AlexUnited

Na prvýkrát sa mi zdalo, že film pôsobí až príliš akoby profesorsky a moralisticky, po druhom pozretí však túto výhradu ignorujem a zvyšujem hodnotenie – toto je bezpochyby vysoko kvalitné dielo. I keď to neviem úplne fundovane posúdiť, keďže som v tej dobe a na danej (slobodnej) strane železnej opony nežil, oceňujem predovšetkým pravdepodobné realistické podanie. Celkové prostredie príbehu bolo podľa mňa skvele zobrazené – spoločenská lúza a underground zmiešaný s bežnou populáciou, ulice a stanica, kde sa obyčajní slušní občania dopravovali do práce a z práce a medzi nimi kade-tade postávali, povaľovali sa a flákali sa feťáci, toxikomani, trosky, prostitúti, ... Tie všelijaké zdrogované ksichty boli jednoducho top vykreslené a stvárnené (vraj dokonca niektorí z nich boli reálni závisláci – tak sa ani nečudujem). Po dôkladnejšom zvážení a vezmúc do úvahy aj kontext roku vzniku teda konštatujem, že som videl jeden z tých najpôsobivejších a pre mňa asi aj najsugestívnejších filmov o drogách (totiž pre človeka čo má panickú hrôzu z nákazlivých chorôb vidieť ako si niekto umýva cudzím narkomanom použitú striekačku v spláchnutej vode z verejného zasvineného hajzla – to bol dosť drsný pohľad). Takže kam sa hrabú všelijaký Trainspotting, Requiem za sen alebo Eufória. Akurát neviem oceniť toľko ospevovaný soundtrack, keďže hudba Davida Bowieho nikdy nepatrila medzi moje zvlášť obľúbené.

Hlavne netreba brať tento slasher vážne. Je samozrejme celý tak nejak uletený (počínajúc bizarnou zápletkou) ALE! Má svoju špecifickú atmosféru a pri jednej scéne (kde nezávisle od seba ale časovo súčasne vytekali rôzne druhy telesných tekutín) som sa váľal od smiechu. Škoda len že postavu, ktorej som fandil, vrah ako svoju poslednú obeť zlikvidoval pár minút tesne pred koncom :(

Sympatický minimalistický hororový počin s dostatočnou mierou strašidelnosti (ľakačiek nie veľa ale docela účinné), so zaujímavým pútavým spôsobom podávania príbehu (prelínanie minulosti a prítomnosti) a s mojou vcelku obľúbenou herečkou v hlavnej úlohe.

Nemôžem si pomôcť, ale ja tieto fantasy príbehy o akomsi spasiteľovi (či mesiášovi) a o súperiacich rodoch či frakciách o nejakú nadvládu fakt nemusím. Už originál z roku 1984 bol dosť veľký prúser, čakal som (i na základe značne vyššieho hodnotenia) že v tomto prípade bude príbeh nejak vylepšený, napínavejší, ale nič také sa nekonalo. Darmo tu bude niekto písať o audio-vizuálnych orgiách - bez dobrého príbehu, zápletky, zaujímavých postáv a napätia sú mi tieto aspekty nanič. Nudil som sa takmer celý čas a iba čakal kedy bude koniec a vôbec ma nezaujíma čo bude v druhom dieli.

To bol ale podivný film. Na svoju dobu istotne inovatívny, originálny a netradičný, ku koncu už však tak zbytočne prekombinovaný, že som si úprimne želal aby hlavnej hrdinke (ktorá už evidentne nevedela čo so sebou) toho borca (čo síce nebol asi žiadne životné terno, lebo pôsobil ako nejaký skrachovanec – keď sa prvýkrát objavil na obrazovke vyberajúc čosi spod automatu, myslel som si, že je to voľajaký bezdomovec) prebrala nejaká náhodná okoloidúca šťabajzna a zlízala tak smotanu. Pri takomto závere by som tu teraz asi písal samé ovácie, lenže na také rozuzlenie žiaľ žiadny tvorca romantickej komédie nenaberie odvahu. Samozrejme nereálna rozprávka, ktorá opäť trpí neduhom viacerých romantických filmov, ktoré sa snažia nahovoriť diváckemu publiku, že aj na osamelú, nesmelú, plachú, podivínsku, sivú myšku čaká niekde šťastie. V poriadku, ja netvrdím, že nie, ale prečo tvorcovia, ktorí chcú vytvoriť takýto profil hlavnej hrdinky opäť obsadia do hlavnej úlohy herečku-krásavicu, okolo ktorej by sa v skutočnom svete, len čo by vyšla na ulicu, točilo nespočet nápadníkov a nadržancov a mohla by si spomedzi chlapov vyberať lusknutím prsta. Mohli obsadiť nejakú skutočnú zakomplexovanú šeredu a potom by to bolo uveriteľnejšie, lenže to už by nebolo tak divácky atraktívne a cute, že? Svoje výhrady teda mám, ale hodnotím zhovievavo pretože aj keď nie som cieľovka tohto žánru tak z nejakého záhadného dôvodu som sa pri sledovaní vôbec nenudil a na jedno zhliadnutie pri kompletnom vypnutí mozgu vcelku fajn oddychovka.

