Thelma

Príliš som si pred filmom o deji neštudoval a opäť som dobre urobil. Nečakal som totiž až tak mysteriózny príbeh, navyše otvorený viacerým interpretáciám, z ktorých v podstate každá má svoje opodstatnenie. Symboly, metafory, najmä o tom je Thelma a ešte aj o tom, že si pri jej sledovaní fanúšikovia hororu spomenú na viaceré inšpiračné diela. Možno ale práve v tom môže tkvieť nejednoznačnosť prijatia filmu, že sa niekomu bude javiť jednoducho len ako súhrn viacerých motívov využitých už v minulosti. Nakoniec je celý dej najlepšie brať ako metaforu a nie doslovne, Trier mohol síce nadprirodzenú, až béčkovú báchorku poňať kľudne viac "hororovo", ale osobne mi jeho pomalý, plíživý prístup perfektne sadol, film mi utiekol aj pri svojom pomalom tempe ako voda. (12.07.2019)

Ani ryba ani rak, i tak by se dalo charakterizovat tenhle film, ani vyloženě horor a ani jen drama. Thelma je poměrně sympatická holka, co je vychovávaná dost zkrátka a na koleji zjišťuje že život nabízí i jiné rozkoše než jen chodit do kostela. Lesbické scény jsou poměrně vzrušující, ale i samotný děj, kdy dívka zjišťuje co vše vlastně má na svědomí a co umí. Jaká změna tahle severská podívaná o proti americké produkci. Má to krásnou ponurou, ale i poetickou atmosféru, která vás pěkně pohltí. (12.02.2019)

Norská lesbická variace na Carrie, kompletně neakční a středně ujetá (tento víkend jsem viděl Suburbicon a Zabití posvátného jelena, takže je pravděpodobné, že v jakémkoli jiném kontextu je Thelma ale sakra ujetá) s dost vypracovaným důrazem na psychologii, atmosféru a kameru. Jen je to přeci jen ve svém jádru ne úplně objevné a celá ta křesťanská linka mi přišla neuspokojivě prozkoumaná a na konci i nedotažená. Eili Harboe si to ale docela dává. Nevyrazí vám dech, ale něco na té holce je. PS: Po jisté lehce nechutné scéně od jezera téměř na samotném konci filmu by se to celé dalo interpretovat i tak, že hlavní hrdinka prostě jen potřebovala pořádnýho ptáka. Tímto se omlouvám všem lidem se vkusem a jdu se někam zahrabat. (13.11.2017)

Niečo pre skalných priaznivcov severskej kinematografie. S niečím tak zvláštnym, ponurým, dramaticky hlbokým no zároveň i s emotívne precíteným filmom plnom krehkej symboliky a zvláštnej obrazovej metafory môže prísť naozaj len severská produkcia. Zo začiatku osobná dráma hlavnej hrdinky s dôrazom na pocity duševnej prázdnoty a samoty a nakoniec temný thriller, dokonca s nádychom psychologického hororu. A to všetko spolu v jednom hrnci funguje priam bravúrne. Na škodu môže byť iba ak tak príliš pomalé tempo, hlavne zo začiatku, chce to čas prispôsobiť sa tejto krehkej nádhere. Joachim Trier opäť raz zabodoval, silný nadpriemer. 85/100 (22.12.2017)

Pre mňa myšlienkovo, filmársky a charakterovo lahodné. Postupné vrstvenie základnej témy, obalenej v typickom duchu severských filmov. Hutná atmosféra a uhrančivá, melancholická hudba a prvotriedne vedené postavy postupne odhaľujúce typický zrod hrdinky. Pričom to vôbec nie je o superhrdinoch, ani o lesbičkách, ani o kresťanských sektách, ani o zúfalstve a samote. Je to skrátka o príjatí toho kto v skutočnosti sme. A Joachim Trier to robí pomocou výborných režíjnych nápadov a niekoľkých zaužívaných konvencií. Prispôsobuje si ich a vytvára podľa môjho názoru originálny, nenásilný a zaujímavý film. Podobné emócie som mal pri Lanthimosovom Lobsterovi. Pre mňa bez chyby. A Kaya Wilkins je dychberúco krásna. (05.03.2018)