Únos

Ťažko hodnotiteľné a vlastne čo mám hodnotiť? Na slovenské pomery dosť dobré a bravúrne sa vyhli používaniu mien aktérov, čo stvárňovali reálne postavy. Dobre vieme, že to je podľa skutočnej udalosti, alebo si to aspoň máme myslieť, že to takto bolo. Určite to ale takto nebolo :/. Históriu píšu víťazi, alebo tí, čo sú pri kormidle a čo sa mohlo, a malo vo filme použiť niekto isto dôsledne reguloval, alebo ináč povedané cenzuroval podľa potreby sponzora/sponzorov :) Žeby film na objednávku? Pozorný divák si všimne, že na niekoho sa kydalo hlava nehlava, aj bez dôkazov a na iného ani prd, aj keď nemá za nechtami čisto. Film isto splní účel a táto upravená pravda s podtónom antipropagandy, sa stane oficiálnou pravdou. Vlastne už aj stala....tak to chodí...Ujo Mečiar bol zlý mafiózo a ostatní sú lietadla. Milí kresťania myslíte si, že keby sa všetci držali toho vášho motta "Nech hodí kameňom prvý ten kto je bez viny" bol by to Kováč, čo by sa zohol pre kameň s čistým svedomím? Vadí mi ta manipulácia filmu s pravdou a preto šup dole jedna hviezdička. Ako neznalec slovenskej politiky a ako ten, čo chce podporiť slovenskú kinematografiu by som udelil 4*, ale to sa nestane. (23.09.2017)

Ideology vs aesthetics. Úspech filmu ma teší. Je to ďalší zo slovenských filmov, ktoré v posledných rokov nalákali desiatky až stovky tisíc ľudí do kín. Dokonca na rozdiel od nich dokázal znovu otvoriť jednu veľkú tému, plniť strany denníkov, primäl ľudí diskutovať o dobe, ktoré len zdanlivo skončila a v neposlednom rade mladých dovzdelal o udalostiach, na ktoré si nemajú ako pamätať. Po stránke ideológie, či povedzme meta-roviny presahujúcej samotný film, je film Únos čisté víťazstvo. Problémom je estetika. Je fajn vidieť, že slovenskí tvorcovia vedia na svetovej úrovni nasvietiť scénu a používať kameru. Slovenská kinematografia bude kvalitná, len ak bude dostatok dobrých remeselníkov a zdá sa, že sa k tomu blížime. Únosu ale chýbajú tri veci: poriadny scenár, réžia a herci. Čengel-Solčanská vôbec nevie koncipovať scény. Vo filme vlastne žiadna ani nie je. Film je vyskladaný z krátkych "scénok" o dĺžke minúta až tri minúty, kde postavy povedia pár expozičných dialógov a nastane prestrih na ďalší podobný zlepenec záberov. Tento štýl funguje iba v jednej pasáži (výbuch auta) a i to do veľkej miery vďaka hudbe (ktorú je vo filme počuť zriedkavo). Dialógy sú preto strašne umelé, postavy sa nerozprávajú prirodzene, lebo nemajú na to priestor, keďže za minútu nastáva strih a je nutné povedať ďalšiu informáciu. Preto sa ani veľmi nečudujem mdlým výkonom hercov a ich strojenej artikulácii. Každopádne ešte bude trvať dlho, kým sa naši herci zbavia divadelného a televízneho afektu. Slabá atmosféra 90tych rokov je v porovnaním s týmto už len nepodstatnou závadou. Slovenský film má pred sebou svetlú budúcnosť, ale Čengel-Solčanská ju (asi) písať nebude. PS: Je inak paradoxné, že režisérka začínala študentským filmom Šimijé, ktorý mal úplne skvelé dialógy i herecké výkony. (11.03.2017)

Na Slovensko rozhodně nadprůměr, z toho, co v samostatné slovenské filmové tvorbě vzniká. Navíc tento film opravdu rozhýbal současnou slovenskou politickou scénu a to si rozhodně zaslouží ocenit. Dobře bylo i vymyšleno, jak oslovovat prezidenta a premiéra. A všem bylo jasné, o koho se skutečně jedná. (17.09.2017)

Scenár sa pripravoval dlhé roky čo je úplne logické, lebo téma zasahuje do spoločensko-politickej traumy spred 20-tich rokov. Znalosti vtedajších pomerov a skutkov sú pre diváka, sledujúceho tento film, veľkou pomôckou, Azda sa mi podarí stretnúť diváka, ktorý udalosti nepozná alebo ho nezaujímali, aby mi vedel povedať, či bol pre neho film dostatočne zrozumiteľný. Napriek dlhému vývoju filmu sa nemôžem ubrániť dojmu, že balansuje na hranici doku-drámy, čoho sa tvorcovia chceli vyvarovať, ale nepodarilo sa to. Určite je to aj tým, že režisérka nemá skúsenosti s podobnou tématikou, nehovoriac o politickom thrillery. Taktiež mám výhrady voči preexponovanému slovníku plnému vulgarizmov, myslím, že samotná téma je dostatočne drsná, že to nebolo potrebné. Z tohto pohľadu je prehnané hovorené slovo u niektorých hercov, ktorým vďaka slangom a nedobrej artikulácii nebolo niekedy rozumieť. Bohužiaľ, tento fenomén sa udomácńuje a platí aj pre iné slovenské ( aj české ) filmy. Našťastie pozivíva filmu prevažujú, niektoré scény sú natočené veľmi profesionálne, úplne ma dostala celá sekvencia Robového atentátu. Celkovo bola kamera na dobrej úrovni, hudba navodzovala temnú atmosféru, strih umne dynamický. Herecké obsadenie na jednotku, najviac však dominovali démonicky skvelí Dano Heriban a Milan Ondrík. Z Ondríka rastie veľká hviezda, v každom náročnejšom filme presviedča o svojom talente ( Eva Nová ). Snímok Únos je v celkovom ponínaní nadpriemerný film a jeho odvaha je pre našu spoločnosť veľmi potrebná. (05.03.2017)

Tak za prvé je tu tá "ožehavá" téma, horúcejšia, ako zemiak vo vriacej vode a za druhé film. MČS má môj rešpekt, že sa nebála pustiť do niečoho podobného. No lenže potom tu máme tie typické slovenské brzdy, ako rozpočet, neschopnosť narúšania klasických filmových schém a doslovnosť. Páči sa mi, že sa Herec A nepodobá na politika B a druhý herec C zase na politika D, prečo ale potom to upozorňovanie na presné dátumy? Osobne by som bol viac za čistú fikciu, možno zasadenú do iného času a od reality sa vzďaľujúcu smerom k trilleru, kde by bolo práve to zábavné spájanie niektorých scén, odkazov, ksichtov atď. k tejto konkrétnej udalosti. Takto tu máme viac menej iba 95 minút trvajúce striedanie záberov a protizáberov. (02.03.2017)