TeeAge

Takhle to bohužel vypadá, když producentský záměr převálcuje podstatu: a to naprosto výjimečné životné dílo nejvýznamnější české osobnosti na světě. To, čím byl ten producentský záměr, už musíte ohodnotit sami, ale jednou věcí jsem si jistý: z toho neskutečně pestrého životního díla bylo v tomto dokumentu mnohem méně, než by si mistr Gott zasloužil :( Ps: Nestranného dramaturga potřebuje každý projekt, který se nechce ztratit sám v sobě...

Čekal jsem algoritmem vyplivnutý schematický kus, který si zaplatil hereckou elitu světa. Dostal jsem ale naopak čistokrevnou satiru, která bez servítek ukazuje svět takovým, jakým momentálně opravdu je. Žádné přikrášlování, žádné emocionální vydírání nebo akční tornádo: jenom nastavené zrcadlo společnosti se všemi hodnotovými pokleslostmi a se vší korporátní chamtivostí napříč zdravému rozumu a volání duše. Naprosto nečekaný úkaz, který je z producentského aspektu odvážný a netypický - jsem nadšen.

Skvelá satira na to, prečo 90 percent ľudí, ktorí sa pôvodne v živote chceli uživiť umením, nakoniec skončia v úplne odlišných odvetviach trhu práce. Z časti autobiografický divnomuzikál, ktorý má pesníčky ako o zmysle života, tak o jogurte, upratovaní či stahovaní sa - jednoducho o malichernostiach - kde sa pieseň nezrodí pre to, aby bola zmysluplná a harmonicky-melodicky krásna, ale preto, aby jednoducho bola schopná byť piesňou o čomkoľvek. Autor si to ospravedlňuje ako "cvičenie na téma", ale prepáčte pán Levenson, ja som chcel vidieť muzikál, ktorý má hlavu a pätu. Zlátanina, ktorá síce vďaka dobrodružnému životu Johnatana Larsona má zaujímavú hlavnú postavu, zahranú skvelým hercom - ale inak, je paskvilom, ktorý ako tak staví poctu skladateľskej legende, ale vôbec mu nie je rovnocenná. I od kvalít Rentu je po hudobnej stránke na míle ďaleko...  Ani jeden song si po dvoch dňoch nepamätám, a to je jednoznačná vizitka.

Ani jedna nádherná lokácia, a ani jeden kamerový prelet nad nimi nie je skutočný. Ani jeden! Všetko, čo by urobilo ten film aspoň trošku skutočným, je digitálny sajrajt, ktorý neuzrel svetlo sveta, a tým pádom je umelý, jak celý, počítačom vygenerovaný scenár. Pokial do algoritmov nahrali všetky diely Indyho, a ako výsledok vyšlo toto, tak sa umelej inteligencie zatial báť nemusíme... ;)

Knihu Asimova jsem doposud nečetl. Tím pádem byl pro mě Foundation bez očekávání. Kvalita jednotlivých epizod pro mě lítala od průseru až ke kinematografický katarzi, a tak mám velice smíšené pocity. Epizody, kde se dech beroucí vizuál setkal s úderným scénářem jsem seděl v úžasu. V dílech, kde příběh nefungoval, mě nedokázala strhnout ani jinak vytříbená formální stránka. Nejslabším článkem Nadace jsou hlavní dvě protagonistky - jejich herecké výkony jsou přinejmenším rozpačité, a u takového příběhového kolosu by si to seriál takového formátu neměl dovolit. Jared Harris a hlavně Lee Pace jsou naprosto jiná liga: Pace-ův nejobsáhlejší herecký prostor v epizodě The Missing Piece patří pro mě k nejsilnějšímu seriálovému zážitku roku, jak po příběhové, tak po vizuální stránce. 2160p HDR v rozpětí metru a půl k zážitku nepopíratelně přispělo. --- Jakmile dočtu Dunu, jdu do Nadace.

--- Nikde na svete nedošiel kapitalizmus tak ďaleko, ako v Južnej Kórei, a nikde nedošiel tak do extrému komunizmus, ako v Severnej Kórei. Existuje zlatá stredná cesta? --- Squid Game je smutným symbolom stavu Kórejskej spoločnosti, kde systém nechal zájst kapitalizmus do ultraextrémnych dimenzií, kde sa nič neregulovalo, a jedinou smerodatnou hodnotou sa stalo GDP. Tak strašne sa chceli stať úspešným nasledovateľom amerického sna, že si za posledných 60 rokov vytvorili vlastnú, kórejskú nočnú moru. Širšia stredná trieda spoločnosti prakticky zanikla, a vytvorili sa priepastné rozdieli medzi bohatými a chudobnými.  Presne za takých okolností môže vzniknúť seriálový scenár, ktorý prekvapivo kvalitným spôsobom neidealizuje chudobných, neprikrášluje morálne rozhodnutia v situáciách, kde v skutočnosti víťazí vždy pud. Ale toto nie sú dôvody, prečo je Squid Game svetovo úspešný. Klúč jeho funkčnosti pravebodobne tkví v koncepte "Človek je hracia karta" a "Elita je hráč". Dodáva to deju extrémnu nevypočítateľnosť, morálnu bezbrehosť a nevídanú krutosť, na ktorú sú diváci na celom svete evidentne vyhladnutý a zvedavý. --- Formálna stránka seriálu je výnimočná, nápaditá, postavy nie sú schematické - objavujú sa systémom, ale aj vlastnou vinou degenerovné postavy: gamblery, zločinci, alebo aj bežný ľudia, ktorí jednoducho nemali v živote štastie. Aj cez tieto všetky atribúty mám však ku Squid Game chladný vzťah. Ani v minulosti, ani dodnes mi od umeleckého diela nestačí realistickosť a brutalita.  Je to len také farebne pestré, samoúčelne brutalistické postmoderné koloseum, ktoré sa v určitej alterácií v blízkej budúcnosti môže stať realitou...

