Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenzie (167)

plagát

Bezstarostná jazda (1969) 

Klasika road movie žánru. Easy Rider je v podstate oslavou volného života, drog, krásnej prírody a Ameriky. Je vidieť, že herci pri niektorých scénach neboli stopercentne triezvi a hulili nielen pred kamerou. To dodáva filmu dávku autentičnosti a uvoľnenosti. Fonda a Hopper sú prijateľní ale najviac ma nadchol Nicholson. Jeho UFO scéna plus LSD psychedelický trip na konci sú najlepšie vo filme. Nicholson je pán herec a v Easy Riderovi svoju kariéru perfektným spôsobom nakopol. Má to neskutočne pohodovú atmosféru až sa pri nej trasiem po podobnom výlete po Amerike. Tú potom dopíňa príjemný soundtrack a pekné kamerové pohľady na prírodu. Niektoré scény sú však bezpredmetné alebo príliš dlhé a film pri nich trochu nudí. Záver je veľmi prekvapivý a prežíval som pri ňom také nepríjemné prebudenie z letargie. Navodzuje otázku či je hriechom byť niekým iným ako ostatní. Alebo niečím odlišný? Je podobne ladený ako záver Bonnie a Clyde a rozhodne nepatrí ku koncom, ktoré si pri takýchto filmoch predstavujeme. Jízda to nakoniec nebola bezstarostná. Škoda.

plagát

Cloverfield: Monštrum (2008) 

Cloverfield je pre mňa sklamaním. Písalo sa o tom ako o filme s atmosférou Blair Witch a tak som sa na to jednoducho tešil. Lenže Blair Witch sa nekonalo. Vlastne sa konala len o niečo lepšia Emmerichova Godzilla. Narozdiel od nej je film digitálny a akoby natočený len náhodne ručnou kamerou. Lenže tým, že sa film snažil byť taký autentický si sám kopal hrob, pretože je tam toľko nezmyslov a toľko neskutočne predvídateľných vecí, že sa nestačíme čudovať či si z nás Abrams robí srandu keď si myslí, že toto je autentické. Aj chovanie hrdinov je niekedy dosť pritiahnuté za vlasy. Aby sa týpek po tom čo videl smrť svojho brata ešte trepal cez polovicu Manhattanu zachrániť holku čo ho práve nechala? No ďakujem pekne, ukážte mi jedného takého blbca. Ale najhoršie je, že keď ide on tak prečo nie všetci a tak sa štyria ľudia namiesto okamžitého evakuovania rozhodnú pre záchrannú misiu nešťastnice. Takéto scény v "realistickom" filme milujem. Skákanie na šikmý mrakodrap, prežitie stometrového pádu vrtulníkom, všeliaké nezmyselné zábery na kameru, ktoré by normálny človek netočil, porazenie presily netvorov, to sú už len reálne bonbóniky na torte. Je jasné, že sa tvorcovia nechali uniesť a namiesto mrazivého atmosferického trilleru nám naservírovali akčnú bombu v ktorej jedna akčná scéna predbieha druhú. Veľké plus sú kasting s neznámimi hercami a úvodná scéna útoku v uliciach. Tá je výborná a má autentickú atmosféru strachu a beznádeje. Digitálna kamera ani nie, pretože triky na nej niekedy vyzerajú ako z počítačovej hry. Koniec je predvídateľný a vôbec po ňom nezostanete prikovaní ako po závere Blair Witch. Hmm ten stopercentný adrenalínový zážitok mi nejak unikol.

plagát

Kráska a Denisa (1989) (TV film) 

Ďalšia z klasík môjho detstva. Kráska a Denisa je prototyp televízneho filmu, ktorý nie je tupý až na kosť. Ukazuje, že aj medzi nimi sa dá nájsť pár klenotov a on k nim patrí. Nie je to príliš dlhé, má to peknú detektívnu zápletku a hlavne charizmatické predstaviteľky oboch hlavných úloh. Ako jedna tak aj druhá sa do svojich postáv krásne prevtelili a o to viac je radosť na ne pozerať. Julia Duffy ako priblblá večne poriadkumilovná barbie modelka je tak nevinne okúzľujúca, že jej žerieme aj to, že si v chladničke uskladňuje pančuchy "aby sa im nerobili očká" :-)) Ešte lepšia je však podľa mňa Dinah Manoff, ktorá hraje Juliin pravý opak. Denisa je škaredá, neupravená, v byte má bordel a chová papagáje, ktoré sa volajú ako hlavní hrdinovia jej obľúbených televáznych seriálov. Prvotriedne hlášky z jej úst vyletúvajú s takou anglickou suchosťou a nadhľadom, že to nie je ani možné. Kráska a Denisa je perfektná buddy komédia ktorá má všetko čo má mať. Len s výnimkou, že buddies sú teraz ženy.

