Adrian

Konfrontácia názorov a životného štýlu rodiny z vidieka po príchode do Ríma vedie u staršej generácii od počiatočného nadšenia až ku frustrácii z nemožnosti zmeniť zažité rozkoly dané spoločenskými triedami a u generácie mladej k formovaniu svojho svetonázoru, ruka v ruke s tápaním do ktorej z týchto navonok názorovo politicky rozdielných spoločenských vrstiev sa zaradiť. Predpovedateľná trajektória príbehu buduje síce rad úsmevných situácií, na druhej strane ich modelovosť neprináša nič nové a sťažuje hlbší ponor do jednotlivých postáv.

Bizardná príšernosť upomínajúca názvom na nezabudnuteľný Woodov "masterpiece", ktorá svojou absurditou spoľahlivo neguje takmer všetky nepodarky vyplývajúce z amaterizmu (i keď pripúšťam, že to funguje iba pri jednom pozretí :-) ). Snímka je okrem iného dôkazom, že nielen Tarantino vie účelovo vhodne používať staré hudobné "fláky" (počínajúc ústrednou melódiou na seriál Green Hornet).

Plávanie životom prinášajúce nečakané prekvapenia ako i vzťahy, ktoré nemusia byť tými pravými. Úsmevné, ale i trpké tápanie, strety a rozchody. K tomu jedno odhalené tajomstvo z minulosti, splietajúce osudy viacerých ľudí a prinášajúce aj napriek záverú nadnášajúce poznanie o dôležitosti napredovať a neustále si vychutnávať ten krehký zázrak menom ŽIVOT.

Automobilová naháňačka sa po jej tragickom ukončení stáva katalyzátorom osobnej vendetty dvoch vodcov triád Mongoku (najhustejšie zaľudnenej štvrti Hongkongu a zároveň aj sveta). Jeden z nich si na Štedrý deň najíma nájomného vraha na vraždu svojho protivníka. Upozornená polícia sa vydáva po atentátnikových stopách, majúcich iba niekoľko hodín na jeho dolapenie... . Trochu nadnesene možno One night in Mongok označiť za neuveriteľne atmosférický mix Forsythovho The Day of the Jackal spolu s Collateral a Blade Runnerom. Neúnavné pátranie polície nám postupne odkrýva drsný a "panoramaticky detailný" pohľad na peklo chladne neónového Mongkoku. Je manifestáciou sveta, ktorého zloba, strach, násilie a krutosť nás aj napriek zasadeniu do najkrajšieho dňa v roku sťahujú do svojich temných podzemí každou ubehnutou sekundou. Ohromná sila diváckeho prežitku je neustále stupňovaná aj postupným prekresľovaním charakterov jednotlivých postáv, ktoré už dávno opustili rozprávkou šachovnicu bieleho dobra versus čierneho zla, čím v závere snímka narastá až do existencionálnej drámy. Hongkong (názov je odvodený od "prístavu vonných tyčiniek a kadidiel") a špeciálne štvrť Mongok - ako vrchol jeho marazmu (metaforicky "dymom najviac prestúpená oblasť") je nám neúprosné odkrývané ako miesto, kde vo veľkom umierajú sny a nádeje miliónov. Je to miesto, kde osud rozdáva takmer výhradne iba zlé karty a hriech nad dobrým skutkom takmer vždy zvíťazí. One night in Mongkok je po kórejskom Oldboy druhým filmom za posledné roky, ktorý ma svojou atmosférou prikoval do sedačky už od úvodných minút a spôsobil, že som pri ňom zabudol dýchať (záverečná polhodina je svojou dusnotou nezabudnuteľná a mrazí ma z nej aj teraz, dlho po pozretí snímku).

Esencia noir road-movie. Aj vďaka krátkej stopáži dopredu neustále sa valiaci príbeh o mužovi v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, kde ho každá ubehnutá sekunda sťahuje hlbšie ku dnu. Tradične veľmi silná formálna stránka. Cynizmom prešpikované ostré dialógy a monológ hlavného hrdinu dajú zabudnúť aj na prkenné herecké výkony. A samotný záver, ak si odmylíme posledných desať sekúnd s "highway patrol" (ktorý sa v pôvodnej verzii nevyskytoval a bol do filmu dosadený až pod nátlakom MPAA, ktorá filmu v jeho pôvodnej verzii nechcela udeliť rating) je tou pravou otvorenou bodkou za filmom, v ktorom "Osud" svojim hrdinom nenadelil žiadnu dobrú kartu.

