Madsbender

„Milenci tých druhých zaujmú tým, že od prvej minúty pre nich sex nepredstavuje nijaké tabu. Naopak, je hlavnou témou filmu i väčšiny dialógov a protagonisti k nemu majú možno až príliš zdravý vzťah (a predovšetkým v prípade Jakea s až príliš veľkým množstvom žien). Otvorenosť a nekorektnosť, s akou sú prekračované spoločenské konvencie týkajúce sa správania partnerov a ich prezentovania na verejnosti - vrátane užívania drog - však nekorešpondujú s uhladene rozprávkovým a pohodlne konzervatívnym vyznením.“ Viac v recenzii.

Kritika pre Cinepur.

Nakoľko som mierne povedané naštvaný, pretože som si tak ako J*A*S*M chcel pôvodne pozrieť tento rovnomenný film a miesto neho som si omylom kúpil na DVD toto, tak si dovolím napísať, že je to ohavná, impotentná velesračka, ktorá sa jedinečným spôsobom klasifikuje ako to najhoršie z najhoršieho. Až raz vypukne zombie apokalypsa a vynilové platne nebudú po ruke, ako prvé siahnem po tomto.

„Bez pochýb by šlo Revenant označiť za ojedinelý viscerálny životopisný „survival triler“. Uhrančivé dlhé zábery, v ktorých si strih dáva na čas a vykresľuje pozoruhodné panoramatické obrazy zasneženej krajiny, alebo nás spolu s protagonistom zúžením perspektívy uväzňuje v súboji s mohutným grizlym sú pôsobivé a vťahujú do deja. Spôsobom natočenia, poetikou, obsadením domorodých nehercov do vedľajších rolí a tlakom na reálnu akciu (žiadne zelené plátno) či prirodzené svetlo pripomenie Nový svet Terrenca Malicka alebo niektoré z hraných filmov Wernera Herzoga. Ťažko však rozlíšiť, a to hlavne v prípade prvého zmieneného, kde končí iba podobnosť a začína imitovanie._____Odysea Hugha Glassa naprieč zľadovatenými pláňami sa v zásade dejovo výrazne nelíši od Iñárrituovej predošlej tvorby. Opäť ide o príbeh osudom ťažko fyzicky a psychicky skúšaného človeka, ktorý je dohnaný na pokraj vlastných síl bez nádeje na zlepšenie situácie - len v omnoho extrémnejšej a drsnejšej polohe. Miesto pocty ľudskej vytrvalosti a schopnosti prežiť nemožné sa chvíľami mení v až nechcene čiernohumorne prepálenú exploatáciu utrpenia. Telesnosť filmu spôsobuje, že u mlčanlivého Glassa vnímame v prvom rade jeho fyzickú stránku. V dôsledku nerozvinutosti postavy (naproti pragmaticky vykreslenému súperovi Johnovi Fitzgeraldovi) nemá Revenant na veľkej ploche čo rozprávať. Jednoduchý príbeh zrady a pomsty v historických kulisách nedokáže utiahnuť nadsadenú stopáž. Zhruba dve a pol hodiny ubíjajúcich momentov, kedy Glass znova a znova bojuje o život, alebo pomaly umiera má kompenzovať snaha o spirituálny rozmer.“ Viac v recenzii.

Priebežné hodnotenie: 74/74 - 90%

Ako inak rozprávať o čase, než zobrazením jeho raz rýchleho, raz pomalého, plynulého toku? Ako inak v súčasnej dobe uchopiť čas, než prostredníctvom postmodernistickej idei, v ktorej včera, dnes a zajtra tvorí nerozlučiteľnú jednotu a zároveň postuluje jeho koncepčnú neuzavretosť ako miesta, „einsteinovsky“ relatívneho voči nášmu pohybu? Peter Mettler sa nezaujíma o konečné odpovede, ani striktné a definitívne súdy a stanoviská. Vychádza z predstavy človeka ako súčasti prírody, ktorá má schopnosť uvažovať sama o sebe a vlastnom mieste vo vesmíre. Kompozične bravúrne dlhé (a celkom zbavené akýchkoľvek nepodstatných prvkov, ako spomína ORIN) zábery z CERNu, obrazy prírodných úkazov či výjavy z budhistických obradov slúžia ako prostriedok dovedenia diváka ku kontemplácii o predostrených témach a otázkach. Vyvrcholením celého dokumentu sú záverečné montážne sekvencie, v ktorých sa všetky motívy prepájajú do celku, nechávajúceho otvorené dvere našim budúcim myšlienkam. Percepčne náročný film, ktorý však tých hĺbavejších z nás vysoko odmení. 100%

Piata hviezda je v podstate „len“ za približne najlepšiu a najautentickejšiu barovú scénu všetkých čias (docenenie tejto maličkosti má istotne súvis s tým, že som si pozrel film v rámci silvestrovského programu), ale ber to čert. Navyše mi zapadlo pár ďalších dielikov do skladačky s názvom Mulholland Dr.. 90%

