Terzeus

Popoluška 3 pracuje pomocou príbehu o vrátení v čase s faktorom osudovosti a čuduj sa svete jej to ide aj bez klišé. To je len o dôvod viac, prečo sa do nej oplatí investovať. Je lepšia ako dvojka a predovšetkým je ucelenejšia a zmysluplnejšia. Sadne skrátka každému a zopár technických nedokonalostí nič nemení na tom, že film pobaví nielen deti, ale aj celú rodinu. Blu-Ray vydanie vám navyše pridá aj krásny obraz a skvelý český dabing. Pokiaľ nestačí len film, na disku čaká aj zopár bonusov. Pre dospelého diváka za 75%, pre deti aj 90%.

Pokiaľ sa na tento film pozriem z hľadiska detského diváka, vidím dva stráviteľné a pomerne zábavné príbehy, ktoré udržia pozornosť. Ak sa na to pozriem z hľadiska dospelejšieho diváka, ktorý sa rád pozrie na animovaný film, vidím len prvých dvadsať zábavných minút a zvyšok je len prevarenie na rozšírenie stopáže. Poskladanie príbehu z troch príbehov, ktoré ale hovoria úplne to isté je čistý marketingový ťah. Neverím, že ľudia z Disneyho nemohli vymyslieť aj lepší príbeh, ktorý by nemuseli recyklovať. Aj keď fakt, že sa jedná o "Straight to video" film zrejme hovorí za všetko. Každopádne animácia je nepríliš podarená aj keď tu je zopár svetlých momentov, prostredia sú v celku málokedy bohaté ale keďže ide predovšetkým o deti, v tomto bode to určite tých najmenších zabaví.

Slušná zábava, nejednotvárne postavy a predovšetkým uvoľnený prúd príbehu. Pozerá sa na to skrátka dobre (aj vďaka skvelo zvolenej farebnej škále) ale sú tu isté nedostatky. Prvým a najzávažnejším je fakt, že "pohľadnicové" presúvanie sa z miesta na miesto filmu vyložene neškodí no činí ho nekompaktným, ako keby bol pospájaný z veľa krát na seba len ľahko nadväzujúcich situácií. To mi trochu pokazilo feeling hlavne ku koncu kedy som už chcel aby sa to dokončilo čím skôr. Z hercov najviac bavil Malkovich a chaotická postava Sarah bola v podaní výkonu Mary-Louise Parker jednoducho oku lahodiaca. Čo ma privádza k výborne napísaným postavám, avšak scenár ako celok mohol byť vybrúsenejší. Myslím, že dvojka - ak sa Parisot rozhodne poučiť z Schwentkeových chýb, bude oveľa lepší film. PS: ak by sa pridalo o 80% viac akcie, bol by z toho taký senilný Expendables.

Je to síce prvý Langov zvukový film, ale pozostatkov nemej éry sa nezbavil, čo je len dobre... Celý začiatok filmu sa snaží komunikovať s divákom predovšetkým obrazom a funguje to vďaka režijnej inteligencii a aj systematických kamerových záberoch či presunoch dokonale. Príbeh je chytľavý a napätie celého mesta, vystrašeného neznámym vrahom je cítiť na každom kroku. O to viac keď sa okolo samotného vraha slučka sťahuje. Vyvrcholenie je bezpochyby najmocnejšou scénou filmu a spolu so svojím scenárom tvorí aj zlato celého zážitku, psychologicky presvedčivo vykalkulovaného a herecky realistického. Snaha filmu o vyjadrenie nezmyselnosti vraždy a jej mnohých podôb a následkov sa vydarila v na tú dobu raného zvukového filmu krásne aj po filmárskej stránke, predovšetkým následnosť scén a spomínaná réžia sú pilierom, ktorý drží pozornosť diváka.

Veľmi... Nie, hrozne veľmi schematický film. Už od začiatku do konca je ako hýbadlo príbehu a jeho fungovania použitý človek, ktorý sa nechová správne a musí sa zmeniť a podobne... proste hriešnik. Znie vám to povedome s Liar Liar (1997)? Jo, máte recht. Nebol by to problém ale nie je tu inovácia, nie je tu snaha byť chytrejším alebo prekvapivejším na rozdiel od iných filmov využívajúcich rovnakú premisu. Jediné, čo zachraňuje hodnotenie je fakt super námet, celá idea so stromom sa mi proste páčila napriek jej gýčovitosti, navyše sadla Eddiemu do jeho role prirodzenou cestou. Plus Eddie vie hrať, to bez debaty, len už dosť dlho nedostal rolu, ktorá by mu umožnila sa prejaviť viac. Napočítal som tu dve scény, ktoré skutočne stáli za to v rámci žánrov filmu (komédie mixnutej s drámou) a to scénu v reštaurácii, ktorá prejavila aspoň fajn nápad a scénu so stromom pri východe Slnka (jej estetické zmáknutie sa nedá uprieť... napriek klišé neklišé je to jednoznačne najvydarenejší záber prejavujúci snahu o vážnosť). Čo dodať na záver? Koniec bola len zbytočne naťahovaná pseudoemočná zlátanina bez sebemenšej snahy o elimináciu predvídateľnosti. Dokonca aj tóny hudby sa podobali na desiatky filmov podobného rázu a teraz hovorím aj o začiatku :). Suma sumárum... sledovateľný zlepenec, ktorý sa opičí po všetkom možnom. Aj z Hollywoodskeho hľadiska dosť downgrade ale tých slabých 50% si to zaslúži. PS: Eddie, už dostaň nejakú normálnu rolu!

