udalostí, napríklad aj okolo alchymistu Aquavivu, kde na seba paradoxne spustí vlnu nevôle za to, že odhalí jeho podvody (Tento moment je z hľadiska logiky absolútne nefunkčný!). Ďalšia chyba, ktorú spraví mu bude osudná... Bahnova snímka je síce plná kvalitných hercov a má (na svoju dobu a slovenský kontext) aj relatívne dobrú výpravu, no prílišná dejová strohosť a absencia napínavejších scén, z nej robia nezaujímavú záležitosť. ()

gogo76 

všetky recenzie používateľa

Slovenský film s tak dobrým obsadením som si nenechal ujsť. Doteraz som o ňom nepočul, no príbeh ma zaujal. Ten sa nezameral na Majstra Pavla z Levoče, ako som si pôvodne myslel, ale na jedného z jeho tovarišov, ktorého stvárnil Š. Kvietik. Za pochvalu stojí jednoznačne skvelá hudba, ktorá tento historický príbeh skvelo dopĺňa, no a bez debaty herci. Úvod i záver sú výborné, horšie na tom je prostredná časť filmu, kde príbeh trochu stagnuje, akoby nevedel o čom rozprávať. Odsúdenie za krádež peňazí Majstra Pavla, ktoré postihne Kvietika, záver poriadne oživil, hlavne scéna "popravy" a na poslednú chvíľu som preto dvihol hodnotenie k slabším štyrom hviezdam. Chápem i 3 hviezdičkové hodnotenia, pretože ten príbeh mal na viac. 70%. ()

Willy Kufalt 

všetky recenzie používateľa

(2x) ,,Človek nemusí byť hneď kacír, ak myslí aj vlastnou hlavou." Mám dojem, že slovenské kapitolky z ČS kinematografie bývajú na týchto stránkach (mnohokrát neprávom) prehliadané a nepovšimnuté. Skrytý prameň aj po repríze zostáva v mojich očiach dobre vystavanou a vystupňovanou historickou fikciou na pozadí reálnej umeleckej tvorby (kostolný oltár Majstra Pavla z Levoče). Pomerne stručný a odfláknutý text distribútora, ktorý oboznámi len s historickým pozadím, má predsa len jednu výhodu: neprezradí jeden vopred nečakaný zvrat, ktorý sa po zhliadnutí filmu asi každému divákovi navždy spojí s návzom Skrytý prameň. Spočiatku rozprávkový príbeh o mladom nadanom tovarišovi, ktorý si aj napriek drobným nedorozumeniam vytvára nádejnú kariéru v rezbárskom remesle, sa totiž po niekoľkých relatívne pohodových historkách pomaly mení na napínavú tragédiu s jedným výrazným hororovým momentom...! Stredoveké rozsudky bývali vždy prísne a nebývalo miesta ani na obyčajné odvolanie, nieto ešte na rozprávky. Neprekvapilo by ma, ak by za koncepciou príbehu stála sčasti aj vtedajšia ideológia, ktorá neznášala cirkev a potrebovala zobraziť výrazný kontakt (hoci len pracovný) so silne náboženským prostredím (kostol) ako osudovo tragický. Avšak musím oceniť, že vykreslenie oboch postáv (veľký Majster Pavol a Krištof ako jeden z jeho mnohých pomocníkov) ani napriek silnému motívu viny a trestu nevyznieva prvoplánovo len záporne a kladne, dokonca vykonanie rozsudku som tu vnímal ako trest (v rôznej miere) pre obe postavy. Kto vyvrcholenie príbehu pozná, o to ľahšie môže sledovať skvelo rozpracovaný motív osudových rúk od úvodného pretlačovania sa, cez objavujúceho sa žobráka (bez rúk) až po dokončenie poslednej sochy. Ak sa k takto prepracovaného scenáru pridajú Kvietik s Filčíkom a pôsobivá dramatická hudba, nemôže byť našinec nespokojný. (90%) (Československá filmová výzva) ()

Galéria (3)

Zaujímavosti (4)

  • Komparzisti, ktorí účinkovali vo filme, dostali honorár 80 korún československých. (Odpocivadlo)
  • Film sa natáčal behom júla 1972 v Levoči, Bardejove a taktiež aj na Zvolenskom zámku. [Zdroj: sng.sk] (ČSFD)
  • Scéna, kde Vavrinec (Michal Dočolomanský) uteká dole kopcom okolo hradobných múrov, sa natáčala v Bardejove, no v skutočnosti boli tie hradobné múry iba kulisy. (ČSFD)

Reklama

Reklama