Anderton

Osobne považujem rozhodnutie Gatissa a Moffata venovať sa tejto látke za niečo podobné, ako keď sa Cameron upísal Avatarom, Jackson King Kongovi alebo Nolan Dunkirku (veľmi subjektívny názor, upozorňujem). Skrátka prečo radšej nenatočili piateho Sherlocka a venujú sa niečomu, čomu sa môže venovať každý šikovnejší filmár a neriešia to, čo im ide najlepšie? Klady série som vyzdvihol pri poslednej časti, jej rozloženie do troch veľmi odlišných tretín, za ten hlavný zápor považujem, nech to vyznie akokoľvek nezmyselne, samotnú látku.

Mne to zasadenie do súčasnosti k Drakulovi nepasuje, pričom epizóda obsahuje zopár momentov, ako by to šlo. Určite som bol spokojný so záverečnými minútami a pointou, ktorá ale pochopiteľne musela značnú časť obecenstva sklamať. Tvorcom kvitujem, že každá epizóda pôsobí relatívne ako samostatný film s veľmi odlišnou atmosférou, vzhľadom na to, kedy sa odohráva finále, ho ale považujem za najslabší článok tejto "trilógie".

Atmosférická vyvražďovačka na lodi Demeter má najväčšiu nevýhodu v tom, že nejde o christieovskú detektívku, pretože totožnosť vraha je publiku zrejmá. Gatiss s Moffatom však pripravili dva zásadné zvraty, jeden v polovici príjemne prekvapil a ten záverečný bohužiaľ len prvých divákov, pretože kedy sa bude odohrávať finále sme sa dozvedeli vďaka šuškande krátko po vydaní seriálu. Osobne ma táto plavba bavila o niečo viac ako úvod, čo ale nemení nič na obavách z postmoderného finále.

V prvej polovici sa divák musí pýtať, k čomu je nová adaptácia slávneho románu, keď skoro všetko vyzerá rovnako a rozpráva sa ten istý príbeh. Avšak onedlho Gatiss s Moffatom prídu s niečím, čo jednej polovici publika spôsobí hlavobôľ, tá druhá bude naopak nadšená. Ťažko povedať, čo z toho nakoniec vzíde, takže aj hodnotenie prvej časti je pre istotu zdržanlivé. Nechýba cynický humor, ako aj veľmi drsné scény, takže postmodernisti si prídu na svoje.

Občas som si pri sledovaní hovoril, že Mungiu by mohol byť menej doslovný a tézovitý, avšak záver akúkoľvek doslovnosť nahradzuje niečím buď málo uchopiteľným, alebo "len" menej pochopiteľným na prvú signálnu. Ide skôr o mozaiku ľudí žijúcich na jednom mieste, než by mal príbeh skutočnú hlavnú postavu, dej medzi nimi neustále preskakuje a síce začína a končí pri Matthiasovi (v podstate je tu jediný nerozhodný a preto najzaujímavejší), avšak ani zďaleka nejde len o neho. Verím, že Mungiu má solídny prehľad o tom, ako sú veci vnímané na rumunskej dedine a nemusí "fabulovať", aby uspokojil medzinárodné festivalové publikum. Čo sa týka emocionálnej vyhrotenosti v relatívne podobných dielach, stojí R.M.N. niekde medzi Horiacim Mississippi a Budiž svetlo. 'R.M.N.' Ending, Explained: What Happens To Rudi, Matthias And Csilla? (dmtalkies.com)

Hravý animák, ktorý sa celkom úspešne snaží skombinovať prvky fantasy a science fiction. Postavy sú celkom sympatické, napriek tomu najlepšie spojenie prejavuje Nimona s Gloreth v krátkej retrospektíve z minulosti. Vďaka tomu sa aj natíska myšlienka, či by nešlo o lepší film než kvázi "bladerunnerovská" Nimona. Je fajn, že sa tvorcovia cieľovej skupine snažia predostrieť myšlienky ohľadom toho, že vedenie krajiny je v podstate vždy vecou intríg a podrazov, ale väčšiu skupinu ako teenagerov film nezaujme a ani sa o to nesnaží, čo je asi lepšie, ak by tento zámer mal a nedokázal by ho naplniť.

Prvých meta 20 minút predznamenávalo skutočne kvalitný návrat Xandera Cagea, ktorý kvalitný samozrejme nikdy nebol, aby nás nasledujúca hodina a pol vyviedla z omylu a po Neymarovi a skvele vypointovanej adrenalínovej jazde na lyžiach a skateboarde (Nemecko : Brazília, to fakt ten zápas? :)) ponúkla sotva priemernú akciu, akú sme videli tisíckrát a veľakrát inde a lepšie a totálne suché dialógy bez šťavy. Našťastie si všetci, možno pod vplyvom "totálne naschvál od veci" Toni Collette, uvedomili, v čom to hrajú a nikto to neberie vážne (aspoň dúfam...). Len škoda, že film si zo seba nerobí takú srandu, aby sa to dalo považovať za výhodu.

Pokiaľ máte radi korčuľovanie a Škandináviu, tak sa vám Čierny krab môže subjektívne dosť páčiť, i keď nejde skutočne o nič svetoborné či redefiníciu žánru/žánrov. Sever v akejsi občianskej vojne, to sme ale asi ešte nikde nevideli a v takejto zimnej atmosfére si to nechám páčiť. Plus road movie na korčuliach určených pre rýchlostné preteky je celkom inovatívny prvok. Najväčším fanúšikom hokeja a NHL je Arab, čo je tiež fajn nápad. Rozuzlenie má síce v sebe zopár klišé, ale nie je klasicky predvídateľné a všetko končí o dosť inak ako som si po celý čas myslel.

Slušná detektívka, ktorá trochu trpí prepálenou stopážou a nemá tú správnu deväťdesiatkovú atmosféru, vďaka ktorej by sa z nej stala klasika typu Utečenec či Výkupné a ďalšie. Najproblematickejšie je však video, okolo ktorého sa celé vyšetrovanie točí a hľadanie stôp v obraze, respektíve narábanie s ním, muselo pôsobiť parodicky už vo svojej dobe, nejde ani zďaleka len o to, že technika je dnes už niekde úplne inde. Od odhalenia sa asi tiež dalo čakať viac, (niekoho) však poteší slušná chémia medzi Connerym a Snipesom a pomerne komplikované zákulisie celého zločinu.

Kvalitne zahraný film, ktorý však ostal v scenári na polceste. Hlavný hrdina musí byť sebec a mať morálne pochybné zamestnanie, aby jeho premena bola viditeľnejšia. Jeho priateľka má svoj názor na vec a i keď má svoju obhájiteľnú pravdu, divák si ju má zaškatuľkovať viac menej ako záporáčku. Alebo nemá a my jej názor máme brať ako oprávnený postoj? Odpoveď tvorcov nie je jasná. Príbeh by si vystačil "iba" s postavami bez akéhokoľvek zaradenia do klišé škatuliek, pretože by pôsobil autentickejšie a dobre vieme, že s podobným problémom v rodine sa stretávajú aj ľudia so zamestnaniami, ktoré z nás nerobia sebcov. Opäť sa však treba vrátiť ku kvalitným hercom, ktorí potrebnú ambivalenciu svojim postavám dodávajú lepšie ako scenár. Podobne aj fotka z minulosti sa mala v deji objaviť oveľa skôr, aby mal záver potrebný emocionálny dopad.