Terzeus

Bryan Mills v podaní Liama Neesona sa opäť vrátil. Už z prvých kritík bolo jasné, že TAKEN 2 ani zďaleka nebude tak majstrovskou akčnou drámou akou bol predchodca. A vo výsledku? Je to skutočne tak, druhý diel stavia na námetovom úspechu jedničky a tak ho v podstate v jednoduchej forme opäť recykluje do najtradičnejšieho hlavného motívu v ľahkých akčných filmoch - snahy zápornej postavy o pomstu. Kto si to odpyká? Predsa Millsove deti a tento raz aj on sám. Je ale Taken 2 skutočne tak zlý film oproti svojmu predchodcovi. Vôbec nie, vskutku sa stále jedná o príjemné hoci o dosť menej "osudovejšie" spestrenie hlavne kvôli nedostatočnosti hybných pák pre chovanie postáv a teda chýba to, čo by hnalo vpred skutočne s niečím viac než len obyčajným "uniesli Lennie". Prvý diel zvládal budovať dramaticky napätie pridaním časového limitu, takisto sa zameriaval na nájdenie dcéry a nie skrátka možnosti ako to celé zastaviť. Príbeh z tejto strany jednoznačne zlyháva a poteší snáď len zopár fajn scénami v rámci logiky nápadu (kružnice na mape v spojení s meraním vzdialenosti, ktorú urazil zvuk). No a čo je tu ešte pozitívne? V prvom rade poteší hlavne absencia nudy, v podstate bez zbytočností sa Olivier Megaton trochu unáhlene no zvládnuteľne prenáša k otvoreniu zápletky a potom už nasleduje tona akcie. Scenár je priemerný no poteší pridaním hlášok na scharakterizovanie legendy Liama Neesona čoby Bryana Millsa. Ako nový akčný hrdina je stále výborný hoci samotná akcia nie vždy. Ale pekne po poriadku. Akčná vložka je esenciálna už pre sériu ako aj pre hlavného hrdinu ale strih a kamera je tak neporiadna, že až na zopár výnimiek alebo záverečnú bitku je akcia dosť neprehľadná alebo niekedy výborná, napríklad pri automobilovej naháňačke s taxíkom. Samotné prostredie je vcelku dobre využité hoci Istanbul tu je zobrazený v dosť vágnom nasvietení.Celkovo fanúšikov prvého dielu môže dvojka potešiť ale len ako nadviazanie na štýl a hlavného hrdinu, ako plnohodnotný diel to nefunguje. Skôr taký datadisk. 60%

Sabotáž nepatrí k najlepším Hitchcockovým filmom. Ale, hanbu jeho dielu definitívne nerobí, skôr ho skrášľuje ako značne komornejší doplnok s jednoduchým príbehom avšak s dostatočne rozmanitými postavami a motívmi na jeho funkčnosť. Hitchcock mal vždy talent spraviť aj z ľahkého námetu využiteľnú premisu na celovečerný film s napätím a divácky naratívne pútavým obsahom. Sabotáž to potvrdzuje ale ako hovorím na začiatku, je to komornejšia snímka. Nebuduje veľmi na napätí, čo potvrdzuje skutočne len jedna scéna s Hitchcockovským napätím a to so Steveom snažiacim sa doručiť balíček. Práve nesústredenosť na intenzívnosť je ale determinantou, kľúčom k skutočnej možno až trochu naivnej romantickej pointe (tá však súvisí práve s komornejším pojatím snímku čím sa celý tón príhodne vyvažuje). Ten sa buduje práve na postranných motívoch budovaných zdanlivo mimo hlavný príbeh. Svojím spôsobom tým záver filmu tvorí vcelku neočakávané ale logicky nenútene fungujúce dielko. V zásade je Sabotáž pekná remeselná práca s jasným cieľom a uvedomením ale napriek nesústredenosti na napätie, ktorá nie je vyložene negatívom však má svoje nedostatky. Príliš ľahký tok spôsobuje stratu záujmu pri rôznych filmoch a tým sa to odrkadlilo aj tu. Škoda, že inak puntičkársky Hitchcock nechal hereckú kvalitu kolísať. Zatiaľ čo niekedy je priam delikátna, občas padá do vĺn priemeru. Film však rozhodne stojí za videnie. Pokiaľ ale očakávate toho klasickejšieho Hitchcocka, určite siahnite inde. 80%

