Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Dráma
  • Akčný
  • Animovaný
  • Krimi

Recenzie (126)

plagát

Bledé modré oko (2022) 

Ako nadšenec gotického horroru, detektívok a obzvlášť práce Edgara Allana Poa som The Pale Blue Eye sledoval už od oznámenia. Ingrediencie boli správne: Atmosféra 19. storočia, detektívna zápletke o rituálnych vraždách, zachmúrený detektív v podaní Christina Bala, postava samotného E. A. Poa s geniálne obsadeným Harrym Mellingom. Projekt mal pod palcom celkom známy režisér a scenárista Scott Cooper, ktorý sa vždy vie postarať o vynikajúcu vizuálnu stránku, ale príbehovo mu to nie vždy klapne. Problémy začínajú už u zdrojového materiálu. Pôvodná rovnomenná kniha má tie isté problémy ako jej adaptácia. Finálnu tretinu, kedy by sa mala rozuzliť detektívna zápletka a našim postavám by sa malo dostať zadosťučinenia. Nanešťastie finále vôbec nefunguje. A nie je to tým, že by tie veci nedávali zmysel. Práveže zmysel dávajú, ale ako divák (alebo kľudne aj znalec žánru) nemá šancu dôjsť k rozuzleniu akýmkoľvek spôsobom s našimi hrdinami. Veci sa zrazu stanú a je nám iba povedané, že sa tie veci jednoducho stali preto a preto, ale nie je tam tá púť a postupné odkrývanie stôp s našimi hrdinami. Nebyť tak nedopečeného konca, tak by sme tu mali jedna z filmov roku! A to je 6. január. Prvé dve tretiny sú totiž perfektne atmosférické. Neopozerané prostredie, skvelý casting, zaujímavé kamerové jazdy, množstvo podozrivých, rodinné tajomstvá. Tých dobrých a skvelých veci je v tomto filme toľko, že nebyť tej poslednej tretiny plesám blahom. Škoda... 6/10

plagát

Fortunova hra (2023) 

Guy Ritchie naberá tempo Woodyho Allena - čo rok, to film. A v prípade Ritchieho to vždy stojí za to! Geniálne odľahčených Gentlemanov preložil geniálne surovým Wrath of Man. A teraz prišiel čas na jeho bondovku. Skvelo obsadený špionážny film s jasným nadhľadom a dravosťou. Tentokrát to síce nie je tak hutné, ale je to hravé, svieže a ako vždy pri Ritchiem - je to skvelá mozaika rôznorodých charakterov, kde si každý ukradne scénu pre seba. Našlapaná akčná jazda, ktorú sa oplatí vidieť! Tak utekajte do kina! 7/10

plagát

Bílý šum (2022) 

Vlastne neviem, čo som posledné dve hodiny sledoval. A nie je to ten prvotný šok po dobrom filme ako napríklad pri Kaufmanovej Synekdoche. Bol to film o strachu zo smrti? Ekologická agitka? Sureálna komédia? Kritika konzumnej spoločnosti? Poodhalenie skrytých strachov? Noah Baumbach natočil pre mňa jeden z top filmov roku 2019 - Manželská história. Ale jeho Biely šum ma dosť minul a to si často viem uletieť, či už na indiečkach alebo na mierne experimentálnych filmoch. Biely šum vizuálne pôsobí skvelo. Herci hrajú svoje podivné postavy dôveryhodne. Ale ja netuším, či toto nie je film pre mňa alebo je jeho knižná predloha zle adaptovaná alebo je aj kniha nesúrodý mišmaš alebo je to len zlý film? Netuším a udeľujem neutrálnych 5/10 a ak mi niekto objasní, čo mám v Bielom šume hľadať, tak budem rád.

plagát

Na nože: Glass Onion (2022) 

