Ephemeris

Balkanski mentalitet!

V surreálnej horskej dedinke vám miestne čisto ženské osadenstvo vďačne naleje z fľašky kvalitnej domácej pavúkovice. A potom sa začnú diať veci, na ktoré by nepovedal "nie" ani najznámejší srbský upír Sava Savanović.

Toto tu už párkrát bolo. Motivácia ľudí vypadnúť niekam na samotu je čím ďalej väčšia, lebo samozrejme "people = SHIT". Sebestačný sedliak = postrach nadnárodných korporácií, ale naša hrdinka sa namiesto pestovania zemiakov a chovu ošípaných mimo civilizácie rozhodne pre lovecko-zberačský prístup. To nie je jednoduché, neporadil si ani Alexander Supertramp. Našťastie sa pritrafí charakterný, vetrom ošľahaný lovec. A horúcu kúpeľ s takým výhľadom by neodmietol asi nik.

Milujem zložité jazyky a baskičtina je údajne najkomplikovanejší jazyk celej Európy. Takže musím náležite oceniť, že vo veľkej časti filmu zaznieva práve táto prastará a prazvláštna reč. Film sám osebe je vizuálne podmanivý a pokojne si ho pozriem aj viackrát. No a k samotnej téme? Ono je síce fajn, že sa Vatikán v 21. storočí oficiálne ospravedlnil za procesy s čarodejnicami aj za krížové výpravy, len táto rehabilitácia ako obvykle prichádza príliš neskoro.

Film presne toho sladko-bôľneho typu, akému by som ešte pred 10-15 rokmi bez rozmýšľania dala 5* a ešte ho považovala za úplne zásadný. Ale môj aktuálny pohľad už zachytáva hlavne patetickosť, ktorá sa v týchto filmoch vyplavila na povrch (presne ako u tiež kedysi pre mňa "zásadného" kanadského One Week). Scéna s prepadom samoobsluhy takmer geniálna, stredozápad USA a Skalisté hory úžas, ale do kolien už nejdem a z mostov sa proste skáče.

Nie je dobré sledovať tento film hladný. Keďže ja osobne v rámci drastickej diéty po 16:00 už absolútne nič nežeriem, sledovanie tohto večerného programu bolo vskutku sebazaprením. Chémia ústrednej dvojice funguje úplne fantasticky a až na hranie futbalu za daždivej noci s obecenstvom celej krčmy nemám žiadne výhrady. Takže jednu pizzu quattro formaggi poprosím, ale bez syra!

Záhada Ďatlovovej expedície ma zaujímala omnoho skôr, než to začalo byť kúl a dovolím si tvrdiť, že to mám slušne naštudované. Voči seriálu som bola preto skeptická, ale je to neskutočná pecka. Rovnomerne pracuje vlastne so všetkými teóriami (vojenská, UFO, snežný muž, domorodci, žiarlivosť, atď), pridali tam ešte aj nacistov. Pobavila úsmevná vsuvka, že mladý Boris Jeľcin sa pokúšal získať miesto na výprave. Najväčšou záhadou aj tak ostáva fakt, že obidve ženy v skupine - Zinaida Kolmogorovová (22) aj Ľudmila Dubininová (20) boli v okamihu smrti panny. Nuž, ZSSR a slušné 50. roky, dnes by to už veru možné nebolo. A pre zaujímavosť: vo filme je zobrazený nemecký hrad Wewelsburg, ktorý bol kultovou centrálou SS a objavil sa napríklad aj v PC adventúre Lost Horizon.

Filmy, kde účinkuje tučný dobrácky prďola Lassgard, ma už prestávajú baviť. Ženskú je lepšie vôbec nekomentovať, je to presná obdoba zhypnotizovanej veverice, ktorá v džungli najskôr strnulo zíza na pytóna a potom mu pomaly vlezie do papule.

Keby v najkrajšom meste Európy (rozumej: v Lisabone) natočili úplne hocičo, vďaka neopakovateľnému svetlu tohto mesta a všadeprítomnej "saudade" by to k výsledku pridalo jednu hviezdičku. Príbeh je naozaj trochu pomalší, ale kto si počká, ten sa dočká.

Smutné ako brezový háj v Poľsku, prípadne filmový ekvivalent Symfónie smutných piesní od Henryka Goreckého. Stanislaw s mierne vyšinutým úsmevom všetkých bozkáva, čo ma mierne konsternovalo. Avšak po krátkom samoštúdiu som zistila, že nie všetci pacienti s tuberkulózou sú infekční. A čisto pocitovo pripájam citát vyškrabaný do steny gestapáckej väznice v Zakopanom, ktorý veľa vraví o poľskej duši: "Mama, neplač, nie. Nebies prečistá Kráľovná, vždy ma ochraňuj."