Maximilian Schell

Slávny herec, režisér a producent Maximilian Schell sa narodil 8. 12. 1930 vo Viedni do veľmi solventnej rodiny. Jeho otec Herrmann Ferdinand Schell bol švajčiarsky spisovateľ, matka Margaretha Noé von Nordberg zase viedenská herečka. Maximilian mal ešte troch starších súrodencov: sestru Mariu, Carla a Immy, ktorí sa tiež všetci dali na hereckú dráhu.

S príchodom 2. svetovej vojny sa rodina presťahovala do švajčiarskeho Zurichu, kde mladý Maximilian začal študovať germanistiku a dejiny umenia a literatúry. Pre jeho lásku ku športu si dlho pohrával aj s myšlienkou kariéry futbalistu. V roku 1952 potom doplnil svoje znalosti ešte štúdiom herectva na konzervatóriu v Berne a o rok neskôr debutoval v Basilejskom mestskom divadle. Od roku 1959 hráva v rôznych divadlách či už v Nemecku alebo v Londýne.

Pred kamerou sa prvý krát objavil po boku slávneho Klausa Kinského v nemeckom filme KINDER, MUTTER UND EIN GENERAL z roku 1955. Šťastie mu prialo a on sa stal jedným z mála nemeckých hercov, ktorí sa dokázali presadiť v Hollywoode. Svedčí o tom to, že už tri roky nato sa objavil po boku vtedy vychádzajúcej hviezdy Marlona Branda v americkej vojnovej dráme MLÁDE LEVY. Viacej ho však preslávila až o niekoľko rokov neskôr úloha obhajcu Hansa Rolfa vo filme NORIMBERSKÝ PROCES, za ktorú dostal Oscara ako najlepší herec v hlavnej úlohe a Zlatý glóbus. Na Oscara bol potom nominovaní ešte dvakrát za filmy THE MAN IN GLASS BOOTH (1975) a JÚLIA (1977).

V roku 1975 si zahral vo výpravnom filme z juhoslovansko-československej koprodukcie SARAJEVSKÝ ATENTÁT o atentáte na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda D´Este (Christopher Plummer). Schell prijal túto ponuku s radosťou, nakoľko mal vo veľkej úcte československú kultúru, rovnako tak aj hokejovú reprezentáciu, ktorej bol a dodnes je veľkým priaznivcom.

Na konci 60. rokov sa začína prejavovať aj ako režisér. Jeho prvým réžijným počinom je snímka PRVÁ LÁSKA (1970) nakrútenej v Maďarsku podľa Turgenejovej poviedky. S filmom zaznamenal veľký úspech, čoho dôkazom je aj nominácia na Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Okrem toho nakrútil aj dokumentárne filmy MARLENE (1984) o herečke Marlene Dietrichovej a MOJA SESTRA MÁRIA (2002) ako poctu jeho sestre Marii, ktorá už predtým trpela demenciou a s ktorou si spoločne v tom istom roku prevzali cenu Bambi za celoživotné dielo.

V posledných rokoch sa objavuje rovnako v amerických filmoch ako UPÍRI či DRVIVÝ DOPAD, tak aj v v rôznych televíznych filmoch, väčšinou európskej produkcie. Je laureátom mnohých domácich i zahraničných prestížnych cien. Bol trikrát nominovaní na Oscara, je držiteľom dvoch Zlatých glóbusov, dvákrát tiež dostal Cenu newyorských filmových kritikov. V roku 1990 bol hosťom na MFF v Karlových Varoch a obdržal tiež Nemeckú filmovú cenu za celoživotné dielo.

Zo zaujímavostí je rozhodne treba spomenúť, že mal 3 roky pomer s manželkou posledného perzského šacha Sorayou E. Bakhtiari (v roku 2003 bol o nej nakrútení film Soraya). Je tiež krstným otcom herečky Angeliny Jolie. Okrem toho, že sa venuje činnosti v oblasti divadla a filmu, je tiež maliarom a spisovateľom a angažuje sa aj na poli ľudských práv. Striedavo žije v Los Angeles a vo svojej rodinnej vile v Korutánsku. Vek mu nijako neuberá na kondícií, dokonca uvažuje aj o potomkovi so svojou o vyše 35 rokov mladšou partnerkou.

Stanislav "curunir" Bystrian