tron

Tak toto bol fakt horor... a nemyslím to ako kompliment. Postavy sú tak nesympatické a do takej mierny hysterické, že po polhodine som mal toho plné zuby. Žiaľ, čakala ma ešte hodina a pol toho istého. Miestami to bolo až parodické: každých pár minút začala hučať „satanská hudba“, do toho postavy vrieskali, kričali, revali alebo sa „len“ hádali, plakali a chytali brutál hysterické záchvaty. Atmosféra je pritom „fajn“ temná a niektoré scény znepokojivé, ale ťahalo sa to ako sopeľ, nezaujímalo ma to, mnohé scény sa odohrávali v tak hustej tme, že som poriadne nevedel, na čo sa dívam. Fakt som myslel, že ma trafí šľak. Hovoriť o tomto, že to vzniklo podľa skutočných udalostí, je fakt nesmierne hlúpe.

„Čo je tretia fáza?“ – „Kolaps.“ Wow. Wow. A ešte raz wow. Nákazlivé, behom 24 hodím som si to musel pozrieť dva razy. Je to dlhé, ale za mňa to mohlo (a malo) byť ešte o hodinu dlhšie. Všetci herci si to vychutnávajú. Mám od detstva slabosť pre Kevina Bacona, takže jeho „cameo“ som si užil, ale aj ostatní sú výborní. Julii Roberts tieto drsňáčky idú skvele. Jej úsmev na parkovisku s Kevinom som si vychutnal o to viac, že som si spomenul na ich 33 rokov starú kultovku Hráči so smrťou. V tanci  zrejme zvíťazí o 85 bodov nad Jennou Ortega v kategórii najviac WTF tanec roka. Scenár je úžasne nepredvídateľný. Najlepšie je pred pozretím nepozerať žiadne trailery, nevidieť obrázky a nečítať recenzie, ale pravdupovediac scenár je natoľko svojrázny, že ak si aj pozriete trailer, pozriete si obrázky a prečítate recenzie, zrejme z ničoho z toho nebudete múdri. Film ponúka množstvo znepokojivých momentov (loď, autá), mrazivých výjavov (zvieratá) a „hnusnú“ hudbu, ktorá mnohé „nekonečné“ scény napätím šponuje do neznesiteľnosti. Pri Aliho preslove o klientovi v zbrojárskom priemysle tuhne krv v žilách. Snímka je realistická: svet postupne ovláda chaos, nikto nič nevie a ak sa aj objaví nejakým zázrakom predsa len aspoň pár informácií, sú buď útržkovité, alebo existuje vysoká šanca, že ich niekto tajomný v úzadí z rôznych príčin zmanipuloval, aby vyvolal ešte väčší chaos. Ak by raz svet padol, tak v realite by to naozaj prebiehalo takto nejako. Niektorým veciam som tak úplne nepochopil (má vypadávanie zubov súvis s kliešťom? Ak áno, máme to chápať tak, že na nás zaútočila príroda ako celok? Ak to naopak vyvolali „zvuky“, prečo neprišli o zuby aj ostatní?) a iné považujem za divné slepé uličky (čo vlastne mala znamenať etuda s lesnou chatou, s výhľadom na posteľ dcéry a s lehnom na zemi?), ale paradoxne vlastne aj to vnímam ako plus, keďže ako hrdinovia, tak ani my netušíme, čo sa deje. Nápaditá práca s kamerou, uhrančivá atmosféra. Skvelá výprava. Nechápem divákom, ktorí hovoria, že postavy splietajú čudné reči a vedú filozofické dialógy. Mne na tom nepripadalo nič „umelecké“, boli to proste normálne dialógy a to také, že fakt fest dobre a pútavo napísané, posúvajúce dej a pekne charakterizujúce jednotlivé postavy (napr. Julia ako človek s miernym, ba až veľkým nábehom na mizantropiu).