--- Je stále viac evidentné, že sa civilizácia nachádza na prahu enormných zmien. Zdá sa, že sa pólka civilizácie vydáva tradiciálnou cestou, než kým ta druhá prekráča do módu virtualizácie. Obydve, tieto svojim spôsobom extrémne strany majú vzľadom k hlbokým globálnym hodnotovým a envirovmentálnym krízam svoje výhody, ale aj nedostatky. Časť spoločnosti, ktorá sa uberá do tradičného smeru skrze navracania sa k prírode, off-grid životného štýlu a samostatnosti, týmto spôsobom dúfa v prežitie aj v prípade kolapsu dnešného ultra-kapitalizmu a bio-rovnováhy. Virtualizujúca sa časť spoločnosti sa naopak vzďaluje míľovými krokmy nielen od prírody samotnej, ale od reálne, fyzicky hmatateľného priestoru, a vsádza svoje prežitie a spôsob života na technologický progres v hospodárstve i vo vede. Vnímam v týchto dvoch smeroch, ako v mnohých globálnych tématách, zbytočnú radikalizáciu jedným či druhým smerom, a vidím jediné skutočné východisko v zlatnej strednej ceste - prepojenia tradicionálnych postupov s vymoženosťami virtualizovanej vedy v dnešnej, ešte pre-apokaliptickej dobe. --- Free Guy je príjemným prekvapením, ktoré využíva virtuálny priestor a jeho zovšeobecnenú kultúru. Vytvára skrz neho morálne otázky vlastného sveta, a tiež hľadania skutočných hodnôt v priestore chladnom, ako psí čumák, a navoňanom, jak umelina z reklamného generátoru. V prvej štvrtine som si hovoril, že je to len ďalší naumelkovaný, bezduchý digitálny sajrajt, ale Shawn Levy ukázal, že aj s virtuálnou tematikou sa dá ísť aspoň o kúsok hlbšie a nápaditejšie. Ps: Zrazu mám chuť hrať GTA :D

Knihu Franka Herberta mám mezi knížkami již několik let, ale otevřel jsem jí až díky filmu Denisa Villeneuvea. --- Rezonance, které jsem prožil během dvou třetin filmu, se blíží nejintenzivnějšímu audiovizuálnímu zážitku ze všeho, co jsem doposud na plátně viděl a slyšel. Jedinou slabinou filmu je upadající tempo v poslední třetině, což je ale nízká daň za to, že namísto 3 hodin materiálu uvidíme dohromady nejspíš 5. Arrakis mě do sebe vcucnul způsobem, že se druhého filmu bez přečtení knihy nedočkám. Ten zvuk, a ten obraz!!! Videno 2x v kine. Ps: Dune je film, který je spíš "pocitem", než příběhem - pro mě velice vzácný a intenzivní zážitek. | CS Anděl Praha, 20.10.2021 |

Ďakujem Ti za všetky tie motošportové, neopakovateľné zážitky a emócie, Michael. Nikdy na nich nezabudnem - vďaka nim som si vytvoril nepretrhnuteľné puto k Formuli 1, ktoré mi prináša športovú radosť do dnešných dní. Forza Ferrari, Forza Michael!!!

Seriál, a vrámci neho epizóda, ktorá by si úplne vystačila so svojim interným svetom postáv a témat, bez násilne vložených aktualít politickej korektnosti, blm, či roznežňovania voči lgbt. Z môjho uhľa pohľadu žial i Lucifer, podobne ako seriál "This is Us" (ktorý je mimochodom tiež sám o sebe veľmi kvalitný počin), nasadol na vlak ideologického znásilňovania divákov, ktorý si inak len chceli pustiť oddychový seriál bez pretlačených názorov a aktuálne módnych stanovisiek. Na tieto účeli si človek nájde naozaj sofistikovanejšie kulturálne príležitosti, s možnosťou kriticky konštruktívnej diskusie. Takto je to zase len pretlačená americká problematika cez krky európskych divákov, ktorý majú svoje historicky i aktuálne omnoho závažnejšie, vlastné problémy, a nepotrebujú aktuálne ideologické trendy amerického mainstreamu. --- PS: záverečný duet bol úžasný. Škoda prekotvenia s hore napísanými vecami, ktoré výslednému dojmu zničili inak silný emotívny dopad cez príbeh otca a dcéry.