Autogram

V poslednej winnetuovke je všetko, ako očakávame. Pokrvní bratia nezídu z obrazovky, Sam Hawkins sa jedným výstrelom stane virtuálnym otcom a opäť som videl všetky ďalšie legendárne scény, ktoré viem už naspamäť. Ale stále sa to dá znovu a znovu pozerať bez akejkoľvek ujmy na atmosfére, preto neprichádza do úvahy iné ako maximálne hodnotenie. –––– Podívejte na Slunce, jak putuje. Každý rok svítí na změněný svět. Jen ten přežije, kdo se neprotiví novým časům. –––– Winnetou slyší v dálce, jak ho volá zvon. Není to tak, můj bratře?

Japonská mytolôgia so všetkými tými ich duchmi lesa, škriatkami lesa a poloľudskými zvieratami sa nám môže zdať zvláštna, a mne sa teda zdala divná poriadne. Asi som zvyknutý na iný štýl boja dobra a zla a zmontovanie romantickej bojovej rozprávky s ekologikou agitáciou za les mi príbehovo nesadlo. Len tá druhá myšlienka o všetko zožierajúcej nenávisti mi zarezonovala. Obrázky sú pekné, tvory občas japonsky divné a animáciu nenávisti, tú ťažko posúdiť, ale originálna bola. –––– Bez svého boha by zvířata nebyla ničím víc než němými tvory. Až vymítime lesy, vyhladíme vlky, bude tato smutná krajina nejbohatší zemí na světě. A princezna Mononoke zase člověkem. –––– Neumím plavat. – Tak jdi po dně.

Z jednoduchého odchodu kuchárky sa dopracujeme k celkom zložitému prípadu. Nie je Bolívia ako Bolívia, to nemôže bežný kuriér vedieť, ale Poirot musí. Ten klasicky vyškolí aj Hastingsa na veciach, ktoré my, jeho pravidelní diváci, pochopíme celkom sami. Prípad je pomerne zaujímavý, aj keď sa to spočiatku nezdá. –––– Pre nás, obyčajných smrteľníkov, je potešujúci fakt, že aj banky majú problémy. –––– Neopovrhujme jednoduchosťou, je to nedôstojné!

Spočiatku som mal obavy, čo to bude, keď má Chaplin rozprávať, ale nedôvera sa rýchlo rozplynula a pri scénach s diktátorom a jeho anglonemčinou už bolo jasné, že sa majster so zvukovým filmom dokonale vysporiadal. Obidve línie, židovská holičská aj diktátorská hynkelovská, sú geniálne, len treba veľmi dlho čakať, kým sa spoja, takmer by sa to dalo povážovať za dva filmy v jednom, aj dĺžka tomu na svoju dobu nasvedčuje. Satiru na vodcu by som nepovažoval ani za satiru, ale rovno za výsmech a parôdiu, a keď som v tých cudzích jazykoch počul wiener schnitzel, ravioli, salami a ďalšie perly, k výbuchu som nemal ďaleko. Teraz už viem, z čoho pôvodne pochádzajú množstvá nápadov pre dnešné parôdie. No film nie je len groteskou, satira na celé vojenské vedenie a diktátorsto je aktuálna aj dnes. Záverečný prejav ma, na rozdiel od niektorých, chytil, kľudne si ho môžu dať za vzor aj dnešní bojovníci za mier, Chaplin si jednoducho vykričal do sveta, čo potreboval a čo cítil. Technické prevedenie filmu, herecké výkony, kameru a nápady ani nemá zmysel komentovať, všetko prvotriedne. –––– Váš potíž je v tom, že jste si tak zvykl na neštěstí, že jste bez něj nešťastný. –––– Jahody! Jak pokračuje konference? Velice úspěšně. Musí se vyŕešit nékolik drobností.

Podoba s Bláznivou strelou je očividná, ale stále výborné gagy a Leslie Nielsen v najlepšej forme.

