Lhurgoyf

Mám rád nezávislé nízkorozpočtové horory a to hlavne kvôli netradičnosti, ktorými sú natáčané. I v tomto filme nájdeme pár netradičností hlavne v rôznych kamerových finesách - zašumené statické webcamery s efektným zoomom je vynikajúci a originálny nápad. Tu ale režisérova invencia končí - hlavne prvá polovica príbehu je značne o ničom a strach je tu vytváraný za pomoci ľakačiek (treba ale povedať, že sú to BRUTÁLNE ľakačky, ktoré vás vždy zaručene trhnú hlavne z dôvodu neskutočne nárazovo hlasnej zmäti zvukových efektov). Je to síce dosť lacný spôsob vystrašenia, ale v každom prípade efektný i efektívny. Lepšie, než priemerne, ale hodnotiť bohužial nemôžem...

Prvý (a na dlhšiu dobu aj asi posledný) IMAX, ktorý som mal možnosť naživo vidieť. Poviem vám, 3D technológia je proste úúúžasná a prvých 10 minút som mal len otvorené ústa od údivu. Ten pocit reality, tá bezprostrednosť... Nádhera. Eh, ja tu mám ale vlastne hodnotiť T-REXa a nie 3D technológiu, že? To je už horšie, pretože príbeh je hrozne naivný, nudný a v podstate len vyplňuje medzery medzi 3D vizuálnymi orgiami s dinosaurami (ktorých tu ale moc nie je). I tak ale film musím hodnotiť vcelku pozitívne a pokiaľ ste ešte žiadny IMAX nevideli, môžem vám odporučiť zájsť na T-REXa ako prvého...

Nízkorozpočtový horor s gejzírmi nápadov, vtipu, originality i dusnou atmosférou. Tá je majstrovsky vytváraná nevideným zlom, postupne servírovanými hororovými náznakmi i faktom, že celý film sa odohráva v noci. Poviem vám, pozeral som to v hlbokej noci a skoro som sa posrrr... ehm.

Dokument Spellbound je zameraný na čiste americký typ súťaže - tzv. spelling (hláskovanie slov). Dokument sleduje prípravu 8 detí z rôznych častí Ameriky, sociálnych vrstiev i národností, na celoamerické kolo National Spelling Bee vo Washingtone. U jedného dieťaťa je badať prirodzený talent bez zvláštneho tréningu, druhý trpí hyperaktivitou a spelling mu tak nejak ide sám od seba, a tretieho doslova "mučí" otec, ktorý s ním denne prespelluje 6 hodín, počas ktorých precvičia až 7000 slov. Asi v polovici dokumentu sa presunieme už na finále do Washingtonu, kde sledujeme obrovské napätie, radosti i smútok detí zo svojich úspechov i neúspechov. Celkovo je dokument veľmi pútavý a pohodový, vtipný a dokáže vás udržať v napätí až do konca.

Veď to poznáte - biovedci skúmajúci liek na rakovinu, opustený ostrov, zlý šaman, živí mŕtvy, streľba, úteky džunglou, zabarikádovanie sa v dome, narastajúci bodycount, a kopa gore... Nič nového pod slnkom. Narozdiel ale od dobre vykonštruovaných Fulcioviek, After Death sa doslovne sám zabíja hroznými scenáristickými výmyslami. Mamička posiela svoju 5 ročnú dcérku samú do džungle zamorenou zombies so slovami: "Choď napred, ja ťa doženiem"... Týpci, ktorým sa pokazí čln blízko evidentne opusteného ostrova, sa na ňom vydávajú hladať lodenicu... Čo sa týka samotných zombies - sú to extrémne pomalé mŕtvoly v starých handrách a kapuci zakrývajúcu tvár a zlé maskovanie, ktorí dojdú k borcovi tak na tri metre a klokaním skokom ho spacifikujú. Druhá verzia útoku je nenápadné priblíženie k obeti a použitie nefalšovaného kung-fu. Huh. Tu treba uznať, že hrdinovia, ktorí sa premenili na zombies, majú vcelku pekné maskovanie (už bez kapuce a bojových schopností). Dve hviezdy dávam za vtipnosť a zábavnosť, inak je to samozrejme sračka toho najväčšieho kalibru...

Tretí diel Živej Smrti dostal do rúk televízny béčkar Brian Yuzna, a je to vidieť. Kdežto prvé dva diely kypeli humorom i zvláštnou atmosférou, trojka je už len o gore efektoch a premene krásnej Mindy Clarke v zombie. Keď už sme teda pri tých zombies, masky sú vytvorené vcelku pekne a nápadite, čo ale kazí ich výzor, je konštantné osvietenie scény svietivými pastelovo-červenými farbami. Neviem, či nám režisér chcel navodiť pocit, že sa nachádzame v lacnom bordeli, ale táto vizuálna stránka mi bola počas celého filmu odporná. Bez nej by to bolo za slušné 3*, takto je to o hviezdičku menej...

Nádhera! Toto anime je akčnejšie, než ktorýkoľvek akčňák Michaela Baya. Kopec výbuchov, streľby, parádna animácia, zbesilý strih a úžasná pulzujúca masívna orchestrálna hudba. Samozrejme, i tá špetka japonskej úchylnosti sa tu samozrejme nachádza - a v závere stiesnený pocit ako pri kultovej Akire.

Budúcnosť, štyria lovci odmien, ich stará vesmírna loď, zaprášené prostredia pripomínajúce desperádovský divoký západ, spústa akcie a výbuchov, výborného jazzovo-bluesovej soundtracku (Yoko Kanno), matrixovsky spomalené cool zábery, veľa krvi a násilia i špetka úchylnosti. Zabudol som na niečo?

Upírska Hong-Kongská zmätočná hračka bez hlavy a päty. Choreografia bojových scén je veľmi zlá, počítačové efekty na úrovni začiatočníka v 3dsmax, a réžia vpodstate neexistuje. Osobitné strhanie si zaslúži odporná syntetizátorová hudba, ktorá je doslova ledabolo nastrihaná do filmu. Výsledok je potom taký, že chvílu hrá jedna melódia, potom je počuť zreteľný puk, a zrazu hrá úplne niečo iné rozdielneho tempa, či motívu. Takto je to kľudne počas minúty vypuknuté i tri krát. Poteší akurát tak jeden vcelku pekný matrixovský súboj o plyšového medvedíka (!!) a epizódna minirolička Jackieho Chana v úlohe roztržitého ženícha.

Atmosféra. Je dobré, že režisér Mark Romanek vsadil práve na hutnú atmosféru. Je vidieť, že sterilné, chladné prostredie odduševneného nákupného centra ju dokáže výborne naladiť. Ale najlepším faktorom k jej navodeniu je osamelý Robin Williams, ktorý na seba strháva kompletnú pozornosť, prakticky eliminuje ostatné postavy do vedľajších, takmer zanedbateľných úloh.