Mustang

Film pojednává o pěti dospívajících sestrách, které po drobném prohřešku čeká domácí vězení, z něhož se dostanou pouze, když se ve vší počestnosti provdají. Otázkou zůstává, zda neodcházejí jen do dalšího vězení. Námět mě, jako Středoevropanku, docela upoutal. Turecké poměry moc neznám, takže jsem byla lehce v rozpacích třeba ze situace, kdy se jedna z dívek zastřelila a rodina po ní v podstatě vůbec netruchlila, natož aby trochu zlidštila svůj přístup ke zbývajícím vězněným sestrám. Jako by se ani nic nestalo a jelo se dál v nastaveném režimu. Mustang je především o touze po svobodě a volnosti ve věku, kdy na to má snad každý právo. Ne však zřejmě mladé ženy ve venkovštějších oblastech Turecka, jež doposud nevybředlo z takřka středověkých zvyků a tradic. Jde o řemeslně víc než slušně odvyprávěný příběh se sympatickou pěticí děvčat, na který stojí za to se podívat. (08.05.2020)

Turecká dráma, ako víno, podotýkam, že občas som si pripadal, že pijem čúčo. Nepamätám si, kedy naposledy som videl tureckú produkciu, fakt neviem, ak nepočítam, že občas zaregistrujem šialeného Sultána, viac - menej, táto krajina produkuje debilné seriály, ktorými zásobuje, napríklad i slovenských divákov, bažiacich po vymývaní mozgov. Nastala zmena, ale myslím, že odteraz sa asi len ťažko roztrhne vrece s kvalitnými tureckými drámami, to skôr sa dostanem k tureckému medu. Aj tak nepohrdnem návštevou do tejto atypickej komunity, kde platia prísne pravidlá, pociťujú to i sestry, žijúce s babkou a strýkom v dome, na ktorom budú čoskoro dávať mreže na okná, aby týmto dospievajúcim dievčatám kazili životy. Z nevinnej hry so spolužiakmi, vznikne veľká nafúknutá bublina, počas ktorej sa im radikálne zmenia doterajšie bezstarostné momenty ich existencie, na rad prichádza - vydávanie sa, rebelantské dievčatá, ale nebudú všetky po vôli s touto klasickou tradíciou, nie sú rady, za to, čo musia praktikovať, alebo, ako sa k nim ich perverzný strýko - správa... Ony mi liezli dlhú chvíľu na nervy, pokiaľ som si na ne zvykol, od jedného výstrelu, sa moje vnímanie zlepšilo, vidieť, ako to funguje v tureckých domácnostiach, nie je nič, čo by ma hlbšie zaujímalo, v tomto prípade, sa mi zdá, že sa dlho pohybujem v začarovanom kruhu, z ktorého sa mi podarí - vymaniť sa. Sľubný debut, režisérky Deniz Gamze Ergüven, ktorá by mohla v budúcnosti sa posunúť o krok vpred, smerom k žiarivej režisérskej budúcnosti + výborné herecké výkony - piatich sestier, predznamenáva, že sa tu bude čosi nezvyčajné odohrávať... Som zvedavý, kedy najbližšie znovu zamierim do Turecka, na dovolenku, skôr nie, ako áno, do filmu, určite, ale musí byť dobrý, aby som mu dal šancu... PS : Perfektný nápad s ručnou kamerou sa u mňa osvedčil, pôsobivejšie, viac sa človek dokáže vcítiť do pocitu postáv. (22.06.2016)

Sú ľudia, ktorí dokážu zaujímavý príbeh porozprávať tak, že vás vôbec nezaujme. A potom tí, ktorí aj menej zaujímavému príbehu svojim rozprávaním vdýchnu niečo navyše. Tento film bol pre mňa ten prvý prípad. Celé to na mňa pôsobilo, akoby Deniz rozprávala a ja som len počúvala. Nič navyše. K dievčatám som si bohužiaľ nevedela celý čas nájsť cestu. Project 52 Films by Women (26.02.2016)

Ano, dívky to v islámských zemích nemají jednoduché. Ale určitě si nezaslouží svůj krušný osud sdělovat světu roztřesenou ruční kamerou. Mankote, nemohl by už konečně zase někdo přijít s něčím jiným, když chce předvádět tu nejautentičtěší autentitu? Fádní, stereotypní, až uspávající forma postrádá nejen jakékoliv napětí, ale i emoce. Ergüvenová mě o svém talentu nepřesvědčila. (27.10.2020)

Tento film ma utvrdil v troch presvedčeniach, na ktoré fakt nie som hrdý, upozorňujem vopred. 1) Ženy nevedia (poriadne) točiť (pribehy). Je to už asi moja x-tá skúsenosť a že sú v tomto menej univerzálne ako mužskí tvorcovia je badateľné. Ono mám pocit, že je to vždy nechcene orientované na ženské publikum. Za svetlú výnimku uvediem jeden príklad za všetky: S.Copolla a LOST IN TRANSLATION. Tam bolo sakra vidno ako sa to dá. No fakt v drvivej väčšine romantiky, či drámy z ženských rúk to (ne)funguje. Presne ako tu. 2) Neschopnosť si namontovať statív, či stabilizátor na kameru a vytriasť divákovi hlavu sa stalo tuším umeleckým zámerom. 3) a za toto sa obzvlášť hanbím, ale je to zistenie, že pedobear drieme asi v každom z nás. Teda vo mne minimálne. (22.07.2019)