Lhurgoyf

Jedno mi nedá: či Critters vzdávajú poctu filmovým klasikám, alebo ich len bezostyšne kopírujú. No veď posúďte sami: Príšerky svojim bizarným maňáskovým spracovaním a čiernym humorom ako keby z oka vypadli Gremlinom. Asi tak polovica deja sa odohráva v zabarikádovanom dome obliehaným Crittersami (Noc oživlých mŕtvol). A priame narážky na Spielbergove filmy - konkrétne E.T.-ho, na Blízke stretnutia tretieho druhu, či na Poltergeista už ani nemusím spomínať. Za čo som tejto, zatiaľ 4 dielnej sérií Critters vďačný, je postava Charlieho, ktorý je odvarom Jacksonovho Dereka z Bad Taste. V prvom dieli síce moc priestoru nedostane (tie zaberajú odporné detiská), ale v neskorších sa to razantne zlepší. Cool.

Toto pokračovanie výbornej jedničky sa odohráva PRESNE tam, kde tá skončila. Dokonca sa dočkáme i krátkeho zrekapitulovania deja - a následným titulkom: And the story continues... Inak sa film nesie v tom istom duchu, čiže kopa nadľudského wire-fu, lietania, kung-fu, kúziel, šermovaia, nejakých tých démonov a krvi, s absurdnými dávkami čierneho humoru, no a samozrejme nenápadným príbehom lásky.

Strašná sranda. Netvor z morských hlbín, ktorý vyzerá ako kríženec jašterice so zombíkom, pobehuje po pláži a znásilňuje nahé kozaté vystrašené dievočky. Huh? Odpad.

Celým problémom filmu je to, že je príliž nereálny. Nie som schopný uveriť, že by partia piatich tak 18-ročných chalanov a dvoch dievčat v tom istom veku bolo schopné úspešne partizánsky prepadávať ruské armádne konvoje, páliť po tankoch a vrtulníkoch a oslobodzovať rukojemníkov v plne stráženom zajateckom lágri. Film je občas až nechcene vtipný a skĺzavajúci k typizácií postáv (ruskí generáli sa hrdo promenádujú po uliciach za zvukov internacionály, partizáni zas akčne strieľajú z kalašnikovov a bazuky po dezorientovane pobehujúcich rusákoch atď. Od Johna Miliusa (Barbar Conan) som čakal viac...

Mladý učiteľ prichádza do horskej dedinky niekde v Japonskej prefektúre, kde stretáva tajomnú uzavretú Miki, do ktorej sa zamiluje. To alle netuší, že tým zažehne starovekú kliatbu, ktorá straší jej pokolenie už od pradávna. Onedlho sa začnú v dedinke stávať záhadné úmrtia a všetci z nich začnú viniť práve Miki... I keď by sa z môjho stručného načrtnutia mohlo zdať, že sa jedná o nejaký temný horor, opak je pravdou. Inugami je z väčšej časti dráma, je o vývoji a pochopení postáv, i nejakých tých dejových zvratoch, ktoré v závere vyvrcholia vo veľmi napätej scéne.

Paráda! Už pri prvej scéne, keď sa zombíci vysypú z armádneho lietadla na okolostojacich vojakov nemá chybu, a to sme len na začiatku. Mŕtvoly postupne masakrujú televíznu stanicu, nemocnicu, kostol, čerpačku a iné (sociálne) zariadenia. Je príjemné, že dej parádne odsýpa, a nie je zdržovaný dlhými stupidnými dialógmi. To, čo ale robí tento film tak zábavným, je jeho naivita. Generáli vydávajú rozkazy k útokom (bez akýchkoľvek výsledkov), reportér prerušuje program s hopsaním sporo odetých disko tanečníc aby nám priniesol správu o invázií mŕtvol, a hlavní hrdinovia si vychutnávajú rannú kávu na čerpacej stanici obliehanej zombies.

Sleepwalkers pochádzajú z pera Stephena Kinga . Už niekoľko krát som spomínal, že poviedky tohoto hororového mága sa sfilmovať proste nedajú (a hovorím to znova). Čo ale túto adaptáciu odlišuje od absolútnych brakov je to, že sa autori nebáli použiť nejaké tie gore efekty určite ukradnuté z maskérne taliankskych trash-majstrov, i vcelku fungujúci čierny humor. A naviac uvidíte k popukaniu vtipnú vraždu kukuricou (!!)

Hlavný "strašák" v punčoche natiahnutej na hlave (fakt, nesmejte sa) vyzera vcelku desivo, na plátne je ale strašne málo... Napätie tu nie je vpodstate žiadne, a mykol som sa len raz - a to pri puknutí zvuku v dôsledku zle ripnutého DivXu... Ako píše POMO, buď budete čumieť, alebo sa nudiť. Ja som sa nudil...

Teraz to už môžem definitívne potvrdiť: S pribudajúcimi dielmi Hellraisera priamo úmerne klesá ich kvalita. Toto pokračovanie ako keby upustilo od nastaveného prostredia, zákonitostí a tónu vytvoreného Cliveom Barkerom a ide si svojou vlastnou cestou. Cestou noir filmu. Áno, počas celej stopáže filmu sledujeme pátranie jedného typického detektíva po páchateľovi podivných vrážd. Toto pátranie je ale totálne nezáživné a nudné. A hlavne, má s pravým horrorom pramálo spoločného. Gore nám už totálne vymizlo, v celom filme sú myslím 3 slabučké krvavé scény, nič z pôvodných klasík. Zostáva nám teda niečo, na čo by sme sa mohli tešiť? Pokiaľ minulé filmy aspoň z časti zachraňoval svojou prítomnosťou a hláškami Doug Bradley (alias Pinhead), v tomto dieli sa na plátne ukáže tak na 3 minúty. A to je sakra málo...

Už som to tu niekde písal, ale poviem to ešte raz: Kingove poviedky na plátne proste nefungujú. Drvivá väčšina z nich, ak nezapadá do šedivého priemeru, tak sa kúpe v hrozných sračkách. Creepshow (našťastie?) patrí do toho priemeru. Film pozostáva zo série štyroch hororových poviedok, ktoré bohužiaľ nie sú ani zaujímavé, ani desivé. Jediná poviedka, ktorá ma zaujala, má názov The Raft. Skupina tínedžerov sa kúpe niekde v odľahlom jazere, kde ich začne ohrozovať neznámy sliz (podobnosť s The Blob čiste náhodná). Po menších komplikáciách sa im podarí dostať na nejaký raft ukotvený uprostred jazera. Tu obkolesení slizom a vystrašení na smrť sa rozhodujú, čo ďalej. Cool.