Rian Johnson určite nepatrí medzi mojich obľúbených režisérov súčasnosti, ale jeho prácu sa určite oplatí sledovať. A Knives Out bol príjemným prekvapením, ktoré malo nanešťastie prehnané ambície "narušiteľa christieovskej detektívky". Fanúšikom tohto špecifického subžánru (ako mne) prípad sympatického detektíva s tvárou Daniela Craiga pripadal svieži, ale nanešťastie až okato rozlúštiteľný. A veľmi podobné to je aj s pokračovaním. Úžasný ansábel sympatických aj nesypatických hereckých ikon a zdanlivo zamotaný, ale od začiatku druhej tretiny už prehliadnuteľný prípad, ktorého posledná tretina už je iba zdĺhavým finále premrhaného potenciálu. Ako fanúšikovi tohoto subžánru je mi pochuti každá veľkorozpočtová a ambiciózna snaha zamotať skúsenému divákovi hlavu. To, že má o svojej genialite Johnson prehnané mienenie je vec druhá. Ale jeho postavy a svet ma bavia a rád si pozriem tretí diel. 6-7/10

plagát

Stěrač předního skla (2021) 

Kraťas s jasnou myšlienkou, ktorú však najviac ťahá vizuálna stránka skvelého umelca - Alberta Mielga, ktorý stojí za celým projektom. Skvelá "náladovka", ktorá je technicky dokonalá. Vidno, že má Mielgo pred sebou skvelú karieru a teším sa na nejaký celovečerák, ktorý bude mať celý  pod palcom ako tento kraťas.

plagát

Oddelenie (2022) (seriál) 

Po dosť veľkom hype som sa konečne dostal k seriálu Severance. Už len kvôli samotne zápletke ma moje okolie lámalo, aby som sa na túto Applovkú produkciu pozrel. A o 10 mesiacov som sa do toho vážne dal. Hneď zo začiatku musím podotknúť, že Severance je tip seriálu, na ktorý treba mať náladu. Je to atmosférické psychologické drama so zápletkou, ktorá by mohla fungovať ako jednorázová epizóda Black Mirror. Spoločnosť vykonávajúca prácu, ktorá musí zostať v utajení svojim zamestnancom rozdeľuje myseľ na dve samostatné časti. Jedna je čisto vaša pôvodná a tá druhá je pracovná. A tieto dve časti o sebe navzájom vedia, ale jedna nevie čo robí druhá a rovnako aj naopak. Vďaka skvelému Adamovi Scottovi sa ihneď zoznámite s chladnou, až dystopickou tajomnou spoločnosťou v jej útrobách a zároveň poznávate vonkajšiu šedivú realitu, ktorá je pre nášho protagonistu o nič veselšia. Samozrejme sú to paralely s našou odosobnenou spoločnosťou a prácou v korporáte, ktorá sa dá nadinterpretovať ako moderná forma otroctva sú jasné na prvú dobrú. Obrovskú zásluhu má na Severance Ben Stiller, ktorý opäť dokazuje, že mu žánrovo dráma/thriller neuveriteľne sedí a je okamžite poznať, na ktorej epizóde robil práve on. A možno je jedným z neduhov seriálu práve to, že ho Stiller netočil celý sám, pretože v epizódach, ktoré robila Aoife McArdle výrazne slabne tempo rozprávania a citeľne v nich niečo chýba. Niečo Stillerovské. Ďalšou dôležitou zložkou je určite minimalistický soundtrack od skladateľa Theodora Shapira, ktorý so Stillerom pracoval už na filme Tajný život Waltera Mittyho (2013), alebo na filme Martina Scorseseho - Vlk z Wall Street. Jemná a minimalistická hudba tu dokresľuje citlivé chvíle, ale aj vypjaté situácie, ktoré naši rozpoltení hrdinovia zažívajú. Určite tu nebudem spoilerovať, ale zo začiatku ma veľmi mrzelo, že mi posledná séria Rick & Morty nepriamo vyspoilerovala veľkú časť deja, ale aj napriek tomu som si tento skvelý seriál vedel užiť. A konečný cliffhanger ma neuveriteľne nalákal a už sa neviem dočkať druhej série. Za mňa jeden zo seriálov roku. 8-9/10

plagát

Wednesday (2022) (seriál) 