„Veci málokedy idú tak, ako si predstavujeme.“ Spoiler. Neviem, či by som chcel byť zavretý v jednej miestnosti s Madsom Mikkelsenom a nožom veľkým ako Rambov. Vlastne viem. Nechcel. Rovnako tak viem, že toto by som (na rozdiel od niektorých) určite necharakterizoval ako Statočné srdce. Počet brutálne zabitých ľudí je taký nízky, že by krutý Mel Gibson posmešne vyprskol do smiechu. A viem ešte tretiu vec: nie je to síce Statočné srdce, ale je to dobrý film. Historický, vizuálne pekný, v scénach silný, istý si v detailoch i celkoch. Dokáže prekvapiť drsnosťou (okno, vedrá vody), ale paradoxne bez toho, aby bol hnusne explicitný (česť výnimkám, na konci sa režú dosť zaujímavé veci). Výborne odrežírovaný a samozrejme perfektne zahratý film. Asi nikoho neprekvapí, keď skonštatujem, že najlepší je charizmatický Mikkelsen, ktorý opäť raz prijal reálnu postavu. To znamená, že mu držíte palce, ale občas vás naštve tým, ako zareaguje. Po krátkom zamyslení si ale uvedomíte, že vy by ste na jeho mieste možno reagovali podobne, alebo nebodaj úplne rovnako. Ústredný záporák je ukážkový hnusák a bastard, ale tak to vtedy chodilo. A istým spôsobom to tak chodí dodnes, nie? Úplne som však nerozumel jeho logike: keď ešte bol Mads nikto, tak voči nemu nezakročil, hoc už vtedy mal indície, že to pre jeho osobu nemusí dopadnúť dobre, a keď sa z Madsa stal oficiálne kráľovský zememerač, tak si naňho zrazu trúfol. Rovnako som nepochopil, z akého dôvodu bol sluha súdený za útek a jeho žena nie. Inak super film. A skvele bezprostredná Melina Hagberg k tomu. Chápem, že mnohých sklame, že tvorcovia viac nepritlačili na pílu (ak by to bol hollywoodsky film, tak by sa realitou nikto zrejme nezapodieval a na konci by sme sa dočkali masívnej scény, v ktorej by Mads v čele 200-člennej skupiny podnikol obrovský útok na zámok chránený desiatkami vojakov), ale mne sa práveže toto držanie pri zemi páčilo.

Jeden z najlepších hororov roka 2023. Sranda je, že máme dočinenia oficiálne s vymetačksým hororom resp. s hororom o posadnutí, ale je to napísané natoľko sviežo, inovatívne, originálne a proste „inak“, že si to možno ani poriadne neuvedomíte a bude vám to pripomínať skôr Bird Box. Staval som sa k tomu skepticky, ale potom som si povedal, že keď to odporúča Honza Vojtíšek (tu na čsfd ako eraserhead666), s ktorým som strávil pár rokov spoločného písania historického hororového románu Ďáblův hřbet, tak to snáď úplná sračka nebude. No a nebola. Pretože to bola jazda. Sympatické postavy, nepredvídateľný dej, žiadny trápny humor, nulové otravné (pseudo) odľahčenie. Na mnohé nápady sa mi nepozeralo dobre, ale čosi zvrhlé a zverské vo mne odmietalo odvrátiť zrak (kladivo, sekera, pes). Sklamalo ma finále, kedy sa istá postava začne správať ako pako, čo je síce realistické a tým pádom uveriteľné, ale aj tak naštve.

Trocha to pripomína Izoláciu Christophera Smitha. Gore zvládnuté na vysokej úrovni. Vrahova maska kuriózna. Medzi hercami to iskrí, majú medzi sebou dobrú interakciu a vtipné hlášky, ale samotné postavy sú nejeden raz pramálo sympatické, ba až nesympatické, či dokonca vyslovene „zlé“.

V r. 1985, kedy vznikol Americký ninja, zostávali ešte tri roky do debutu Stevena Seagala v hite Nico. Van Damme síce v tom čase už hrával, ale len malé úlohy a jeho prvý „bojový“ úspech, Karate Tiger, prišiel až v r. 1986. A Cynthia Rothrock v r. 1985 debutovala. Naopak, rok 1985 bol nielen rokom Amerického ninju, ale tiež Nezvestného v boji, kde lámal väzby zlým vietnamským vojakom legendárny Chuck Norris (s mimochodom nepostrehnuteľnou roličkou aj práve spomínanej belgickej pumy). I Americký ninja si nesie v sebe vietnamský syndróm, čomu sa samozrejme nemožno čudovať, pre Ameriku je vojna vo Vietname dodnes nemalou traumou. Z akčných filmov ju asi v osemdesiatkach najviac „preslávil“ druhý Rambo (1985) a tituly ako Čata (1986), Olovená vesta (1987), či Dobré ráno, Vietnam (1987). Michael Dudikoff je sympaťák, ale v tomto filme toho veľa nenahrá. Buď preto, že na to nemal (a režisér to vedel a scenárista tomu prispôsobil scenár), alebo to proste takto malo byť: tajomný a mlčanlivý muž, ktorý má nervy zo železa, ak už ho raz fest nas...rdíte, dá vám zabrať. Prvý raz naplno som to videl až v r. 2024 a pravdupovediac netuším, ako k tomu pristupovať. Je to menšie béčko, než som čakal. Je to síce blbosť (chytanie šípov do rúk), ale nie že taká, aby sa to dalo vnímať sebaparodicky. Akcie je veľa, ale nemôžem povedať, že by ma bavila. No aspoň to rýchlo ubehne a hoci mali k dispozícii len 1 miliónov dolárov (celosvetová tržba potom šla opatrne nad 10), pôsobí výsledok o čosi veľkofilmovejšie (ale zas nie o veľa).

