Lhurgoyf

Pripadá mi to, akoby sa John McTiernan nemohol rozhodnúť, či má spraviť pokračovanie Smrtonosnej pasce, alebo Smrtonosnej zbrane. Totiž, prvých 30 minút je ešte mienených vážne, je plný nabušenej "mestskej" akcie a je dokonalým päťhviezdičkovým pokračovaním Pasce. Potom ale začne úplne niečo iné - Willis a Jackson začnú hádzať hlášky, komediálne sa naťahovať, silne prehrávať... A doslova si film začne robiť srandu sám zo seba, začne sa parodovať, celkovú vážnosť prvých dvoch dielov odloží bokom, a stáva sa z neho chudší bratříček Smrtonosnej Zbrane. Ale... nejak zvláštne to funguje. I keď je na tom kvalitou zatiaľ najnižšie, nedá sa nemilovať, pretože také filmy sa už dnes netočia :o(

Kdežto pôvodny comicsový a kreslený Garfield bol hlavne o hláškach flegmatickej lenivej tlstej mačky, ten filmový sa nesie v duchu roztomilých zvieratiek a rodinného slapsticku presne v štýle filmu Cats & Dogs. Postavy sú presne nalinkované - teda plachý zamilovaný chalan, krásna nezadaná holka, podlý úlisný padouch... Nič, čo by sme nečakali. Aspoň jedna výborná hláška vo vášnivom okamžiku od Jennifer Love Hewitt ma pobavila: "Víš, vždy jsem na tebe letěla". Huh...

Sakra, to bola projekcia! Celé narvané kino bolo Českým Snom doslova strhnuté, schuti sa smialo a nadšene aplaudovalo trefným scénam. Po skončení filmu bol ešte dlho znieť potlesk, ktorý neutíchal ani počas príchodu Filipa Remundy a Víta Klusáka na javisko. Myslím, že tento fakt vám možno povie viac, než nejaký odborný komentár zosmolený zakomplexovaným recenzentom. Bravo chalani, ste super! PS: Najklutovejšia scéna je jasne tá, v ktorej osemdesiatročná babka o dvoch barlách doslova "valí" po lúke k vytúženej plachte priečelia hypermarketu. To sa musí vidieť.

Film s naprosto nulovým scenárom a zmyslom. Je to film poviedkový, proti čomu nie som v tom prípade, pokiaľ by aspoň JEDNA z poviedok mala nejakú pointu, dávala zmysel. Aspoň maličký. Určitú zábavu môžeme vypozorovať z "reality" poviedok, kedy kamera sleduje hercov a tí na ulici naživo komunikujú s naprosto nechápajúcimi ľuďmi. Do tohoto súdka patrí napríklad úsek, keď divadelná herečka nazýva okoloidúcich vlnami v mori a tí sú z toho totálne na vetvy. Alebo úsek, keď sa z naprosto nepochopiteľného dôvodujedna herečka vyzlečie a začne behať úplne nahá po Národní tříde. V tom môžeme pociťovať určitú zvrhlú zábavu. Keď sa ale dostane na tie chaotickejšie scény, tak to sa už nedá vydržať. Jeden príklad za všetky: Dvojníci Charlieho Chaplina a Adolfa Hitlera pracujú v národnej únosovej organizácii a popri tom odmontovávajú z budov značky ulíc. Títo dvojníci unesú v kabriolete malé dievčatko. Po krátkej absurdnej konverzácií prídu k určitému obchodu. Tu zastavia, Charlie vrazí do slepca pred obchodom a po krátkom krepčení mu vymení jeho slepeckú palicu za svoju výchádzkovú palicu. Zaklopú na dvere a s heslom "Uneseme všechno!" sa dostávajú dovnútra. A čo ďalej? Nič, to je všetko. Celá poviedka. Finito. Čo to sakra malo znamenať, vysvetlí mi to niekto?!?

Film sa snaží byť epickou kostýmovou drámou natočenou tromi režisérmi, ale bohužial padá do kategórie inscenačného televízneho odpadu. Polovicu tohoto takmer trojhodinového filmu som prespal. Utrpenie.