Znovu film pre znalcov nemčiny, keď aj dlhé dialôgy Nemcov sú bez akýchkoľvek titulkov a tak zostáva si len domýšľať podľa gest, výrazov a niekoľkých známych slov a fráz. Aspoňže jeden major hovorí ľúbozvučnou slovenčinou. Nie je to celé až také nelogické, ako niektorí píšu, učiteľ nemal inú možnosť. Niektoré scény sú zaujimavé, hlavne úvod a tiež predzáverenčný vlastenecký príhovor učiteľa, ale psycho-snové retrospektívne myšlienky na konci mi nesadli, napriek vypätej situácii. –––– Kde je tá vaša zem? Nevidím ju. Dajte mi zváčšovacie sklo. Vy ste taký malý národ, že nemáte nijakú pravdu.

Zo začiatku prvej časti sa mi zdalo, že pôjde o vojnovú konverzačku, nemalú úlohu zohrávali dokonca debaty o počasí. Ako sa ukázalo, počasie zohráva dôležitú úlohu v stratégii vojny na oboch stranách a konverzačka sa skoro zmenila na akciu. Trochu ma iritovali stereotypy, ako sú americkí vojaci družní so zábavným kolektívom a nemeckí zase strnulí so zlými vzťahmi. (23.8.2014) Druhá časť je už vojenským masakrom vo všetkej surovosti, zostáva mi nepochopiteľné, ako išli vojaci do boja celkom dobrovoľne a pokojne ako ovce na porážku. Minút bez akcie je málo, slúžia len na prednesenie nejakej myšlienky a potom sa ide znovu do boja. Nemecká strana je už zobrazená len v náznakoch, skôr ako neschopnosť vedenia, je očividné, ktorá strana film natočila. Ale dejiny píšu víťazi, tak to iné ani nemohlo byť. Možno, keby mi film vyhovoval žánrovo, tak by to bolo aj na päť hviezd. (26.8.2014) –––– Příští stanice: Normandie. Bůh nám pomáhej. –––– Rád bych věděl, co to „bitte, bitte“ znamená. –––– Invaze v Normandii by byla proti všem pravidlům vojenské logiky. Proti všem pravidlům vůbec.

Slabšie ako najslabšia winnetuovka, čo som v poslednom čase videl. Ale to som ešte nevidel tie najnovšie. Bojujú tu dobrí Indiáni so zlými bielymi tvárami a to je asi všetko. Chýbajú výrazní hrdinovia okrem jedného, chýba aj vtip a atmosféra, len guľky a šípy lietajú vo veľkom, k tomu katastrofálna hudba.

Zrada, pomsta a odpustenie v čierno-bielom podaní tejto staršej noirovky má svoju atmosféru, ale na dnešnú dobu ma to veľmi nebavilo. Okrem dobrého úvodu a silného záveru ma celé to opilecké pátranie a vyšetrovanie nudilo, vojna Írov a Anglánov mi je dosť ukradnutá. Hlavná postava Gypo musela byť nesympatická, ale naviac bola ešte nelogická a celkovo divná. –––– Teraz nie je čas na city. To je vojna.

Traja dospelí ľudia, ale tak trochu deti, každý so svojím problémom. Spočiatku divné situácie, divní ľudia, chrapúňsky otec, ale postupne sa to vyjasňuje, postavy dostávajú nové rozmery. V každom človeku sa nájde aj niečo dobré a smeruje k novým nečakaným zážitkom. A práve o tom má byť správna road-movie, neutápa sa v sentimente, ale zabáva diváka. Nemcom tie filmy o ľuďoch s postihnutím nejako idú. –––– Já mám cvrčka v hlavě, kterej mi sere mezi závity. Pořád mě nutí dělat to, co právě nepotřebuju. –––– Vypadá to hnusně, když lidi jedí. Je tu hnusný, nechutný, je to zvrhlý. Když se jí, je to divný. Jó, zní to trhle, ale je to tak.