Akože nie, asi to nie je len na 1*, ale pravdupovediac veľa nechýbalo a dostalo by ju to. Je to taký ten typ hororu, kde presne neviete, či je to ešte akceptovateľné béčko, alebo už céčko s temer nulovým rozpočtom. Našťastie je to vcelku krátke, herci sú relatívne sympatickí, občas na vás dýchne fajn hororová atmosféra a k tomu „pekná“ scéna na ulici. Ale teda neviem... kde to skončí? Čo ešte vymyslia? Hororové kuchynské mixéry? Zadné brzdové svetlá na autách? Samoobslužná pokladňa v Kauflande?

Nebolo to zlé, ale nejak ma to nebavilo. Resp. nebavilo ma to, ale nebolo to zlé. Proste priemerný horor, kde oceňujem fajn postavy, hercov a atmosféru, no jedným dychom treba dodať, že to všetko je dostatočne dobré na to, aby sa Blood odlíšil od béčok, ale zároveň to nie je nič natoľko dychberúce, aby sme sa stali svedkom vzniku výnimočného hororu. Že to bol Skeet Ulrich, som zistil 24 hodín po dopozeraní.

Marvel je v strašných sračkách, keď vyrába takého... veci. A to hovorí niekto, kto dal 4* Neuveriteľnému Hulkovi a prvému Iron Manovi. V prvej epizóde Echa sa pobijú dvaja Coxovci a radím vám užite si to, všetka „zvyšná“ akcia v celom seriáli sa totiž s touto nedá porovnať a stojí za starú pavučinu snov. „Akčné“ finále je temer paródia, až ma bolelo pozerať sa na babku v sukni rozdávajúcu rany o desaťročia mladším mafiánskym búchačom. Doprdele, aj hrozný Walker, texaský ranger mal lepšiu akciu! Pritom nápad s generačnými echami nielenže vôbec nie je zlý. Miestami je krásny, dojemný, mrazivý. Ale spracovaný je smiešne. Stopáže sú také krátke (ironicky sa mi chce podotknúť: vďakabohu), že by lepšie urobili, ak by investovali pár miliónov do dotáčok/pretáčok, urobili všetko preto, aby to pôsobilo filmovejšie, zostrihali to na hodinu a pol a nasadili to normálne do kín. Trúfam si tvrdiť, že taký film by oslovil minimálne indiánsku menšinu v USA a ženskú časť publika. Inými slovami: bol by to hit. Ja nie som ani jedno, ani druhé, ale od detstva mám k Indiánom slabosť vďaka románom Karla Maya, ich filmovým adaptáciám, prípadne vďaka komiksovým adaptáciám J.F. Coopera resp. vďaka Mannovmu Poslednému mohykánovi. Každý film a seriál, v ktorom vidím Indiána, mi pripadá sympaticky mystický. Z poslednej doby ma v tomto ohľade zaujal Yellowstone, ale najmä famózna mini-séria Angličanka s Emily Blunt. S tou má Echo spoločného charizmatického a skvelého Chaske Spencera, ktorý však v Eche nemá šancu. Mám pre indiánsku poetiku takú masívnu slabosť, že som v Echo ochotný ignorovať i flashbacky, ktoré sú jedným slovom otrasné (futbal, pištoľníčka). Vyzerá to tak, že ak mal niekto v tomto divnom seriáli nad niečím aspoň ako-takú kontrolu, tak neprehliadnuteľný Vincent D´Onofrio. Kingpina zbožňujem od detstva, je to jedna z najlepších záporných postáv, aké Marvel vymyslel. Hoc je to v podstate len veľký chlap, v komiksoch nejeden raz takmer ustál súboj aj s takými machrami, ako boli pouliční superhrdinovia Daredevil a Spider-Man. K priamemu fyzickému stretu však dochádzalo málokedy. Jednak Kingpin skôr ťahal figúrkami z úzadia a jednak paradoxne občas v komiksoch zastupoval princíp väčšieho a menšieho zla a prekvapivo v tých chvíľach stál na strane hrdinov. Ak by na tejto postave/hercovi Marvel postavil