Cappuccino

Fajn herci a dobrá atmosféra, ale scenár bol veľmi nezáživný, ak nerátame záverečný zvrat, tak sa v celom filme toho skutočne veľa nestalo a miestami som sa ozaj nudil.

Na drámu príbehovo slabo prepracované a na horor málo (takmer vôbec) strašidelné. Amande Seyfried a Jamesovi Nortovi však ich roly sadli a ako manželská dráma so štipkou mysteriózna ma to celkom bavilo. Scenár bol ale miestami skutočne odfláknutý a záverečné rozuzlenie určite vedel odhaliť každý, kto trochu dával pozor.

Línia s Bad Batch sa točila okolo nudného lovu ukradnutej súčasti lode a vzťahu Omegy s posádkou. Pre deti ako stvorené, no univerzum SW sa tým nerozšírilo ani o malý kúsok. Na druhú stranu sa ale tvorcom podarilo dobre vykresliť prerod Crosshaira, z ktorého čip spravil chladného zabijaka bez emócií. Bol by som rád, keby sa seriál viac zameriaval na postupné vyraďovanie klonov z Impéria a stretnutia so starými známymi hrdinami, ktorí sa skrývajú v rôznych častiach galaxie. Infantilné scény s Omegou sú pre mňa fakt mimo misu.

S prižmúrením oka dávam štyri hviezdy. Objektívne by to bolo zrejme za tri, no námet ma natoľko zaujal, že filmu dokážem odpustiť aj niektoré negatíva. Deviata brána mi svojou atmosférou tajomného zla v pozadí veľmi pripomína tvorbu H. P. Lovecrafta, vďaka čomu som si sledovanie skutočne užíval. Tempo filmu je však príliš rozvláčne, záver dosť neuspokojivý a niektoré dôležité scény (súboj pri rieke a v kostole, prepadnutie do dreva) pôsobia nechcene komicky.

Slušný rozbeh, skvelý dialóg medzi Amy Adams a Julianne Moore a niekoľko napínavých scén – za to palec hore. Tvorcovia však vôbec nevyužili výborných hercov a od druhej tretiny filmu sa absolútne zaplietli do tradičnej klišé hry, v ktorej máme odlíšiť dezilúzie od pravdy. Záverečná pravda bola navyše veľmi neuspokojivá. 5/10. VIAC V RECENZII.

Keby boli kvality filmu rovnaké ako výkon Anthonyho Hopkinsa, tak môžem dať plný počet. Hlavný hrdina je však akýsi nemastný-neslaný a vedľajšia postava otca Lucasa nemala šancu utiahnuť celý film.

Tak ako v prípade prvej mexikánskej série nešlo o bombastickú jazdu, za aké považujem Narcos 1-3. Aj tak ale skvelo vykreslila dianie v mexickom drogom podsvetí a ich napojenie na Kolumbiu, z ktorého ma zakaždým potešili dialógy medzi Pachom a Félixom. V druhej sérii som si tiež obľúbil Pabla Acostu, ale aj viacero ďalších vedľajších postáv, ako napríklad Benjamína a Chapa. Akčných scén bolo v jednotlivých epizódach pomenej, ale keď už na ne prišlo, stáli za to. Záverečný Félixov monológ v štýle veštenia nadchádzajúcej budúcnosti v plazách považujem za skvelú bodku za druhou sériou.

Druhá časť sa výrazne priklonila k detskému divákovi a okrem iného sledovala prehĺbenie vzťahu medzi Hunterom a Omegou. Neprekážalo mi, že sa dej v tejto epizóde spomalil a nezobrazil dostatok akcie, skôr mi vadil jeho infantilný podtón. Dúfam, že sa tvorcovia v ďalších častiach viac zamerajú na fungovanie univerza po Order 66 a uvidíme starých známych exulantov, ako Rexa či Obi-Wana.

Prevedenie vrážd nemalo chybu, ale scenárista ma nedokázal presvedčiť, že bol páchateľ niečoho takého reálne schopný. Každú chvíľu extrémne riskoval len preto, aby sa film posunul k záverečnému zvratu, ktorý mi prišiel vykalkulovaný pritiahnutý za vlasy.

Veľmi dobrý rozbeh, ktorému sa vydarila najmä úvodná časť s Order 66. Zaujímavá však bola aj pasáž s Tarkinom a akčné sekvencie. Som však zvedavý, či dokáže táto partia utiahnuť celých 14 častí. Ak by do deja pridali nejaké zápletky s preživšími jedi, vidím v tom potenciál. Zatiaľ som milo prekvapený, od The Bad Batch som naozaj veľa neočakával.