V zásade je Super 8 zbytočným filmom. Je tu však zopár faktorov, ktoré ho minimálne vyťahujú preč zo zoznamu béčkových sci-fi. J.J. Abrams v prvom rade splnil svoj cieľ, vzdať poctu atmosfére 80. rokov a predovšetkým slávnemu E.T. mimozemšťanovi. Využil aj dobré atribúty a v celku uveriteľnú sadu nie až tak čiernobielych postáv ako sa môže zdať. Postavy tu tiež účinkujú v dvoch vrstvách úzko na seba nadväzujúcich a predsa takmer bez kontaktu vo vzájomných cieľoch. Prvá a hlavná vrstva, teda deti, chcú filmovať a len pomaly si uvedomujú, čo za podivné veci sa v ich meste dejú, zároveň sa tu prejavuje vcelku pozoruhodný a hlavne uveriteľný vývoj detských postáv (teda až na vzťah Joea a Alice vycucaný z prsta kvôli dramaturgii). Dospelá vrstva postáv zasa pozoruhodne kvalitne a rovnako uveriteľne dokresľuje svet pozadia detského konania, na ktorý detská vrstva zakaždým reaguje vcelku vierohodne, čo nezostáva než oceniť. Rádoby hororová mysteriózna atmosféra je síce fajn v spojitosti s dobovým feelingom ale problém je v tom, že samotné monštrum nijako nezaujme ani nevydesí, v prvej polke filmu je to lepšie keďže celá situácia s monštrom sa len zľahka vyvíja a divák vlastne nevie čomu čelí. Zoznam pozitívnych prvkov tu aj končí. V druhej polovici zostalo z remeselne aj naratívne výbornej prvej polovice iba to technické pozlátko, na ktoré je Abrams špecialistom. Film jednak rozťahanosťou v týchto momentoch stráca dych a na druhej strane sa stáva príliš šablónovitým bez štipky invencie, čo potvrdzuje aj zúfalo blbý koniec. Chcel som hodnotenie prilepšiť, no... proste sa to nedá. Film je zbytočný pokiaľ nie je človek šialený fanúšik do 80. rokov a E.T. mimozemšťana. Aj v tom prípade je zbytočný len s rozdielom, že sa postará o vcelku obstojný kus nostalgie. 60%

The Words som docenil až po tom, čo som sa ho pokúšal nejako slovami zhodnotiť. Bolo a aj teraz mi je ťažké nejako systematicky popísať jeho kvality a negatíva a pritom nevynechať jeho prínosnú umeleckú sféru. Preto začnem najprv tým, čo mi na tomto inak majstrovskom umeleckom kúsku vadí. Paradoxne na utvorenie obrazu o negatíve musím najprv pozdvihnúť do popredia jeden významný plus. Tým je intenzívnosť s akou The Words prednáša scenár, inými slovami dramaturgia na úrovni ďaleko prevyšujúcej ľahkú romantiku (nechápem vlastne prečo sa slovo "romantický" objavuje v žánrovej definícii tohto filmu, The Words má romantické prvky ale žánrovo a definične sa jedná o rýdzu až umeleckú drámu). Intenzívnosť sa zároveň elegantne miesi s čarovnou hudbou a v neposlednom rade výbornou naráciou daného námetu o spisovateľovi, ktorý vykradol iného autora a to doslova... V čom je teda chyba? Chýba tomu ustálený prúd. Už začiatok vie zaujať prepracovanými postavami, ktoré sú aj patrične profesionálne herecky stvárnené, pričom najlepší je bezpochyby Jeremy Irons a po ňom v hlavnej úlohe Bradley Cooper. Fakt, že už od začiatku dostáva príbeh základné znaky toho, že nepôjde o príbeh o úspechu ale skôr o napätí, čo k nemu viedlo a ako sa vyvinie v budúcnosti, pôsobí diskontinuitu obsahu. V polke filmu je tak napríklad divák svedkom scény, ktorá sa zdá byť príliš vyhranená vzhľadom na to, čo bolo predtým a neskôr zistí, že zároveň príliš dôrazne vypätá na to, v čom bude spočívať vyvrcholenie. To samo o sebe je takisto v podstate nevyvážené. Ale iba "v podstate". Samo o sebe je poetické a úzko súvisí s hlavnou silou filmu. Tá spočíva v brilantnej pointe, jej ľudskosti, mnohých vrstvách kontextov, nad ktorými sa dá dlho premýšľať. The Words je vskutku veľmi citlivý a opäť to musím podotknúť, veľmi ľudský film. Práve keď som sa snažil zhodnotiť kriticky negatívne hodnoty tohto diela som si uvedomil akou ohromnou silou tie negatíva prevyšujú práve pozitívne prvky neomylne bodajúce do centra toho, čo sme my ľudia a čo dokážu slová. Skutočne to neviem dobre popísať. Najlepšie je si to pozrieť. 90%