najbližšie roky a spravil z neho „realistického Thanosa“, tak si myslím, že by urobil to najlepšie, čo môže. Scenáre sú však také hrozné, že i herec Vincentovho formátu má čo robiť, aby ich ustál so cťou, viď. obludné scény na pošte (to je ale náhodička, čo preboha niekto ako Kingpin robil na pošte?) alebo finále, kde dostane na búdku a s pomaly až detským plačom nasadne do auta a proste... odíde! V takýchto primitívnych scenároch fakt máločo dáva logiku. Postava A postave B vyčíta, že s ňou pretrhla všetky kontakty, ale pritom sama pretrhla kontakty s postavou Y a na výčitky z jej strany pokrčí plecami v štýle „taký je život“. Maya Kingpinovi vyhodí na oči, že sa nenaučil znakovú reč, pritom v niektorých scénach z minulosti normálne znakuje. V iných na to má ľudí alebo počítačový program. Tak neviem. Babka nepozná zaťovho mafiánskeho zamestnávateľa. Ani on ju. Maya vylieva kúsok od Kingpina víno do drezu a Kingpin to nepočuje a začudovane sa pýta, kde je víno. Pozve ju na večeru, všetko nachystá, neustále o tom hovorí a napokon sa dvihne a odíde bez toho, aby si dal čo len hlt. Pozoruhodný je i vzťah Maya/Kingpin: nenávidím ťa, zabijem ťa, vždy som robil všetko pre tvoje dobro, milujem ťa, nemiluješ ma, miluje ma moja rodina, ty si psychopat, ja nie som psychopat ide mi o tvoje dobro. Kingpin je tu všehovšudy 25 minút a aj tak som z neho na konci mal hlavu veľkú ako tri melóny prilepené k sebe Pattexom. Pikoškou je, že hrdinka sa ide bombou pomstiť záporákovi, ktorého strelila do hlavy a teda ho považuje za mŕtveho. Projekt vykazuje stopy príliš aktívneho strihania, čo pripomína vtip o chirurgovi, ktorý operuje a operuje a operuje a zrazu sa pristihne pri tom, ako pitve (chýba stretnutie po rokoch s dedkom, proste „zrazu“ sú spolu v jednej miestnosti). Výprava je veľmi lacná, ale osobne mám pre americký vidiek slabosť, čiže v tomto smere ma to paradoxne skôr potešilo. Napísal by som, že nechápem ani tomu, komu je seriál určený (raz pre puberťáčky a potom sú tam krváky ako z Daredevila), ale nenapíšem, lebo ja už pravdupovediac čo sa Marvelu týka, nechápem ničomu od Avengers: Endgame, česť výnimkám.  Oceňujem fetišisticky nasnímané jazdy motorkou a skvelé intro.

Páčilo sa mi koncové „nikdy by to nepochopili“; tak to ozaj niekedy v živote chodí, že žiadny dobrý skutok nezostane nepotrestaný resp. niekedy sa ľudia nedozvedia, čo dobré ste pre nich urobili, ale dôležité (teoreticky...) je skôr to, že to viete vy a máte zo seba fajn pocit (ehm ehm). Inak tento španielsko-taliansky horor nebol úplne zlý. Najmä ku koncu sa humor vytratil, čo kvitujem. Ale v prvej minimálne polovici mi to pripadalo ozaj skôr až ako hororová komédia. A ja nerád hororové komédie. Uznávam, že ústredná atypická mužská trojka je skvelá a nemá medzi sebou úplne márnu chémiu, ale herci mi nepripadali typovo dobre vybratí; mohlo to byť v tomto ohľade lepšie, oveľa lepšie. Niektoré momenty skvelé (kozel, finále na streche mi neviem prečo pripomínalo Krotiteľov duchov, bitka s domovníčkou), ale vo všeobecnosti ma to nejak nechytilo a ak to porovnávame so satanskými klasikami typu Vládca temnôt od Carpentera, tak toto je ozaj tvrdé európske žánrové béčko. Obrovský deväťdesiatkový óder, ale tentokrát to nemyslím v dobrom.