Radko

Obrazovo a farebne vydarený, počítačo animovaný film z dielne štúdia Pixar vyniká akčným dejom, množstvom zaujímavých scén, ktoré sa vzhľadom na ich nahustenosť dajú zhliadnuť bez toho, že by zvlášť nudili. Scenár vychádza z klasického pôdorysu Siedmich samurajov o ohrozenej porobenej komunite, ktorá rozkvitne s príchodom záchrancov. Ukazuje, ako veľmi záleží na vonkajšom zdaní nejakého vzdelania, či profesie (krásna scénka odmietnutia a vyhnania záchrancov – ktorým celé mravenisko dôverovalo až do chvíle, než sa dozvedelo o koho v skutočnosti ide) bez ohľadu na skutočné hodnoty. Vyzdvihnutie individualizmu s občasnou potrebou kolektívnej pomoci. Po druhom zhliadnutí som nebol tak nadšený ako prvýkrát, ale nádherne svietiace huby ma zaujali aj tentokrát (vzhľadom na farbu mravcov, žeby holohlavce?).

Skupina aristokratov a umelcov sa stretáva na honosnej večeri a následnom priateľskom posedení vo vile jedného z nich. Tesne pred príchodom hostí väčšina služobníctva veľmi napochytre opúšťa dom z rôznych dôvodov a zostáva len majordomus. Sledujeme opakovanú scénu privítania, rôzne zoznamovania, zábava pokračuje – no hostia namiesto toho aby sa pobrali domov, ľahínajú si na zem a trávia noc v hosťovskej jedálni. Po prebudení zisťujú, že nie sú schopní vyjsť z miestnosti. Nasleduje bravúrna spleť scénok ukazujúca rôzne vypäté emócie vzniknuté pri neštandartnej situácii, ako sa mení decentná spoločnosť v priebehu spoločne stráveného dlhého času v spoločnom priestore, ako sa deformujú a variujú vzťahy, z uhladených snobov sa stávajú biologické bytosti, nenadané takou dávkou dobra a súcitu voči druhým, o akej sa ľuďom často zdá, že ju v sebe majú. Sledujeme snahu po nájdení obetného baránka, mystickú snahu niečo prelomiť a nakoniec i náboženské pokrytectvo. Záver filmu je mimoriadne výstižný. Originálny film - ako námetom, tak vyznením jednotlivých scén, trpí však divadelným spracovaním a zameniteľnosťou jednotlivých hercov.

Celorodinná zábava s povinnými zjemneniami pre čo najväčšie divácke kvórum, ktoré zahlasuje: áno toto je ten pravý animovaný film ! Ale, je to tak naozaj?

Údajne posledný film veľkej postavy nezávislého filmu Johna Cassavetesa, aj keď ako užívateľ terminus poznamenáva, v skutočnosti o žiaden Cassavetesov film nejde, keďže jeho režisérsky vklad sa limitne približoval nule. Nie je to veru žiadna veľká sláva, z podpriemeru vybočuje len zopár podarených vtipov (napr. sardinkový likér).

Vo varšavskom židovskom gete ostáva počas vysťahovania všetkých obyvateľov malý chlapec. Otec mu pri transporte sľúbil, že sa po neho vráti. Prežíva najprv v zbombardovanom polozasypanom byte. Jedinými spoločníkmi sú mu malá biela myška, kniha o Robinsonovi, v ktorej nachádza paralelu so svojim neutešeným bytím a zápalky, ktorými odpočítava dni odlúčenia od otca. Po vypnutí vody nacistami objavuje vodovodný kohútik, okolo ktorého si vybuduje dômyselné hniezdo. V zdanlivo opustenom gete zažíva rôzne dobrodružstvá. Malý chlapec chápe svet inak ako dospelí. Vydarené spracovanie tématiky holocaustu očami opusteného chlapca.

Konverzačná komédia o domnelom a skutočnom šťastí troch sestier, ich rodičov a ľudí, ktorí sa pohybujú v ich okolí si neberie servítku pred ústa a ukazuje naplno obsesie a skryté perverzity navonok obyčajných ľudí. Patria k sporiadane žijúcej strednej vrstve – teda najpočetnejšej, určujúcej verejnú mienku a hranice korektného správania. Možno práve správanie podobného štýlu vedie súčasnú dobu k takému vykĺbeniu z pántov, kedy rozpory medzi túženým a skutočným sú tak veľké a skutočné pohnútky tak neskutočne úchylné. Spôsob zachytenia doby akí zvolili tvorcovia, považujem za pomerne vydarený a skláňam miernu poklonu, za komédiu nielen baviacu ale aj smutne poučnú.

Trošku mám problémy zhodnotiť toto dielo. V kine po zhliadnutiach kratšej verzie som bol nadšený - najmä po prvýkrát som sa z videného dlho spamätával, ochromený ohromnou vizuálnou stránkou a celkovým vyznením filmu-cesty priamo do pekla vietnamsko-kambodžskej džungle, a zároveň do duše hlavného hrdinu. S odstupom asi dvoch rokov to bolo poslabšie ale stále, veľmi pôsobivé. Tešil som sa na komplexné vychutnanie neskrátenej verzie. Výsledok: úvodná scéna podfarbená koncom od Doors zostala rovnako fascinujúca ako kedysi, rovnako bombardovanie a lá Wagner, no pomerne veľká časť sa zdĺhavo vliekla. A tak si myslím, že s témou vietnamskej vojny sa podľa mňa umelecky oveľa lepšie vyrovnal Michael Cimino v Lovcovi jeleňov, ktorý je ale viac dokonalou štúdiou vplyvu vojny na život obyčajných ľudí ako vojnovým filmom. Coppolov pokus je obrazovo opulentný, sú to farebné orgie, do dokonalosti mu niečo chýba. Skôr podivná halucinačná cesta ako silná výpoveď.

