Vlna

Sympatický pokus natočit katastrofický film jinde než v obřích Hollywoodských projektech.Kristoffer Joner je výtečný herec a sympaťák, doufám, že se začně objevovat víc třeba jako Mads Mikkelsen.Film mě paradoxně bavil mnohem víc, když se tam postavy jen spolu baví a hlavní hrdina tuší nějaký průser.Jakmile přijde na řadu vlna, bohužel se objeví spousta blbých klišé a nelogických kokotin.Nejvíc sem nepobral, jak mohli být ti zaměstnanci v centru úplně v pořádku, když měli stanoviště v tom samém místě, které monumentálně spláchla vlna.Byl sem na 4* ale otravný a ufňukaný syn a dementní scéna s oživovaním jako v San Andreas mě doslova hnuly žlučí.Škoda, že se Norové nesnažili být víc originální a v celku povedený film pohřbili kupou Hollywoodských klišé.Jednohubka.60%. (16.02.2016)

Tak už si aj Nóri zmysleli, že si natočia vlastný katastrofický biják a dopadlo to ... no ako typický hollywoodsky letný biják, pri ktorom by bez tej nórštiny snáď ani nebolo poznať, že je z produkcie z iného kúta sveta. Každopádne po trikovej stránke (prekvapivo) výborné, dostatočne veľkolepé a scéna s ústrednou „vlnou“ rozhodne stojí za to. Wave/Bolgen dokáže byť správne napätý, emotívny aj strhujúci, akurát keby to všetko nebolo obalené do tých najväčších klišé z katastrofických filmov ktoré všetci dobre poznáme z Hollywoodskej produkcie. A tak tu diváka v úvode šestnásť krát film upozorní, že sa schyľuje ku katastrofe, občas sa vyskytnú až hlúpe zábery, keď aj syn musí v aute hrať na mobile hru, kde práve niečo spadne (aby už asi aj slepému a hluchému došlo, že tá hora FAKT spadne!) a neskôr to je typický apel na tie najotrepanejšie rodinné hodnoty a naťahovanie scén, kde niekto umiera a po desiatich minútach neúspešnej resuscitácie a potom čo to všetci vzdajú sa preberie, aby mohla byť rodina opäť pohromade. Byť to iba trochu odvážnejšie (čo som v prípade nórskej produkcie skutočne očakával) mohol si z toho divák v závere odnášať úplne iné pocity. Pritom by stačilo nechať iba pár ústredných postáv umrieť a celá skľučujúca atmosféra z katastrofy by nabrala iné rozmery. Takto by sa film chcel rovnať hollywoodskej produkcii, ale v porovnaní s ňou má oveľa menšie merítko katastrofy, takže to nie je férový boj a pritom by mu oveľa viac svedčalo keby sa občas vydal vlastnou cestou a nie kopíroval klišé z katastrofických filmov, ktoré tu sú snáď už od sedemdesiatich rokov. Ako katastrofická jednohobka síce fajn, dostatočne napätá, s parádnym vizuálom, ale nečakal som, že práve od Nórov nedostanem nič iné než „typický Hollywood“, keď iné ich filmy dokážu byť dostatočne svojské aspoň tou atmosférou. Vyskytujú sa tu síce momenty počas ktorých som mal chuť tomu napáliť štyri hviezdičky, ale bohužiaľ sa striedajú s momentmi počas ktorých klesal aj na tie dve, vrátane nemastného neslaného happy endu, takže vo výsledku „iba“ taký slušný priemer. CELKOVO: 3* (6/10) (18.03.2016)

Minimalističtější verze Emmerichových katastrofických blockbusterů z norské produkce, která až na relativně neokoukané prostředí fjordů nenabízí v rámci žánru nic extra nového a vesměs zobrazuje již dávno viděné. Osobně jsem měl chvílemi celkem problém s některými postavami, které mi přišly nadmíru nesympatické, takže jim bylo v tomto nelítostném souboji s přírodou těžké fandit. Na druhou stranu ale musím zmínit a pochválit několik solidně napínavých scén, které zapůsobily - zejména ty s evakuací a příchodem ničivé vlny. (18.03.2020)

Takový kolem toho ti Noři dělali humbuk a nakonec jen do fjordu hapalo popkornové skalisko a zvednutá hladinka unyle vycachtala pár trollů z jejich brlohů. Naprosto taky spláchla obvyklou skandinávskou originalitu a zůstala jen prachsprostá, tisíckrát viděná holyúdská matrice, osazená Radkem Šmrhou, pár sterilními Heyerdaly a několika chladnými bezpoševními Norami, kolem kterých zamrzají i termály a gumovatí ocelové trubky. S těmi dvaceti minutami fjordího vlnění se sice poňuňali moc hezky, nicméně zbytek je otravně omletý syžet, plný teplých přátelství a rektoryvných rodinných hovnot. (06.01.2016)

Žeby nórska odpoveď na katastrofický film Rolanda Emmericha, Deň potom z roku 2004 ? Aj áno, aj nie, síce Uthaug nie je tak okázalý, pompézny, velikánsky, ako skúsený devastačný matador Emmerich, ktorý má tento vzrušujúci žáner v malíčku, keď sa matka príroda nekontroluje a napácha nekonečné materiálne a ľudské škody. Až by som povedal, že diváci sú bažiaci po takýchto filmov, ktoré predznamenávajú rútiacu sa APOKALYPSU, kedy ľudský život visí na vlásku. Viac - menej, podobný je aj scenár, keď skúsený vedec zisťuje, že čoskoro dôjde ku katastrofe, pričom ostatní kolegovia ho ignorujú, neberú do úvahy, vážne, až keď sa niečo stane, potom zvyčajne býva už neskoro. Predtým, ako k tomu dôjde, režisér obstojne buduje dusnú atmosféru, kedy zaznamenáva, že hlavná postava má naštrbené vzťahy v rodine, pričom pred ním sa ponúka nové zamestnanie, za ktorým treba vycestovať, ešte varuje tvrdohlavých kolegov, že k niečomu príde, či jeho žena pracuje vo vychytenom hoteli, ktorý zasiahne zdrvujúca vlna... Žena je so synom v tomto ohrozenom hoteli, muž je s malou dcérkou na ceste preč z tejto krajiny, ale nestihnú to, lebo VLNA sa strašne rýchlo rúti smerom k nim. Zasiahne ich. Niektorí to, bohužiaľ, ako zvyčajne, neprežijú, iní, áno, práve odhodlaný muž chce ísť na pomoc svojej žene, ktorá uviazla v hoteli. Najlepšie je snímok sledovať vo fáze, keď sa blíži čosi extrémne nebezpečné, čo dokáže všetko navôkol seba zničiť, spustošiť, zlikvidovať, odstrániť... Potom, keď už to mám za sebou, film sa strhne klasickým hollywoodskym klišé, vtedy som ostal voči filmu totálne zaujatý, lebo prináša to, čo som už X Y - krát videl. Preto nakoniec zvolím, zlatý stred, ak by som si mal vybrať znovu, volil by som Emmericha, ktorého vízie bývajú oveľa, ale oveľa mohutnejšie + vizuálne efekty sú taktiež na inej, vyššej úrovni. (18.08.2016)