Adrian

Čistokrvný filmový "teror"! Ovšem nie príbehom, ale spracovaním. Výgrc toho najspodnejšieho filmového dna, pre ktorý nie je poľahčujúcou okolnosťou ani to, že ide o totálne americký amatérsky filmový počin (maska hlavnej príšery dosahuje kvalít gumenných oblekov, ktoré používajú tuzemské amatérske skupiny pri natáčaní svojich hororov). Pri tomto odpade sú aj diela Ed Wooda žiariacimi hviezdami svetovej kinematografie. Ale možno kto vie...Za takých 50 rokov bude aj The Beast of Bray Road brané ako kultové dielo. Smiať sa a plakať v nemohúcom úžase nad stupiditou, ktorú máte česť sledovať, môžete už konieckoncom aj v súčasnosti.

Pútavé nasnímanie in-line eskamotérstva hlavných hrdinov je to jediné, čo môžete popri riedkom príbehu v prvých 3/4 filmu obdivovať. Niekomu to možno stačí, ja som sa toho po chvíli "prejedol". O to viac ma potešilo dejové vyústenie v záverečnej štvrtine filmu, ktoré mi "hľadaním seba samého, ako i svojho miesta v živote" u mladých ľudí, kedy teenagerský vek pomaly predáva štafetu dospelosti, pripomenulo nielen výborných Flying Boys, ale i vo vnútorných pocitoch hlavného hrdinu som našiel čiastočné zrkadlenie seba samého v jeho veku. 70%.

Jeden z filmov môjho srdca, ktorý ma v tom najkrajšom zmysle slov naučil milovať popcorn... .

Výborný historický thriller vychádzajúci z mimoriadne oceňovaného scenára ešte pred samotným natáčaním, ktorý mi hlavne atmosférou miestami evokoval spomienky na pocity pri filmoch Se7en a Memories of Murder. Jedinou slabinou sa javí prevod veľkého množstva postáv na filmové plátno, hlavne zo začiatku filmu, kedy sa v ich identifikácii strácame, rovnako ako aj miestami skratkovitosť v dôležitých story-pointoch, ktoré namiesto vyobrazenia sú podsúvané ako hotové udalosti, príp. iba okomentované voice-overom. Blood Rain si tak vyžaduje vašu mimoriadnu pozornosť od začiatku až do konca. Tradične silná a de facto bezchybná je formálna stránka, špeciálne vizuálna opulentnosť (použitie palety farieb ako i samotná technika snímania), ktorá je podtrhnutá prítomnosťou brutálnych scén.

Studňa Sadako ako prameň ázijskej duchariny vysýcha žiaľ čím ďalej, tým viac. Gabal je toho smutným príkladom.

Jednoduchý, ale nadčasovo neuveriteľne príťažlivý príbeh pretkaný symbolikou a krásou nie vo vyslovenom, ale v zobrazenom. Sila poetických obrázkov, ktorá mi spôsobom montáže (napr. dvojexpozícia) a vlastne celkovou hrou s obrazom, pripomenula rovnako výnimočné diela obdobia konca nemého filmu -> Vertov Muž s kinoaparátom ako i môjho obľúbenca Dreyera a jeho Pannu Orleánsku.

Nostalgia na ranné detstvo ako i pre mňa nezabudnuteľná a neuveriteľne clivo prenádherná pesnička od skupiny America, nadčasovo krásny príbeh, ktorý ma z dnešného pohľadu pre mňa oveľa bližšie k Miyazakovej tvorbe ako k Disneyovkám.

Rozpoltenosťou medzi svetom reality a iracionálna sa film divákovi prihovára skrz neopakovateľnú atmosféru pomaly plynúceho hypnostického snového bdenia, stavu medzi vedomím a halucináciami, miestami pre niekoho možno evokujúcu neopakovateľný opar Lynchových filmov. Jeden z filmov, kde podvedomie hrá v percepcii diela primárnu úlohu a až po ňom nastupuje analytické myslenie (čo vyvoláva nutkanie vidieť film viackrát). Vizuálna stránka je popri hercoch ďalším dôležitým súkolesím priamo partipujúcim na divákových pocitoch a v každom zábere je dovedená do dokonalosti - nielen z hľadiska presnej geometrie vyobrazenia predmetov a ich usporiadania v priestore, ale i z omračujúcej farebnej štylizácie, ktorej jasne dominuje červená. Červená ako farba lásky, vášne, túžby a skrytých pudov, ktorých katalyzátorom môže byť osudové stretnutie - v prítomnosti, alebo minulosti. Červená farba ako prostriedok presne vystihujúci zámer filmu - sondu do ľudského podvedomia a jeho skrytých túžob, ničiacich hranice medzi čistotou lásky a chorobou posadnutosti, ktorej nekontrolovateľnosť môže mať fatálne následky.90%

Jeden z filmov, ktorého "veľkosť" spočíva v jeho jednoduchosti a fikcia je úspešne nahradená realistickým vyobrazením charakterov a prostredia periférie mesta. Kolísavé herecké výkony, subtílna formálna stránka a v rámci nej aj soundtrack s džezovým nádychom (veľmi citlivá trúbka) výrazne napomáhajú budovať atmosféru nezvrátiteľnosti osudu, ktorý postupne drví aj tie najodvážnejšie sny o sebanaplnení a zabezpečení rodiny, rovnako ako stiera hranice medzi čistým dobrom a zlom.

Brutálna vražda mladej ženy sa stáva televíznou senzáciou potom, čo práve vďaka zvýšeniu sledovanosti vysiela televízna stanica v celej krajine vyšetrovanie v priamom prenose. Kredit sledovanosti zvyšuje aj samotný prísľub zo strany vyšetrovateľov - dolapiť vraha do 48 hodín. Nonstop gradujúci thriller s údernou atmosférou, ktorý okrem výborných hereckých výkonov a zaujímavo zapleteného príbehu zaujme hlavne svojou prepracovanou formálnou stránkou, kde vďaka razantnému soundtracku a moderným kamerovým systémom (napr. "spider-cam") pracuje perfektne s filmovým priestorom a mizanscénou. Túto skutočnosť oceníte hlavne potom, keď si uvedomíte, že vyše 80% deja sa odohráva iba na vyšetrovacej stanici, resp. v uzavretých priestoroch. Výsledkom je vynikajúci moderný thriller, kĺbiaci v sebe svojím spracovaním otázky high-tech ako i čoraz väčšej dominancie všadeprítomnej televízie a rozmachu rôznych reality show.