Tá druhá hviezdička je za Phanom Yeeruma (alias Tony Jaa) v epizódnej úlohe "muža zo supermarketu", pre ktorého mám potom, čo sme sa spolu s May s ním stretli naživo, skrátka slabosť... :-)

Prechod Tchajwanu z područia japonských kolonizátorov do pazúrov "protektorskej" Číny v rokoch 1945-1949 zachycuje táto úžasná, kontemplatívna rodinná freska. Hľadanie národnej indentity a premeny spoločnosti sú nám podávane skrz ich prepletenú interakciu s rodinou pána Lin pomocou výbornej práci s obrazom a hlavne zvukom -> prostriedkami, ktoré sú často významovými nositeľmi zmeny klimatu v spoločnosti. Pomalé tempo spolu s opakujúcimi sa zábermi mierne variovaných situácii vyvolávajú silne atmosféricku výpoveď o dobe a prchavosti každého uplynulého okamžiku nášho života, ktorých silu dokáže občas zachytitť fotografia. Jeden z filmov, ktorý ma vnútorne obohatil nielen spôsobom akým je natočený, ale aj tým, čo vypovedá a zároveň necháva nevypovedané a určené k nášmu rozjímaniu.

Zatiaľ čo v Man on Fire sa ešte dalo hovoriť o vyrovnanosti medzi dôrazom kladeným na príbeh a jeho formálnym spracovaním, tak v Domino zachádza Tony v užívaní svojej epileptickej, vizuálne prefiltrovanej hyperdynamickej montáži záberov oveľa ďalej až do sféry pózerstva. Film je jedným dlhým videoklipom, zbesilo striedajúcim lokácie, farby ako aj zvukové podfarbenie. V totálnom područí vizuálnej opulencie je žiaľ príbeh, ktorý nemá šancu zviazať formálne besnenie, ale práve naopak, je ním trieštený a prekombinovaný. Výsledkom je na audiovizuálne receptory búšiaca kanonáda rôznorodého štýlu a výpovednej hodnoty, ktorej lacnosť a povrchnosť sa naplno prejaví v záverečnom, zlyhavajúcom snažení zviazať príbeh do hlbokomyselnejšieho celku.

To, že v Rusku vedia natočiť po formálnej stránke film kvalitou ekvivalentný Hollywoodskemu mainsreamu dokázala už Nočná hliadka. 9. rota to len potvrdzuje a na poli vojenského filmu svoj príbeh stavia na spoľahlivom a viackrát odskúšanom syžete -> kde jeho prvá polovica tvorí trdý drill čerstvo naverbovanej vojenskej jednotky (prostredníctvom čoho poznávame charatkery jednotlivých jej príslušníko)v, aby potom v druhej polovici nadobudnuté tréningové skúsenosti zúročila v reálnych podmienkách nekompromisného sledu vojenských zásahov (v tomto prípade ide o ruskú intervenciu v Afganistane v jej záverečnej fáze - konkrétne v roku 1988). Je to priemerný kríženec Full Metal Jacket, Ryana a Black Hawk Down. Nič nové -> formálne profesionálne odvedené remeslo, ktoré americký patriotizmus nahradilo rovnako gýčovým, často nelogickým "gerojstvom".

Tento vojenský epos je čo do spôsobu záberu (náročnosť a realistickosť bojových sekvencií) priamou čínskou odpoveďou na juhokórejský mimoriadne úspešný vojnový film Taegukgi hwinalrimyeo. A zatiaľ čo v spomínanom spôsobe nasnímania krutosti boja mu môže konkurovať, v ostatných aspektoch už zaostáva. Z formálneho hľadiska si treba znovu raz posťažovať na príšerne odvedenú prácu na postsynchrónoch, kde hlavne v neakčných sekvenciách sú ruchy pozadia v scénach minimalizované takmer na nulu. Najhoršie však dopadol príbeh, ktorý nehladiac na to, že je vystavaný podľa skutočných udalostí, zo strany tvorcov poslúžil ako jedna veľká, neuveriteľne dôrazná politická agitka na oslavu čínskeho štátneho zriadenia a politického systému. Takéto komunistické "masírovanie" by filmu mohli závidieť aj týždňové kinožurnály, uvádzané ešte v socialistickom Československu v kinách pred filmom.