Ak bolo zámerom vytvoriť dokonalú ilúziu toho, že horor sa nielen odohrával, ale akoby bol aj natočený v 70.-tych rokoch, tak sa to podarilo na jedničku - kamera, prostredie, oblečenie, celková atmosféra i zvuková stránka (čo sa týka soundtracku, potešila ma najmä prítomnosť výbornej chytľavej skladby od Blue Oyster Cult : Don't Fear The Reaper – a to zrovna v kľúčovom momente kedy sa film zvrtol z budovania napätia do akcie a divák sa dočkal prvej obete).

Ten režisér Oriol Paulo je iný frajer. Ďalší jeho skvelý počin, opäť prepracovaný zamotaný scenár plný zvratov (niektoré prekvapili, niektoré sa dali vytušiť) a zas musím dať plný počet. Dve a pol hodiny stopáže ubehli ako voda a ja som bol po celý čas prikovaný k obrazovke so zatajeným dychom. K tomu fajnovo zobrazené prostredie blázninca s rozmanito podivným osadenstvom. A zástupkyňa riaditeľa veľká sympaťáčka – dosť som sa o ňu bál aby ju náhodou neodkrágľovali (teraz vlastne zisťujem že herečka ma zaujala už pred časom v špičkovom španielskom seriáli Vlasť).

Komentár obsahuje náznak SPOILERU ! Slabota. Nepokladám sám seba za príliš bystrého a vnímavého diváka, ale záverečnú pointu som tentokrát okamžite odhadol a to nie je dobré. Prvotná myšlienka ma podvedome napadla už niekedy v 6. minúte (že jedna scéna, konkrétne vystupovanie z auta pôsobí akosi čudne a niečo mi na nej nesedí) a ešte počas prvých 20 minút sa moja domnienka definitívne potvrdila (pri zahrabávaní krabičky už mi bolo všetko jasné). Takže tým pádom celý zvyšný čas viacmenej nuda a záver pre mňa nebol žiadnym šokujúcim twistom ale iba potvrdil nevyhnutné. Veľmi amatérske a celý čas priehľadné.

Mohol z toho byť dobrý horor vďaka námetu o vyšinutej komunite a zaujímavo zvolenej lokalite (taktiež ma prilákalo označenie "horor odohrávajúci sa za denného svetla" keďže sa príliš nezvyknem vyžívať v hororoch, ktorých kľúčový dej prebieha pri trepotajúcej sa kamere niekde v tme, kde vlastne nič poriadne nie je vidieť). Bol som teda plný očakávania. Potenciál však zostal trestuhodne nevyužitý a ja som sa najmä nudil. Za istých okolností mi nezvykne vadiť samotná dĺžka filmu ani fakt, že sa tam dlho predlho nič nedeje, pokiaľ sa darí správne budovanie napätia (keď je vo vzduchu cítiť, že postupne sa k niečomu zlovestnému schyľuje). Tuna sa (s výnimkou úvodu) prvú hodinu nedeje nič, potom sa niečo čudné udeje (logiku správania postáv teraz odsuňme bokom – o tom by sa tiež dalo polemizovať), potom zas nič (iba tanečky, všelijaké divné rituály), ku koncu jedna vcelku vtipná (docela vydarená) pasáž a pokiaľ divák čaká nejaké záverečné nervydrásajúce inferno, tak sa ho (asi) nedočká (resp. ja by som si ho predstavoval inak). Vrátim sa ale k samotnému budovaniu napätia (to je niečo, čo si na hororoch cením najviac a toto malo byť pravdepodobne hlavnou silnou stránkou tohto filmu). Nuž takto sa to ale nerobí. Pri tak dlhej stopáži by som ja napríklad prijal, keby v cca prvej hodinke namiesto zbytočne naťahovaného zoznamovania sa s debilnou komunitou, bola dôkladnejšie vykreslená napr. cesta z letiska po krásnej škandinávskej krajine až na miesto určenia, proste nejaká zaujímavá vedľajšia dejová línia. Partia sa mohla zastaviť trebárs na nejakej divokej párty v Stockholme (ako si to pôvodne želal jeden týpek), mohli pribrať povedzme spolucestujúcich (nejaké nové zaujímavé postavy do deja - „mäso na porážku“). Ale nie že pristanú na letisku, ktosi povie že ich čaká štvorhodinová cesta autom (tá začína sľubne s drtivým hudobným podmazom tak trochu pripomínajúcim môj obľúbený horor The Shining) ale odrazu z ničoho nič bum, strih a zrazu už sú tam, na severe krajiny, rovno v komunite na akejsi lúke a nastáva dlhokánska nuda kým sa čosi udeje (edit : ok, v director´s cut je pridaných zopár kratučkých scénok z cesty ale aj to slabota). Odhliadnuc od toho, že mi nič nehovoria nejaké vymyslené zvyky, tradície, slovné formulky a rituály (ktorým sa tu dával enormný priestor) ma najviac sklamalo práve to odfláknuté budovanie napätia. A postavy boli taktiež nesympatické, nebolo komu fandiť.

Originálny nápad, výborné spracovanie, napínavé od začiatku až do konca... k tomu ako čerešnička na torte aj najlepšia pesnička od skupiny Sweet : Fox On The Run.