Svet Slackera a jeho flákačských existencií nás naoko presviedča o svojej komplexnosti, presahujúcej okraje záberov, doliehajúcej spoza ne cez zvuky, ruchy a fragmenty rozhovorov, nahovárajúce že sledujeme len útržky nezrovnateľne väčšej a bohatšej reality, blížiacej sa tej našej. Svojou častou bizarnosťou, neprirodzenou komplikovanosťou, sebareflexivitou a porušovaním pravidiel štylistiky všedných amerických nezávislých filmov a predovšetkým absolútnou negáciou klasickej naratívnej výstavby, plnej odkazov prevažne historického charakteru, ale naopak sprítomňuje autora v diele (čo doslovne činí v úvodnej sekvencii, kde vystupuje samotný Linklater a divákovi v dlhom monológu podá niekoľko vodítok k interpretovaniu toho, čo v nasledujúcich minútach uvidí) - podobne ako to robí Blowup Michelangela Antonioniho, ktorý v jednom z dialógov cituje. Ambiciózny postmodernistický film o ničom a o všetkom (pozn.: prevažne o Amerike) zároveň, ktorý si zaslúži plnú pozornosť každého cinefila a je ideálnym materiálom pre rozsiahle analyticko-interpretačné štúdie. 90%

Asi som sa stratil. Ešte uvidíme. Teraz vidím dvojmo, od ničoho k niečomu (Altman; Chandler). Trávička zelená, to je moje potěšení. It's complicated (Hawks; Chandler). Mesto anjelov (Sunset Blvd.). Register mien à la telefónny zoznam. Vlastne netuším, prečo to komentujem. Viem, že nič neviem; avšak cogito ergo sum. Dáva to zmysel? Treba viac zhliadnutí.

Rok 1977 mal pre americký filmový priemysel zvláštny význam. Svoje filmy uviedla väčšina významných auteurov „Nového Hollywoodu“ - americkí diváci mali v kinách možnosť vidieť Scorseseho New York, New York, Spielbergove Close Encounters of the Third Kind, Friedkinov Sorcerer, Allenovu Annie Hall či Altmanove 3 Women. Sam Peckinpah natočil svoj Cross of Iron v európskej produkcii a vo Veľkej Británii debutoval Ridley Scott so snímkou The Duellists. Na domácej pôde debutoval s Eraserhead David Lynch, ktorý sa neskôr stal poprednou osobnosťou ďalšieho obdobia, označovaného ako postmodernizmus (z historickej perspektívy vývoja hollywoodskeho rozprávania sa práve táto zdanlivo nepodstatná skutočnosť javí ako celkom zásadná pre vnímanie Lucasových postupov). Spojené štáty americké sa ešte stále spamätávali z vietnamského konfliktu, ktorý rozdelil spoločnosť a bol jedným z podnetov vzniku generácie „Kvetinových detí“. Do tohto kontextu vstúpil 25.5. 1977, takmer dva roky presne od skončenia Vietnamskej vojny George Lucas s titulom, ktorý pôsobil ako zjavenie - prvou časťou budúceho fenoménu s názvom Star Wars._____Z dnešného pohľadu sa ako to hlavné, čo činí pôvodný film zaujímavým, javí Lucasov eklekticizmus (teda nie domnelá originalita). Kombinovaním pozorne naštudovaných známych mytologických naratívov, hrdinských a rozprávkových rozprávaní, brakových štúdiových sci-fi a dobrodružných produkcií z 50. rokov sa mu podarilo vytvoriť univerzum, ktoré fascinovalo divákov svojou rozmanitosťou a rozmermi. Uprednostnenie rozvíjania fikčného sveta (a naviazania príbehových motívov na konkrétne lokality v rozprávaní) pred postavami, napĺňajúcimi jasne definované žánrové archetypy ako „hrdina“, „mentor“, „princezná“ alebo „zloduch“ s obvyklým, veľmi letmo načrtnutým pozadím a vágnym kontextom udalostí pomohlo zakryť nemalé množstvo nedostatkov. Tie evidentnejšie z nich, za ktoré dnes môžeme označiť naivne jednoduchú fabulu, infantilitu, jednoznačné čiernobiele vyznenie, spoliehanie na dramatickú funkciu hudby pred budovaním vnútorného napätia či vzťahu k postavám skrz prehlbovanie ich charakterov, zlé vedenie hercov, slabú motivovanosť atď., netvorili v dobe vzniku zásadnejší problém. Lucasov tlak na obsadenie hlavných rolí nehercami, ktorí zámerne zosmiešňovali vlastné postavy, chaotické natáčanie, kvôli ktorému len režisér poznal finálnu podobu filmu a ďalšie komplikácie spôsobili, že sa Lucas do poslednej chvíle obával prepadáku. Napriek všetkému sa tak nestalo a zo Star Wars sa z noci na noc stal hit, ktorý prekonal všetky rekordy v tržbách. Následne sa zapísal do histórie hneď v niekoľkých oblastiach vrátane vizuálnych efektov a filmovej hudby. Ich úspech možno do veľkej miery odvodiť práve z priamosti, technickej pôsobivosti, bohatého univerza, variovania žánrových vzorcov a položenia stavebných kameňov space opery. Pastiš diel populárnej kultúry, ktoré George Lucas odmala obľuboval, tak dal v súlade s režijným zámerom vzniknúť prototypu rozprávky pre nové generácie, úspešne prekonávajúcej svoje vzory, ktorá súčasne reflektovala súdobú spoločenskú a politickú situáciu (téma rebélie a boja voči zriadeniu otvorene označovanému, respektíve zobrazovanému ako fašistické), a zároveň umožňovala pred ňou na dve hodiny čistého času projekcie efektívne uniknúť. V mojom prípade to dokáže dodnes. 90%