Cigán

46. MFFKV Je mi jasné, že naše společnost podobné snímky nemůže přijmout. Protože 99% společnosti se chová naprosto stejně jako ten třetí muž co jezdil s fotografy, ten co v hospodě vypráví velmi zábavný vtip - latentní rasismus. Nic to nemění na závažnosti, potřebnosti a kvalitě tohoto filmu. Rozhodně není černo bílý. Děkuji za něj. (08.07.2011)

"Cigán sa tu bude mať dobre len vtedy, keď prestane byť cigánom..." Musím s istou ľútosťou oznámiť, že ide o jeden z najviac podhodnotených filmov na ktoré som na csfd natrafil. Naozaj 49% absolútne nezohľadňuje kvalitu filmu. Zahrňuje rasistický pohľad, pohŕdanie, nenávisť a celkovo všetko, čo s cigánmi súvisí, vrátane užívateľov, ktorí film vôbec nevideli a bezohľadne dávajú filmu odpad, len kvôli názvu Cigán. Sám nie som žiadny ich obdivovateľ, práve naopak, som voči nim veľmi kritický, no na druhej strane poznám kvalitný film a som ochotný načúvať aj cigánskemu príbehu. Hneď na úvod ma upútala nádherná hudba k filmu od V. Godára, ktorá by sa ani v hollywoode nemala za čo hanbiť. M. Šulík obsadil prevažne nehercov, ktorí ma však svojimi výkonmi udivovali a strčili do zadku aj profi hercov. Hlavná postava rezervy mal, ale výkon jeho nevlastného otca v zápornej roli bol výborný a presvedčivý. Príbeh bol zaujímavý, občas i vtipný a scéna vypočúvania na policajnej stanici bola určite inšpirovaná známou kauzou košických policajtov, min. ju veľmi pripomína. Táto scéna mohla byť vrcholom filmu, ale to by policajti museli hrať presvedčivo. Celkovo výborný film, len mu treba dať šancu. 80%. (16.06.2015)

Najlepší slovenský hraný celovečerný film po roku 2000. Geniálni neherci, skvelý humor, autentická atmosféra, na mňa trochu prepoetizovaná hudba a kampaň k filmu (trajler, heslo na plagáte...), ale nič to nemení na fakte, že Cigán je nielen film roka, ale aj film dekády (čo je však spôsobené hlavne vďaka skoro žiadnej a ak, tak kvalitatívne slabej konkurencii), a odhliadnuc od filmárskych kvalít to je navyše aj veľmi dôležitý film. Konečne slovenský film, ktorý niečo rieši, ktorý rozoberá a poukazuje na niečo, čo je aktuálne, čo je problém, čo je súčasné a zároveň univerzálne - a bez pátosu, politika alebo alibizmu. Veľká spokojnosť. (19.07.2011)

Narodit se jako cigán je pech. Obzvlášť když je to v místech, které s civilizací mají pramálo společného. Snaha vzepřít se tradici v oborech jako je sběrač barevných kovů, pasák nebo místní hvězda správy sociálního zabezpečení možná zní jako čirá utopie, přesto se svět točí a zázraky dějí. I Martin Šulík se o jeden takový pokusil .. a podle mne uspěl. Netvrdím, že příběh je bez chyb, ovšem filmařsky je to v naší kinematografii (potažmo slovenské) zvládnuté na jedničku. Pochválit musím kameru, stejně tak střihačské nůžky Jiřího Brožka, povedený Godárův soundtrack (jakoby propůjčený od von Triera) a v neposlední řadě samotného Šulíka za odvahu se do tohoto tématu vůbec pouštět. Český film (alespoň porevoluční) o romské tematice nemlčí, ovšem téma je to divácky nevděčné (to každodenní soužití s "nepřizpůsobivými" dělá své, rasistický komentář paaschy mluví za vše). Na některé z těch filmů je možná lepší zapomenout (Indián a sestřička, El Paso, Roming), ovšem jiné není důvod opomíjet (Smradi, Marián). Neveselý Šulíkův Cigán si zaslouží být v té lepší skupince. (14.03.2012)

Nie je dôležité, prečo si Martin Šulík vybral túto tému, jedno sa uprieť nedá, v časoch problémov s neprispôsobivými občanmi je to téma nanajvýš aktuálna. Prvá myšlienka po zhliadnutí filmu mi napadla stará známa skutočnosť, že sa jedná o začarovaný kruh. Pohľad do rozľahlej osady na mentalitu cigánskych rodín, špinou na cestách i v chatrných obydliach môže na niektorých pôsobiť odpudivo. Taká je však skutočnosť. Dôležitejšie je však ich zmýšľanie v duchu "gadžo ti v ničom nepomôže", takže rozmach krádeží, úžery predaja dievčat má zabezpečenú živnú pôdu. Hoci postava "bieleho" farára je akousi šancou pre hlavnú postavu, 14-ročného chlapca, ktorého frajerka milo oslovuje Cigán, jeho boj naráža na chlapcové rodinné zázemie. Zaujímavosťou sú vyslovene negatívne postavy policajtov, ktorí dokonale ukázali bezmocnosť systému a morálne klesli úplne na dno. Bol som zvedavý ako sa tvorcovia vysporiadajú z mystikou zjavovania sa mŕtveho otca, napokon to zvládli. Šulík svojim filmom nedáva žiadne odpovede, postupne nám odkrýva život cigánov a len si tak pláva po povrchu. Myslím, že viacej urobiť nemohol a túto snahu treba oceniť. Napomáhala mu i jemu vlastná poetika, dobrá hudba a kamera. (03.08.2011)