Ak by som mal vybrať jedno slovo na definíciu Frozen, iste by to bolo prekvapenie. Na to, že Adam Green predtým točil v podstate len béčka, je Frozen bližšie áčkovému filmu. Základ úspechu stojí v poňatí žánru a námetu do zrejme najnapínavejšej podoby v akej sa to dalo spracovať. Chyby sú potom už len v detailoch. Zatiaľ, čo zopár scén predstavujú remeselný a režijný um na zachovanie hrôzy, ďalšie prezentujú skôr zamrznutú kvapalinu na doplnenie stopáže. Rozoberanie postáv je síce fajn, rovnako ich realistické vykreslenie, čo sa v teen hororoch často nevidí ale scenár sám o sebe príliš neoslní hoci postavy sa mi tak povediac dostali pod kožu a v podstate celý čas som bol na kraji sedadla pripravený vyskočiť z kože. Tu tiež paradoxne vyznieva fakt, že herci nehrajú vždy. Emma Bell je pekný objav, zatiaľ čo v scénach, kde hrať nie je problém, vyznieva lacno, pri vypätých momentoch je pozoruhodne presvedčivá. Plusové body putujú tiež využitiu scény. Pri filmoch odohrávajúcich sa na jednom mieste je totiž častým kameňom úrazu práve jedna scéna. Green však prejavil inovatívny prístup a využitie v podstate celej série motívov do plného rozkvetu. Hoci nie vždy je realistický (žiadna para a postavy mrznú?), stále vyvoláva desivým teror na diváka. To celé je pritom ukážkovo vyvážené s povahou snímky. Za zmienku tiež stojí skvele vykreslená atmosféra v spojení s nasvietením. Záver je v podstate rovnako kvalitný ako celý film hoci nie každému sa môže páčiť. A film ako celok? Možno si ho pozriem ešte raz, tento raz už nie sám... takýto teror je lepšie prežívať v dvojici. 75%

Nuž, na to, že Underworld tematika má napriek jej otrepanosti bavila v prvých dvoch dieloch som čakal, že na tom podobne bude aj Awakening, čoby tretí diel, v ktorom sa objavuje Seline ako hlavná postava (ergo trojku z minulosti akosi nerátam). Ups, no neskončilo to ani zďaleka tak ako som dúfal, teda ľahko nadpriemerne. Dôvodov je viacero... ale ten najzásadnejší je, že celý film sa spolieha len a len na úspech predchodcov a tak ponecháva stranou veci ako pevný a neotrepaný pilier príbehu a nedočkal som sa ani snahy udržať scenár v hladine minimálneho priemeru. O postavách, ich motívoch a jednaní už ani nehovoriac pričom mi na tomto prvku práve v Underworlde moc nezáleží, príbehovo je to čisté béčko, paradoxne ale dobre podané v prvých dvoch častiach. A to aj preto, že v prvých dvoch častiach sa bolo k čomu vracať a navyše netrpeli absenciou minimálne priemerného napätia či silných záporákov (a lá Markus v dvojke alebo Viktor v jednotke). Takisto bola gradácia v predošlých dieloch značne kvalitnejšia a stavala aj na dialógoch a postavách, tu to je celé jednou líniou od začiatku do konca, ktorá ani síce zabaví ale miestami aj nudí. Občas dokonca kolíše kvalita aj v inak pekne zostrihanej akcii keď niektoré animácie či efekty bijú do očí svojím hrozným stvárnením len aby v ďalšom potešili. To som ešte nezmienil chabý vizuál ako celok. Awakening je prostredím tak nezáživný akoby to mal v DNA. Inými slovami - je to stále Underworld, ale len vďaka Seline a "omáčke okolo univerza". Inak by to bola neznáma zlátanina. 30%.