Ako fanúšik Addamsovcov som nebol moc nadšený z príchodu tohto spinoffu pod vedením už roky vyčpelého Tima Burtona. A oprávnene. Ortega je síce dokonalou nástupkyňou Ricci v úlohe Wednesday, ale nohy jej podrážka až gýčovitý scenár, ktorý svojou zápletkou pripomína to najpriemernejšie z produkcie CW. Vizuálna stránka pôsobí po bližšom pohľade umelo, ale nejaká snaha tam je. Ale ak čakáte niečo z výtvarnej poetiky predchádzajúcich Burtonivých projektov, tu ju budete hľadať márne. Občas to zachraňuje príjemná atmosféra, ale Addamsovci vždy najlepšie fungujú ako rodina v kontraste s okolitým "normálnym" svetom. Tu je rodina skôr okrajovo a často to zamrzí. Ako celok to určite nie je zlé, ale je tu kopa skvelých hercov, ktorý nemajú čo hrať a je to veľká škoda. Ale cieľovku si seriál určite nájde, ale ja do nej nezapadám. 6/10

plagát

Dokonalý trik (2006) 

Túžba, posadnutosť, láska a zúfalstvo. To všetko vo viktorianskom balení a pre mňa film všetkých filmov.

plagát

She-Hulk: Neuveriteľná právnička (2022) (seriál) 

Zúfalstvo alebo nádej pre budúcnosť MCU? Ani jedno a obe súčasne. She Hulk bol projekt, ktorého kontroverzia sprevádzala už od prvej ukážka. Na moje prekvapenie však už prvé epizódy potvrdzovali, to čo zlé jazyky hovorili už mesiace pred premiérou. Nezábavné, bez iskry a chcel by som napísať, že aj bez nápadu, ale tvorcovia mali nápadov dosť - až príliš. Prekombinovany kvázi sitkom z právnického prostredia, kombinovaný so superhrdinovia tématikou? Prečo nie? Ale keď tvorcovia začnú riešiť v seriáli témy, ktoré nie že urážali ale skôr podkopávajú nohy postavám a akejkoľvek súdržnosti látky je to smutné. Neskôr prišlo pár lepších epizód , ktoré ma bavili aspoň v nejakých aspektoch a hlavná hrdinka ako taká mi prišla už sympatická. Zlom však prišiel v poslednom diely, ktorým sa tvorcovia snažia povedať veľa vecí, ale ich "hranie sa s médiom" (cháp ako borenie štvrtej steny a podobné šmolkoviny) by fungovali, keby sa nesnažili tvorcovia povedať aké je to v štúdiovom systéme ťažké a že pre kreativitu už nie je miesto. Pretože očividne dostali dosť veľkú slobodu na to aby urobili s finále to, čo urobili. Takže ich zdelenie vlastne nedáva zmysel. Bolelo to, ale malo to aj pár fajn momentov. Ešte by som sa vrátil k jednej veci - fanservis. Cameá nevadia, časti sú vítané, ale keď zápletka niekoľkých epizód stojí čisto ja nich, tak je to skôr smutné. A to čo urobili s Daredevilom... Po tom, čo urobili s Kingpinom v seriáli Hawkeye a Daredevilovej prítomnosti v She Hulk mám veľké obavy, ako dopadne seriál Daredevil: Born Again. 4/10

plagát

Pán prstenů: Prsteny moci - Série 1 (2022) (séria) 

Dnes vyšiel finálny diel Prsteňov moci od Amazonu. A áno, podarilo sa mu zachrániť (aspoň u mňa) klesajúce tempo a kvalitu celkovému vyznaniu seriálu. Milo ma prekvapil jeden plottwist, keďže som si myslel, že to bude predsa len inak. Veľmi ma potešila linka hobbitov a jej zavŕšenie (a pritom ma pôvodne táto linka štvala zo všetkých najviac). Na druhú sezónu (ak bude mať kvality aspoň posledného dielu) sa opatrne teším a prísľuby sú veľké. Škoda niekoľkých vyslovene slabých dielov. Mohla to byť veľká pecka, teraz je to priemer s veľmi dobrým koncom a pár super sekvenciami. 7/10