FlyBoy

MACHO GRANDE SMILE. Bratstvo Írskych svätých samovoľne zoslané z nebies ako smrtiaca hrozba pre kriminálnikov toho či onoho ghetta. Pestrým zbrojným arzenálom čistiaca čata (+ nový člen) čistí bez ohľadu na rasu, vyznanie aj človečenstvo (mačka). Dočasný neprajník, homosexuál/detektív si s nimi nevie rady a čelom búcha o najbližšiu stenu. Je to taký rádoby efektný správňácky manifest, ktorý sa svojími okázalými akčnými sekvenciami (slowmotion samozrejme nemôže chýbať) až moc chce podobať Rodriguezovi a snahou o teatrálnu absurditu sa strká do zadku Tarantinovi. Pobožná revenge ilúzia za pár šuntov, ktorá zaujme v dvoch troch bodoch (Put cat to death, Willam Dafoe, ???), ale inak je len srandovnou pif-paf strieľačkou na vyplnenie predpolnočnej medzery v TV.

Asi si dám rýchlo tú dánsku predlohu, pretože neusudzujem že zdroj z ktorého sa čerpá je enormne "pošpinený". S veľkou pravdepodobnosťou na chrbte nesie tiež istý psychologický očistec s ktorým je v civile armádny vojak nútený zápoliť a má na výber len z dvoch možností. Zvládnuť alebo rezignovať. Keby sa Sheridan prednostne sústredil len na tento aspekt a odpustil si tie triviálne milostné odbočky, bratský nesúlad a bujnenie pacifistický túžob, tak by sa mi toto POvojnové verklíkovanie pozdávalo možno viac. Takto môžem odkývať jemné moralistické vsuvky, soundtrack v čele s U2 a zarmútené "skoky" na Blízky východ. Maguire (nech už akokoľvek dobre hral) je Spiderman, nie Cpt. Sam Cahill ranený na duši. Priprav sa na vážnu, strnulú a "otupenú" úvahu o Afgánskej čiernej more, ktorá si z časti ozrejmuje prešľapy svojej vlasti.

Po "Cape Fear" ďalšia srdečná óda na Hitchcocka, Scorseseho vitálne formálne cvičenie a dômyselná pastiš 50's žánroviek. Na Bčkovom pôdoryse sa odohráva Ačková hra s divákom, psychologický a precízne budovaný teror, ktorý ešte zintenzívňuje príhodne vybraný, pulzujúci podmaz. A pomedzi riadky nájdeme hocičo: Kafkovský leitmotív, McCarthyho bezbrehú iniciatívnosť či nepríjemné povojnové rozpoloženie, inu príznačný zeitgeist, ktorý osožne obohacuje žánrové peripetie. Martyho poctivý mindfuck aneb ako som mal 2 hodiny zimomriavky.

Úžas! Asi dvakrát sa pristihujem pri duševnom premiestnení na onu vesmírnu stanicu, ktorej útroby a čudesná posádka hypnotizujú môj mozog do najkrajnejších sfér prijímacie radiácie. Znepokojenie, núdza, blúznenie, ale aj hypotetické rečnenie či zakódované prihováranie sa jeden k druhému. Chovanie tamojších vedcov ozaj odpovedajúce - úzkoprsé, stiesnené a náladovo premenlivé. Poznačení láskou k žene a citovým rozpoložením Tarkovskij na plátno otláča svoj (mierne modifikovaný) autorský rukopis, kompozícia obrazu je fenomenálna a narábanie s tichom vyvoláva vábivé mystično na ktoré pristupujem hneď od odlepenia sa od Zeme. "Solaris" netrpí dĺžkou, to recipient trpí neschopnosťou pohltiť tento umelecký smaragd. "Solaris" není iba filozofickým sci-fi opusom, je tiež nenútenou modlitbou pre tvora s dávkou sebareflexie a existenciálneho opytovania sa.

Lenny a reči o adopcií, to sú dva protichodné póly, ktoré horko-ťažko prepojiť. Nositeľ takých ušľachtilých génov a adoptívne dieťa? Problém. Odoláva čo to dá, ale napokon podľahne manželkinej nátlakovej taktike. I keď "podľahol", venuje novému prírastku do rodiny kopu pozornosti. Nastáva pokles manželského entuziazmu. Nutkanie vyčmuchať biologickú matku však neopadáva a skrz na skrz sa otec neodbytne valí za jej odhalením. "Judy the mattress" aka "Mom" je moc, v oblasti lacného porno priemyslu a zjednodušeného myslenia sa nemá čoho obávať a už prvotné slovné výmeny s "cudzincom" veštia ničiaci uragán. Nebyť jej a naopak úvodného pretrvávajúceho flákania sa, tak to asi netradične zamrzí. Takto sa tetelím na stále hláškovo nahustenom, decentnom a dôraznejšom poukazovaní na pravosť partnerského súžitia a výchovnej nenahraditeľnosti. P.S. Kultúrna vložka = antický chór. :-)