Rovnako netradičný ale predsa stále detský a magický, animáciou hravý a vizuálne nápaditý snímok patrične Pixarovskej kvality. Emocionálne je navyše One Man Band mnoho dimenzionálny až je zarážajúce, že v zopár minútach to chlapíci od Pixaru zvládajú tak ľahko. Nie je moc, čo vytknúť. Z hľadiska krátkometrážneho snímku je to robota odvedená bez chybičky. 90%

Nemám slov na to vyjadriť akým zbytočným filmom RE: Retribution vlastne je. Séria skrátka zarobila peniažky a tak Anderson na tanieri naservíroval doslova ešte debilnejšiu snímku akou bol RE: Afterlife. O niečom ako "priemerný" scenár alebo "priemerný" príbeh sa tu nedá polemizovať.Bodka. Celá minutáž je plná nezmyselností, od začiatku až do konca je to pseudo-jazda bez žiadneho drajv motívu, ktorý by mal aspoň stopu po dotknutí dramaturga. Hoci, ako jednohubka "na uletenie" to zabaví, hlavne kvôli dementnosti, ktorú dokáže Anderson servírovať momentálne najlepšie z celého Hollywoodu. Ako to? Zoznam logických defektov by totiž zabral celú brožúrku. Z tých ešte bežných Andersonových pravidiel je tu prítomná nekonečná munícia a nekonečný zásobník (paradoxne sa to ako odkaz na hru ani brať nedá), z inovácií iste prekvapí významné posilnenie odolnosti príšer na headshoty alebo brain-washing Alicinho mozgu v podobe motívu klonovanej dcéry (keby aspoň nebola otravná!), ktorá spozná matku napriek tomu, že mala predtým úplne mala vlasy iného strihu a farby no a jasne - odrazu je z nej v latexovom oblečení hotová fetiš kráľovná. Z repertoára nelogickostí bola pre mňa osobitnou lahôdkou scéna v trenažéri Moskvy, na ktorú sa nezničiteľnosťou postáv guľkami nechytali ani Expendables a lá zopár postáv si pokojne stojí vo výlohe obchodu a strieľa na hotovú armádu, ktorá zasa strieľa po nich. Nikto nedostane zásah, hoci vojaci padajú ako domino. Paradoxne to jeden "good guy" dostane motorovou pílou. Nuž, vlastne sa to s Expendables ani nedá porovnávať, ten má na prvotriedne zostavenú bad-ass akciu aj patrične vhodne využité prostriedky a tu si Anderson naopak vykúzli z prstu všetko, čo potrebuje a patrične spomaľuje pomaly každý záber filmu. Aspoň, že hudba a kamera bola vcelku vydarená. Hm, aby som nezabudol na casting. Ak by Anderson nemal tri sexy herečky a nenatlačil ich do tesných oblečení, tak asi by ani nebolo dôvodu na to pozerať. Na zhrnutie stačí povedať, že Anderson si jasne užíva to, že počas písania scenára mu väčšinou pekne hrabe a definícia slova "logistika" je od neho vzdialená najmenej tristo parsekov. Paradoxne si divák toto Andersonovo "prepnutie" v podobe filmu môže užiť, teda... zasmiať sa na tom zasmeje a aspoň to nenudí (samá elegantne zostrihaná streľba a hory efektov) keď už je to dementné. Fanúšikovia "uletenín" si to patrične užijú. 35%