plagát

Rambo: Do pekla a naspäť (2008) 

Rambo 4 sa mi najviac podobal na dvojku. Nemá to kritický podtext ako jednotka ale nie je to až tak špatné ako trojka. Proste akčňák s galónmi krvi a tichými zábermi na hlavného hrdinu. Rambo zostarol, žije v zapadnutej thajskej dedinke... ale svaly má väčšie ako na konci trojky!!! Takéto veci mi tam trochu nesedeli veď pri takomto vzhľade by musel každý deň premakať 3-5 hodín v posilňovni. Vieme, že Rambo je odjakživa tichý a míkvy ale keď už raz niečo povie tak to stojí zato. Jeho vety sú tupo napísané akoby ho chceli spraviť nejakým mesiášom, vždy povie pravdivú múdrosť ktorá sa neskôr vo filme naplní. Stallone sa mohol viac zamerať na charakter aspoň Johna keď nie celej náboženskej party, z ktorej spravil len tupú návnadu a náhrašku pre znovupovstanie. Po technickej stránke vynikajúco spravený film s peknou kamerou a nezabudnuteľnou až nostalgickou hudbou. Realistickejšie scény sa už nakrútiť nedajú. Už aj tu to pre pár efektných záberov prepískli ale inak vďaka Bohu, že sme v Európe, lebo keď je pravda to, čo nám Sly ukazuje z Barmy, mali by sa začať modliť za nejakého Ramba.

plagát

Šakalí léta (1993) 

Je jasné, že na počiatku svojej kariéry to mal Hřebejk ťažké. Natičiť v podstate prvý porevolučný muzikál bola určite výzva a on sa jej chytil celkom schopne. Lenže je na filme vidieť, že ešte len naberal skúsenosti s celovečerákmi a s profesionálnimi hercami. Keby to natočil o desať rokov neskôr bolo by to určite veledielo plné perfektných heftov a hereckých výkonov. Takto je to sem tam zábavné inde nudné a nezáživné. Muzikálové scény sú pekne zostrihané ale filmu chýba silná pesnička, ktorá by nás viac oslovila, na ktorú by sme mohli spomínať. Herecky sú zaujímaví len Dejdar, Špalek a Abrhám na ktorých sa dej asi najviac zameriava. Ostatní sú totálne nezapamätateľný a nevýrazní. Inak fajn, zase jedna kritika spoločnosti československej.

plagát

Queen vo Wembley (1986) (koncert) 

Už na obrazovke z tohto koncertu srší taká energia, že som sa cítil akoby som stál pod pódiom a spolu s ďalšími šestdesiattisícmi ľudmi zažíval najživší koncert vo svojom živote. Všetci štyria Queeni si dobre uvedomujú, že hrať pred vypredaným Wembley sa hocikomu nepodarí a je to na nich vidieť. Podávajú svoje životné výkony a najviac to je samozrejme vidieť na Freddiem, ktorý si ide vyspievať dušu a hlasivky. Evergreeny "Hammer to Fall", "I Want to Break Free", "Wriends Will Be Friends" alebo "We Are the Champions" ako ste ich ešte nevideli. Jeden z najelektrizujúcejsích koncertov 80tych rokov. Milujem Mayovu hru na gitare. Queen are Kings

plagát

Ratatouille (2007) 

Pixarovky boli, sú a vždy budú vrcholom 3D animovaných rozprávok a Ratatouille toto tvrdenie len potvrdzuje. Znovu na nás čakjú 2 hodiny prekrásnej animácie, ľudského príbehu, emócií a láskavého humoru. Bez toho by to už nešlo. Režiséri v Pixare si za tie roky pilujú svoj osobitný štýl a Brad Bird sa vedľa Lassetera stáva stabilnou značkou na úspech. Treba povedať, že Ratatouille sa mu podaril viac ako preceňovaní Incredibles. Je to snáď aj pre to, že tu dostal pod ruky silnejší príbeh a našťastie s ním vedel narábať v prospech diváka. Scénar sa predsa len však pridŕža zavedenému pravidlu pixaroviek takže netreba čakať iný než dobrý koniec. Veď načo meniť niečo čo už roky funguje akoby si hovorili scénaristi. Dúfam, že sa raz dožijem aj nejakej menej dobre končiacej pixarovky, takej nejakej dospelej. Toť moja túžba. Suma sumárum - Ratatouille je skvelá rozprávka s minimom chýb ale mne osobne viac sadli Autá. Je to taká stávka na istotu. Neviem sa dočkať na Wall-Eho, pretože je tam už je náznak toho "menej dobra" cítiť.