"Uveriť tomu niet, podľahnúť z fleku hneď". Susanne Bier si po škandinávsku variuje viac účelné horkasté dráma. Miesi v sebe charitatívne, rodinné a milostné úskalia opusteného pracovníka (Mads Mikkelsen) indického sirotčinca, ktorý sa na obchodnú "otočku" vracia do rodného Dánska so zámerom obdržania finančného daru..."Sad show" pre otrlých v ktorom (pravdepodobne i ty) nájdeš miesta sentimentom prepálené, ale aj doceníš naliehavosť či zjavnú veľkorysosť s akou je celý tento humánny skutok pretkaný. Dáni majú v sebe dar, ktorým sa neopovážim pohŕdať-nenosia ružové brýle a to ma-pri idealistickej demagógii tlupy mocenských šarlatánov (dosaď si tam koho chceš)-teší.

Nixon sa po afére Watergate prace z bieleho domu. Nežná harmónia zdobená láskou-(nahý) Lennon/(odetá) Ono. Objemná muskulatúra ostrých rysov "lyžiara" Schwarzeneggera. Moore a jej zaguľatené bruško. Clooney (už zase) pri Robertsovej nohách, koncertná (kokainová) šnúra po boku tria Jagger, Richards, Wood. Časopisy Rolling Stones, Vanity Fair aj Vogue. X svetadielov, Y kulís. Ten, tá, to._______"Sightseeing" jedného tých najhlbších fotografických umení aké sa kedy vyštveralo na samotný vrchol verejnej mienky. Historické aj aktuálne, Poľahčujúce i experimentálne. Také je orientovanie tohto svetoznámo žijúceho objektívu. Annie Leibovitz a jej expresívna reč tucta žargónov. Pod kožu a do srdca sa vrýva, z pamäti či duše neuniká. Médium osobného príbehu-FOTKA, nahliadnete a neoľutujete.

Obžaloba kapitalizmu po soderberghovsku...

Rob sa odtrhol z reťaze a na plátnach nechal vypuknúť jedno nekonečne nápadité a dokonale nadržané peklo. Po druhej projekcii musím (a chcem) ísť znova na 5*, pretože to čo tu Zombie splodil fakt nemá za poslednú dobu - v rámci animovanej tvorby pre odrastenejších - obdoby. Nie že by sa jednalo o niečo technicky prelomové alebo rozprávačsky brilantné, kúzlo a sila tohto hravého konceptu spočíva v skečovitej kanonáde popkultúrnych citácií, filmových alúzií a uštipačnej nekorektnosti. Vývojom zanedbateľný a značne pokleslý príbeh mi nepríde nemiestny, práve naopak, vďaka svojej dejovej ohybnosti a výrazovej bizardnosti dovoľuje Zombiemu naplno uvoľniť rojčivú fantáziu, ktorá tu nepozná vôbec žiadne hranice. Spolu s krátkometrážnymi úletmi "Ren & Stimpy Show", "Aqua Teen Hunger Force" a "Adventure Time with Finn and Jake" možno hovoriť o ďalšej pitoresknej továrni na rozptýlenie, ktorú ocenia predovšetkým zástanci vulgárneho komična, trash & comics fanboys a priaznivci umeleckej frivoľnosti. A ja si chcem (a musím) niekde zohnať predlohu aby som si, po nociach, mal v čom listovať.

Jedno z najpôsobivejších prenesení rozprávkovej knižky (Roald Dahl) na plátno. Prozaické, pedantné a pohľadné. Anderson/Baumbach básnia zväčša energickým elánom a poetickým nárečím, ktoré istí dlhotrvajúcu pôsobnosť tejto modernej bájky. Komu to nedopaľuje, môže sa schovať do jamy tak, aby nezavadzal. Z nej sa totiž katapultuje lišiak Fox, ktorého slovo FANTASTIC charakterizuje na plné gule. Prefíkaný, veľavravný, pohotový. Nepremrhá ani deň v líščom roku, vedie sporiadaný život, loví alebo si piluje prejav. Len čo sa banda farmárov (Boggis, Bunce, Bean) uznesie kynožiť, kritický manažment sa zgrupuje v lokálnej diere. Okienko latinského tesnopisu. Krtko (Taplo Europeo), králik (Oryctolagusi Cuniculusi), bobor (Castore Fibere), jazvec (Melesi Melesi), lasica (Mustelo Nivalis), myš (Microtus Pennsylvanicus), ale aj komplet família + dobrák Kylie sú ready aby čelili nepriateľským bágrom, lopatám, motykám a hbitému potkanovi. Vyspelé a pritom stále detsky úprimné a hlavne humorné pohladenie po netelesných partiách diváka nad 18. Animačnou technikou jedinečné a atmosférou úchvatné. Priam lišiacky um.