Pomaly plynúce, komorné existencionálne dielo bez ohromujúcich efektov, bombastickej akčnosti a kašírovanej umelosti sa sústreďuje na príbeh psychiatra, ktorý pomáha liečiť civilizačné trápenia iných, sám sužovaný stratou manželky. Jedného dňa je povolaný na pomoc pri objasnení záhadných udalostí, ktoré sa stali na vesmírnej lodi skúmajúcej planétu Solaris, vyžarujúcu akúsi komunikatívnu energiu. Po prílete nachádza posádku v značne dekonštruovanom stave, či už fyzickom alebo psychickom. Onedlho príde na príčinu, prostredníctvom ktorej je konfrontovaný nielen so svojím doterajším životom a príčinami smrti jeho manželky, ale aj so sebou samým a s odvahou ponechať svoju fyzickú schránku neznámemu svetu. Je možné z predchádzajúcich vzťahovo-životných udalostí zopakovať si niečo inak a snáď aj lepšie? Nastolené sú aj iné, priamo nevyslovené otázky o smrteľnosti, zmysluplnosti nahradenia starého novým, o možnosti, či nemožnosti zostrojenia kópie niekoho len prostredníctvom myšlienok a spomienok niekoho druhého, o tom, či má človek právo rozhodovať o osude inej formy života, či forma je len fantáziou, vírusom, a podobne. Isteže, knižná predloha Stanisława Lema je kongeniálna, Tarkovského spracovanie vynikajúce, ale ani táto verzia nie je vôbec zlá, čo je vzhľadom na rok vzniku, krajinu vzniku a hlavného hereckého predstaviteľa temer maličký zázrak.

Gangsterka z 30. rokov minulého storočia je dôsledne a výtvarne štylizovaná do odtieňov súmraku, či noci ulice, domu alebo tmavej hotelovej izby so zatiahnutými žalúziami. Vo filme často hustý lejak obklopuje ponurý príbeh pomsty a odpustenia. Spočiatku ma to vcuclo do deja, zaujalo ako príbehom, tak i hereckými výkonmi (najmä Jude Law hviezdil), no pri jednej z ďalších strieľačiek som si pripadal ako v dôsledne vybudovanej počítačovej hre, kde sa odohráva rozprávka o ockovi, ktorý bol zlý ale bolo v ňom aj čosi dobré, najmä čo sa týka vlastnej rodiny. Má za úlohu všetkých zlých postrieľať, dokonať pomstu a pri tom má aj bonus –malého parťáka. Film na jedno použitie.

Následky vojnového besnenia a oslobodzovacieho procesu na život a psychiku civilného obyvateľstva. Ako pôsobí blahodárne osloboditeľ ako celok na okupovaný štát, tak častokrát veľmi nepriaznivo pôsobí na jednotlivých jeho obyvateľov (napr. sexuálnym násilím, rabovačkami, ponižovaním zajatcov, uvoľnením mravov, vysmievaním sa z nepriateľa). Príbeh oslobodzovania fašistického Talianska, konkrétne Neapolu americkými vojskami prostredníctvom sfilmovanej knihy spomienok talianskeho vojenského hodnostára Malaparteho, ktorého vynikajúco stvárnil Marcello Mastroianni, nepôsobí len ako konkrétny výsek z histórie, ale ako všeobecne platný obraz povojnového strádania. Zo žien sa stávajú všadeprítomné kurvy, z ich detí tovar, predávaný rodičmi osloboditeľom na ukojenie ich pedofilných chutí. Nad vojnou sužované mesto, obkolesené podmínovaným okolím (ako pevninou tak morom, takže civili mali prísny zákaz životodarného rybolovu) sa vzniesol mor, nedostatok jedla, základných hygienických pomôcok. Dôsledkom bolo obrovské uvoľnenie mravov, redukovanie životných radostí na problém urvať si skyvu chleba. Na jednej strane posmievanie sa porazenému, na druhej cynické kšeftovanie talianskych "víťazov" s nemeckými zajatcami, ktorých vykrmujú a snažia sa predať američanom za kilo živej váhy, inak sa vyhrážajú, že z nich urobia mydlo, ktoré Neapol tiež veľmi potrebuje. A nad tým všetkým Malaparte účastne chápajúci svojich spoluobčanov, povznesene počúvajúci vyvyšovanie sa američanov, sám ako pridelenec americkej pilotky, ženy význačného senátora, ktorá prišla na humanistickú misiu, v skutočnosti však pomôcť mužovi vo volebnej kampani. Onedlho i namyslená američanka spoznáva drsnú realitu a po prežitom šoku sa jej neveľmi chce plniť "ušľachtilé ciele". Veľmi drsný film o neradostných dňoch oslobodenia, zaujal námetom, spracovaním i celkovým vyznením (hoci neveľmi radostným a optimistickým) z režijnej dielne hádam najtalentovanejšej spomedzi trojlístka talianskych škandalistov - Marco Ferreri, Liliana Cavaniová, Tinto Brass.