Ephemeris

Toto nie je Mindwalk, kde by ústredná dvojica filozofov svojimi úvahami utiahla celý film. A kde krásy Mont St. Michel stačia na vytvorenie pozadia. Tu mali tvorcovia k dispozícii opulentné krásy divokého Islandu, ale ani to nestačí. Ústredná dvojica sú typickí vylízaní backpackeri, čo si o Islande určite prečítali na fashion blogu a tak sa tam rozhodli ísť. Ešte k tomu sú to americkí backpackeri, tak sa nedivte, že chlapík v čase skapíňajúcej elektriky plánuje na tretie poschodie ísť výťahom (to ako fakt). Filozofiu ani hlbší zmysel nečakajte, nečakajte vlastne nič.

"Safet, bombe mi donesi!", či ako to kričal Dadan v Čiernej mačke a bielom kocúrovi. A už to plne chápem. No koniec, toto. Šuto Orizari je najväčšia rómska osada na Balkáne a asi aj na svete. Po dopozeraní tohto filmu sa zaraďuje na zoznam mojich "must see" destinácií! Balkán a Kaukaz sú jednoznačne najzaujímavejšie oblasti sveta, čo sa rôznorodosti ľudí týka. A toto panoptikum je niečo extra. Športové súťaže v púšťaní kaziet s tureckou hudbou, k tomu upíri, šampióni a skrachovanci každého druhu, no nemilujte ich!

Táto žena nepatrí nikam. Jej rodina ani ona sama nepatria do krajiny, v ktorej žijú. Ona zase nepatrí do rodiny, ktorá ju do tejto chladnej krajiny vzala. Vyberá si mužov, ktorí k nej vôbec nepatria. Nedá sa jej držať palce, bohužiaľ. Vzťah na dlhé lakte, k tomu nezáujem o svoje dieťa a absolútne neprimeraný životný štýl. Takéto veci ma dokážu slušne rozhodiť, napriek tomu odporúčam. Len neviem komu.

Ak máte pocit, že do vášho vzťahu a dlhoročného spolužitia sa začína vkrádať nuda, tak si radšej nechoďte zaplávať. Aspoň potom nebudete musieť riešiť nevysvetliteľné záhady. Tento Ozon je taký typický ako vôňa ozónu po daždi. V každom prípade opäť pozoruhodný minimalistický kúsok, ktorý sa môže plne spoľahnúť na herecké umenie starej rašple Charlotte Rampling. Neskutočne antipatická žena.

Tak toto je riadny hnoj. Milovníci všeslovanskej vzájomnosti už roztáčajú praslovanské kolovraty a bijú sa do pŕs. Práve preto sú takéto výblitky nebezpečné a mali by ich úplne zakázať. Toto je manipulácia s historickými faktami ako víno. Srbsko že malo 2 mil. obetí v 1. sv. vojne? A v 2. sv. vojne 2,5 mil.? To sa pánovi režisérovi snívalo? A ďalej: ilýrsky kmeň Dardani (predchodca Albáncov) obýval územie dnešného Kosova už v 4. st. pnl, kedy sa o nejakých Slovanoch nikomu ani nesnívalo. Názov krajiny tiež nie je slovanský. Slovo "kosa" pomenúva poľnohospodársky nástroj v srbčine a aj v albánčine a odvodzovanie od srbského "kos" (drozd) neobstojí. Keď za vlády srbských cárov vznikali hlavné pravoslávne kláštory ako Peć, Gračanica či Dečani, Albánci tam kontinuálne žili. Václav Dvořák, strč si tento svoj pseudo-dokument do análu.

Taký Nick and Norah´s Infinite Playlist pre mierne staršie publikum s mierne slabšou hudbou. Opäť takmer starogrécka jednota miesta, času a deja. Nechýbajú veľké reči, exaltované gestá, moment of clarity. Okrem iného snímok poukazuje na fakt, že moderný človek je bez mobilného telefónu hotová opica a že NYC nikdy nespí. O štvrtej ráno sú bary plné ľudí sviežich ako rybičky.

"Balkán - to je, nebo spíš byl, veselý polostrov plný bujarých lidí, kteří jedli ostré jídlo, pili silnou kořalku, nosili pestrobarevné šaty, snado milovali i zabíjeli a měli úžasný talent rozpoutávat války" (C.L.Sulzberger, 1950). Tak vitajte v srdci Balkánu, v tom začarovanom kruhu násilia, vášne a výbušnosti. Prvý príbeh je trošku nudný a patetický, druhý je zase trochu od veci, ten tretí to ale riadne dvíha. Macedónsko si zaslúžilo Oscara.

Sledovať toto je asi tak príjemné ako pchať si pod nechty bambusové triesky alebo rajbať zuby pilníkom. Nepríjemný a pravdivý, maximálne zjednodušený (a o to viac vypovedajúci) pohľad na svet, kde človek človeku je nielen vlkom, ale aj hadom, krysou, krkavcom a hmyzím škodcom.

Na televízne pomery viac než dobre. Ústrednej dvojici by nemohol držať palce len ten najväčší cynik. A keďže platí heslo "keď z oka Ephemeris vypadne slzička, hodnotenie nesmie byť nižšie než päťhviezdička", tak tu to máte.

"Jediná pravda je láska k niekomu bez akýchkoľvek výhrad". No dá sa udeliť filmu, čo začína takouto myšlienkou, menej ako 5*? A k tomu duní hip-hopový odpal "Jump Around" a iné pecky. Xavier Dolan je môj Boh. A určite aj Boh pre všetkých bratislavských chalaňov v legínach, ktorých za to bezkrkí nacionalisti na Kysuciach bezhranične nenávidia. Toľko bezchybného štýlu ako v tomto filme som asi ešte nikdy nevidela. A tiež je to jediný film, kde sa mi chvíľu zdalo, že z jointu naozaj stúpa modrý dym.