SPOILERY! Zelenovlasý hluchonemý Ryu je zúfalý. Jeho sestra životne potrebuje transplantáciu obličky, ktorá ale nie je dostupná. Ryu sa tak rozhodne zájsť za čiernymi obchodníkmi s orgánmi a výmenou za svoju obličku a 10 000 000 wonov má dostať vytúžený orgán pre svoju sestru. Keď ale obchodníci nedodržia svoju časť dohody, a náhle začne byť v nemocnici oblička dostupná, Ryu už nemá potrebné peniaze na transplantáciu. A tak sa so svojim dievčaťom dohodnú, že unesú dcéru bohatého zamestnávateľa, ktorý prednedávnom Rya vyhodil z práce a budú po ňom požadovať potrebné peniaze. Čo sa ale stane, keď malé dievčatko nešťastne zomrie? Majú obaja právo na pomstu? Má naň právo podvedený Ryu, i zronený otec dievčatka Dong-jin, ktorý začne po únoscovi pátrať na vlastnú pásť? Táto snímka (s americkým názvom Sympathy for Mr. Vengeance) je krutou sondou do Kórejských najnižších sociálnych vrstiev, zlých životných, zdravotných i pracovných podmienkach a z toho vyplývajúcej kriminality i terorizmu. Film je (podobne ako Oldboy) plný surovej brutality i šokových momentov. Je originálne natočený, ako z pohľadu hluchonemého Rya, kde sú scény takmer bez dialógov a často až hypnoticky tiché. Napriek tomu má dej svoj spád a nedovolí vám nudiť sa. Odporúčam.

Čo ma teší najviac, sú mladí herci, ktorí nemajú pred kamerou vôbec žiadne zábrany, a očividne sa počas natáčania výborne bavili, čo dokazujú aj nepodarené zábery pri záverečných titulkoch. Hlavne enormný sympaťák Rae-won Kim tiahne svojou charismou celý film a nedovolí vám ani nachvíľu vydýchnuť. Okej.

Neúprosný Munna je šéf Bombajských mafiánov, o ktorom si rodičia myslia, že vyštudoval za doktora. Takže keď ho raz za čas prídu navštíviť, rýchlo premení svoje mafiánske "doupě" na svoju nemocnicu, ktorej naoko šéfuje. Raz to ale nevýjde a rodičia zistia, čím v skutočnosti je. Munna sa teda rozhodne, že vezme svoj život do rúk a splní sen svojich rodičov - čiže stane sa doktorom. Zoberie svojich kumpánov a pod rôznymi výhražkami donútia miestneho doktora, aby za neho spravil príjmacie skúšky na najprestížnejšiu lekársku fakultu. A tak sa teda mafián Munna dostáva do študentských lavíc, a čo je dôležitejšie, aj medzi pacientov. Tu sa pomaly jeho zločinecká povaha začína premienať na dobrosrdečnosť. Narozdiel od upätých a sterilných doktorov, začne svojráznym a nekonvenčným spôsobom pomáhať pacientom. Začne im spríjemňovať život plnením ich prianí, objatím a smiechom. To sa dekanovi fakulty sprotiví a začne sa ho snažiť všemožne zo školy vyhodiť... Ázijský kontinent opäť ukázal američanom, ako sa majú točiť tie správne dojemné, romantické filmy plné vtipu. Scenár je majstrovsky vystavaný, a i keď sa trochu podobá Doktorovi Flastrovi (s Robinom Williamsom), oprosťuje sa od všetkého pátosu a nasilu vyvolaných emócií. Indická snímka Munna Bhai je typický indický Bollywood, zároveň je ale aj pestrofarebným koktejlom inteligentného humoru a fungujúcich citlivých momentov, so štyrmi vsuvkami v podobe muzikálových vystúpení a s hudbou, pri ktorej si budete podupkávať do rytmu. Veľmi príjemný film, pri ktorom si nádherne oddýchnete.

Očividná štylizácia do podoby Kruhu filmu len prospela. To, čo neprospieva, je príližná rozťahanosť prvej časti filmu a tak nejak absenica *hutnej* atmosféry. Na tomto filme je ale výnimočná jedna vec - herectvo mladého, asi 6 ročného dievčatka menom Seo-woo Eun. Táto "zlatá holčička" stvárňuje postavu posadnutú duchom, a zvládla to doslova dokonale. Až tak dobre, že hravo strčí do vačku Lindu Blair z Exorcistu. Niečo úžasné.

Uááá, naprostá bomba. V Thajskej dedinke je ukradnutá hlava buddhy Ong-baka, a tak sa miestny talentovaný bojovník Ting vydáva do mesta po jej stope. Samozrejme, jeho cesta bude dlhá a tŕnitá... Wow, tak na čom stráca klišoidný príbeh, na tom získava jedným slovom DOKONALÁ akcia. Tak realistické, až dokumentárne surové súboje sa len tak často nevidia. Ďalšie devízum spočíva v použití klasickej "ručnej" práce, bez použitia wire-fu, alebo počítačovej grafiky. Zabudnite na divné uhly kamier zakrývajúce osobný kontakt bojovníkov, tu je doslova vidieť, že herci si skutočne poriadne namlátia. V neposlednom rade treba spomenúť herca v hlavnej úlohe Phanoma Yeeruma (iným menom Tony Jaa), ktorému by mohol jeho "gumovitosť" závidieť aj sám Jackie Chan. Čo stvára ten chlapík, je až k neuvereniu. Nezostáva mi už nič iné, len všetkými desiatimi Ong-bak doporučiť. Ani na minútu z neho nespustíte oči. PS: Chcete viac? Skúste Born to Fight!