Ephemeris

No, fešáčik pekne opálený, to potom môžeš malému synáčikovi vo vani so slzami v očiach šepkať: "Vieš, život nie je jednoduchý...". Veď hej, život nie je jednoduchý, keď si ho poserieš tým, že nevieš od samej radosti, do čoho by si tú svoju cicinu vopchal. Tak sa zvykne skomplikovať život, to máš veľkú pravdu. Prvá signálna sústava a namiesto mozgu žaluď s guľami.

Hm, Horehronie... áno, to je svojrázny región, kde mnohí miestni ľudia nemajú morálny problém voliť Kotlebu.

Po filmárskej stránke dokonalosť. A to až taká, že kvôli nej treba hodnotenie znížiť. Prečo? Kvôli tlieskajúcemu publiku v kinách, hajlujúcim náckom, ktorých bolo treba z kina nechať vyviesť ochrankou a podobným zjavom. Tento film až príliš fascinuje a nadchýna neonacistov. A neonacizmus je svinstvo, proti ktorému treba bojovať v úplne každej podobe.

Keď už v telke púšťajú vianočné filmy začiatkom novembra, tak prečo by sme si ich s láskou nepozreli. Hlavná hrdinka je mimoriadne sympatická a sebavedomá, silná, nezávislá žena, ktorá miluje mačky. Ak niečo neznášam, je to ale zápletka typu: úplnou náhodou v dave zahliadnem muža svojho srdca, ako sa objíma s neznámou ženou (spravidla sestra, sesternica, kamarátka), tým pádom spálim všetky mosty a už sa mu neozvem. Za to hodnotenie musí ísť dole.

Niektoré zábery určite potešia nadšencov industriálnej archeológie. Bezútešné Rusko (hoci vizuál samozrejme má navodiť bezčasovosť a bezpriestorovosť), bezútešný život, osobná tragédia jednoduchého mužika fixovaného na svoju ženu. Rodičia sú luky, deti sú šípy. Neviem viac. A pritom Saroyana som vždy čítala rada.

My, pre ktorých je lenivosť vlastne čisto filozofickým postojom (samozrejme na báze nihilizmu), by sme mali tento počin snáď aj oceniť. Kamil je chlap na pohľadanie (na jednoduché pohľadanie, voľne pohodený v každej najbližšej krčme), humor sa mu ale zadrháva. Jeho death metalový guru je síce zaujímavý a nedostatok končatín nahrádza výraznou charizmou, ale celkovo nie som spokojná. Ale ja nie som spokojná takmer nikdy, problém môjho posraného života to asi bude.

Najlepší film v histórii kinematografie. Bodka. Najlepšia réžia, najlepšia kamera, najlepší strih, najlepšia hudba. Najlepšie farby a najlepšia vôňa.

Áno, presne takto to dopadne, keď sa idealistické dialógy presunú o niekoľko rokov z kusu rozbitého nábytku v severnom Atlantiku do kuchyne rodinného domu. Tam sa už ten idealizmus z ľadovej kryhy hľadá len ťažko, v kuchyni a s niekoľkými pankhartami na krku!

To je ono, poriadne sa dofetovať, dogrcať, dosrať, došťať! I´m trippin´ balls!

Rozhodla som sa nebrať si servítku pred moje úžasné fajčivé pery. Nie je to nič, čo by dokázalo vyvolať emócie. Čpie z toho riadna prvoplánovitosť. A áno, legenda hovorí, že obočie Emilie Clarke malo vlastnú šatňu a honorár.