Zábavná delikatesa v podaní mráčikov. Ani by to nebol Pixar ak by nebol schopný na tak krátkom rozsahu predviesť jednoduchú hravosť, vizuálnu pútavosť animácie aj ľahkú pointu s emocionálne bohatou umeleckou paletou. Ako iné filmy od Pixaru, časom dozrieva. 90%

Odhliadnuc od toho, že príbehovo je AL: Vampire Hunter nezmyselná magorina, môžem zhodnotiť ešte iné negatíva. Najlepšie bude ak začnem od začiatku. V celku ešte nič zlého neveštiaci začiatok sa premenil na ultra nesympatickú postavu Lincolna v podaní Benjamina Walkera a je jedno či sa rozprávame o jeho tínedžerskej verzii rúbajúcej stromy jedným švihom alebo staršiu skákajúcu po vlaku a rúbajúcu upírov o sto šesť si sekerou na vlaku akoby mal dvanásť. Protagonista je skrátka odpudivý ako väčšina castingu. V tejto veci však veľa spravil aj scenár, písaný pravdepodobne pod vplyvom silnejšej ayahuascy. Teraz k zásadnejším chybám. Timur sa snaží predviesť v čom je dobrý, teda v akcii. Nemôžem neuznať, že mu to nejde, zopár scén je z hľadiska akcie skutočne decentným pôžitkom ale problém celého toho tmelu, ktorý mal držať túto akčnú devízu s príbehom spočíva v debilnosti námetu, resp. jeho aplikácii do identity filmu. Ako to myslím? Celý čas sa každý chová vážne. Samo o sebe to nie je na škodu ale na takú rúbaninu s tak totálne PREeskalovaným rámcom znesiteľných "WTF" momentov (scéna na koňoch rozhodne boduje, jeden čas som nevedel či aj Lincoln nie je upír keď prežil zvalcovanie koňom bez škrabanca) to bojuje proti sebe ako keď k sebe tlačíte tými istými stranami magnetu. Paradoxne sú tieto strany úplne protipólové. Naproti prototypu "always-serious & always-right" chlapíka Lincolna tu figuruje "all-time f*ck logic" faktor. Výsledok je ukážkovým príkladom čo môže narobiť scenár pri kombinovaní dvoch protichodných prvkov. Menovite spravil nesúrodú katastrofálnu nudu trvajúcu vždy kým sa človeku neobjaví nejaká tá uletená akčná scéna alebo si nevšimne nejakú do očí bijúcu nelogickosť (ako napríklad skupina upírov na lesnej ceste kráčajúca jedným smerom a po scéne sa otáčajúca so slovami "musíme stihnúť vlak", akým smerom teda vlastne chceli ísť?). Snímka by sama o sebe aj s príbehom skutočne nebola zlá ale celé poňatie je skrátka tak tuctové a zmagorené, že z toho týmto spôsobom skutočne ani nič dobrého vzniknúť nemohlo. Nechytá sa to ani na Hollywoodsky štandard. A tak máme takýto hlúpy výsledok. Čím viac nad tým filmom lamentujem tým viac zbytočných elementov (Lincolnov syn, I mean, čo tam vlastne mal robiť? Celý jeho motív mohol ušetriť pekných pár minút) a hlavne defektov v logike príbehu nachádzam až by sa z toho dala spraviť ročníková práca. Aspoň, že okrem akcia stála za niečo tá hudba, nie žeby bola majstrovská ale k priemeru rozhodne nepatrila. A ešte jedna vec, nasvietenie, resp. jeho obmeny boli rovnako zbytočné ako celý film. V kombinácii s rozmazaním alebo prehnaným svetlom robili z filmu buď prečačkaný gýč alebo až nemú éru pripomínajúci modrý filter (a to som si istý, že to nebol úmysel!). Či sa to teda oplatí pozerať? Nuž, aj filmy spoločnosti Asylum sa oplatí pozerať ak sa radi zasmejete na demencii ale či vás to aj bude baviť je už otázne. 35%