plagát

Tango a Cash (1989) 

Tango a Cash. Cash a Tango. Jeden ako druhý. Navonok odlišní, vnútri rovnakí hajzlíci. Film plný protikladov ktoré sa nakoniec predsa len priťahujú. A takiež plný nezabudnuteľných hlášok a gagov, akčných a bojových scén a tej správnej tvrdej romantiky. Veď koho by nebavilo pozerať sa na Stalloneho ako nadáva svojmu Rambovi do chudákov? T a C je správny parťácky film ktorý, v dobe keď im vládli Smrtonosné zbrane, rozvíril trocha vody. Dvojica Sly a Russel je navýsosť podarená a všetky ich potýčky a hádky sú zahrané presvedčivo a pritom s ľudským nadhľadom. Inak sa scénar pridržiava starých pravidiel akčňákov a nemá celkovo čím prekvapiť. Réžia tiež nie je bohvieaká takže si celý film pre seba ukradli hlavní hrdinovia a celom sa pri natáčaní bavili. A hlavne, že film baví nás.

plagát

Prosíme pretočte (2008) 

Prirovnal by som to k inému Blackovmu filmu - Pick of Destiny. Je to komédia ktorá pobaví ale nenadchne. Samozrejme je zručnejšie natočená modernistom Gondrym a to je jedine plus. Ibaže v Be Kind Rewind tak trochu skĺzol do amerických rutinérskych vôd a svoj osobitný štýl, ktorý je hlavným plusom Nepoškvrnenej Mysle, akoby nechal vo Francúzku. Jack Black je ako obvykle šašo čo mu nemožno vytknúť pretože to zahrať vie a dobre sa naňho pozerá ale nie je to typ herca čo by utiahol takýto film pretože ostatní sú celkom nevýrazní a Blackovi nijak nepomáhajú dotvárať komickú stránku filmu. Inak nápad je to milý a pri niektorých, hlavne natáčacích, scénach sa dá super zasmiať ale mohlo to byť ešte o čosi lepšie. Možno keby bol lepší výber filmov ktoré pretáčali... Je to príjemný filmík pri ktorom sa zabavíte ale nebudete sa priam váľať po zemi. Koniec je ťažko predvídateľný a štvú ma takéto unanimistické scény keď sa ľudia spoja aby pomohli týpkovi, ktorého videli snáď 2x v živote.

plagát

Bonnie a Clyde (1967) 

Bonnie a Clyde je ešte typickým filmom z čias zlatej éry kinematografie, keď sa filmy natáčali s láskou a umením. Je to typický blockbuster 60. rokov v ktorom nechýba poriadna akcia, pekné herecké výkony a kvalitné obsadenie. Príbeh filmu je jednoduchý až príliž predvídavý ale pritom podaný so značnou dávkou šmrncu a intligencie režiséra Penna. V podstate robí zo zločineckej dvojice, ktorú by sme v inom filme odsudzovali a zatracovali, obete systému spoločnosti. Pomaly a nenápadne nám podsúva myšlienkové pochody a názory hrdinov, zatiaľ čo z mužov zákona robí len akési bezmyšlienkovité bytosti, ktoré žijú len pre to, aby mohli niekoho naháňať a po niekom strieľať. Tým sa v podstate snaží diváka oklamať a vnucovať mu svoj anarchistický postoj. Z hereckých výkonov si najviac zaslúži pochváliť Gene Hackman, ktorý vo vedľajšej úlohe exceluje ako Clydov kumpán a podstatnú pozornosť väčšinou strháva na seba. Ostatní, ako som už povedal, boli výborne obsadení a ich postavy sú uveriteľné a vzťahy medzi nimi nie sú nijak vyumelkované. Páčia sa mi tu hlavne akčné scény, ktoré sú na svoju dobu veľmi vydarené. Film sa končí pekným melancholickým a vcelku pesimistickým záverom na ktorý nás ale v náznakoch už dopredu pripravili takže nie je až taký silný ako mohol byť.