Režijné zlato, mrazivý príbeh ale hlavne ráz, charakter snímky. Možno je príliš skoro o tom písať, niektoré filmy musia viac vychladnúť ale miestami to bolo ťažké pozerať. Film stavia hlavne na tej ostrej, prenikavej až expresívnej hudbe, ktorá pozostáva z jedného tónu, ktorého intenzita sa viac menej nemení. Ak sa to spojí s hlbokým dôrazom na interiéry, ktoré zaberajú podstatnú časť diania a silne viažu jednotlivé postavy do súhrnného expresívneho rozmeru filmu, nabýva to ešte temnejšiu formu. Vizuál nepoužíva klasický čiernobiely ráz ale funguje v jeho farebných odtieňoch žltej, modrej a občas červenej, čo má nemalý vplyv na depresívnosť celkového diela. Na druhej strane napriek ťažkému formátu je to vlastne filozoficky hodnotné, atraktívne a aj teraz to má, čo povedať. Ak sa to spolu s hereckými výkonmi má nejako zosumarizovať tak príhodné označenie, ktoré by som tomu dal by bolo: Ponurá balada o ťažkosti návratu k dobru, nadobudnutiu opätovnej dôvery, obnovení zlomených vzťahov, koniec koncov o dopade zlých činov a horkosti skutočnej ľútosti. Ale ako už je jasné - hlavne je to šialene expresívna snímka... PS: scéna kde Holm sekerou rozbíja dvere očividne inšpirovala Kubricka keď veľmi podobne spracoval jednu scénu z The Shining (1980). Technické zvládnutie duchov umožnila dvojexpozícia. Je potrebné uznať skvelý výsledok, ktorý to na záberoch s duchmi zanechalo.

Murnau má v Nosferatovi všetky atribúty na stvorenie silného hororu. Pomaly buduje napätie, nepoužíva zbytočne veľa textu, snaží sa vyjadriť hlavne obrazom ako je to v nemých filmoch obvyklé, používa statickú kameru, do ktorej záberov sa mu vždy darí vtesnať presné množstvo informácii, ktoré chce divákovej perspektíve ponúknuť. Oceňujem aj výborného Maxa Schrecka... taký démonický zjav sa u dnešných filmových upírov nevidí často. Čo ma privádza k bodu, ktorý chcem spomenúť a síce, že poňatie motívu upírov v Twilighte je napriek jeho osobitnej slobodnej interpretácii predsa len ničením pôvodnej témy. PS: nočná scéna na hrade je skvelá!

Všade brutálnosť a odpornosť na maximálnej možnej miere ale smiech? Ak by neexistovalo zopár dobrých momentov, tak by to bolo možno aj na odpad za trápnosť. Pesničky zabavili, rovnako pobavil aj samotný Arbie, ktorý síce je fakt o ničom ale má svetlé momenty. O herectve tu samozrejme nemôže byť reč, rovnako ako o scenári... lebo tieto veci tam akoby neboli. Za nápady, zopár podarených momentov a poriadnu dávku odpornosti 40%.

Tromaville a jeho toxické monštrum si zrejme budem pamätať ešte dlho. Hnusný humor, zblbnutý scenár, o herectvu môžeme snívať ale napriek tomu je to vo svojej zvrátenej úrovni super... Zbehne to rýchlo, veľmi rýchlo. Ľahko to prepláchne mozog smiechom hoci občas dobre odporným smiechom ale stále to stojí za to. Už len pre tie zaujímavé nápady, ktoré Melvin vo filme má.

Smola Sutherlanda, ktorý čoby hlavná postava vôbec nezaujme. Príbeh je síce fajn, rovnako potešia aj niektoré mrazivé zábery a udalosti, ale preťahovaný záver filmu, vlastne celá posledná polhodina preťahovania tomu škodia, rovnako ako chabá prezentácia postáv. Atmosféru to má ale chýba tomu duša plus tu fungujú isté poznané schémy ale bez žiadnej značnej snahy o inováciu. Zostáva tak len slušne hororová žánrovka, ktorá nenadchne ale ani príliš neurazí.