Rozjimatel

Spočiatku komorná dráma, v ktorej do pomerne pohodovej prítomnosti prenikajú záblesky minulosti, opradenej neblahým tajomstvom. Eric s krycím menom Jack začína nový život a všetko mu vychádza nad očakávanie - má prácu, prežíva silné priateľstvo i vášnivú lásku. Tvorcovia veľmi zručne prelínajú súčasné a minulé udalosti, pričom pri tých zaujímavých návratoch do minulosti sa divák postupne dozvedá čoraz viac o spomínanom tajomstve. V závere dej naberie poriadny spád, jeho nervydrásajúca atmosféra sa dosť ťažko rozdýchava. Celkovo ma to ale nestrhlo tak, ako by mohlo, mám totiž pocit, že niektoré scenáristické záležitosti dosť pokrivkávajú, tak nejako zaváňajú umelinou.

[2,5*]     "Kerej vůl?! Jo, kůň..."     Tento Lipského film som mal ako dieťa veľmi rád a radil som ho úrovňou medzi najlepšie režisérove diela, lenže ako jeden z mála nedokázal obstáť v skúške časom a to jeho kúzlo už akosi vyprchalo. Očividne sa snaží viezť na vlne popularity filmu „Čtyři vraždy stačí, drahoušku“ (1970), keďže používa viacero zhodných prvkov: nekonečne prihlúply Jan Libíček (riaditeľ cirkusu Bonifác), Marie Rosůlková v totožnej polohe "bytnej", dokonca aj s "ručníkom", Lubomír Lipský (klaun Cibulka / školník Hadraba) v hlavnej role. Treba však jedným dychom dodať, že za týmto nadčasovým dielom silne pokrivkáva. V prvom rade nemám rád cirkus (v detstve som ho ešte dokázal aspoň tolerovať) a klaunov s tým ich slabomyseľným škľabením a šaškovaním. Celý ten dlhý cirkusový úvod je úplne o ničom, dnes mi už ani trochu zábavný nepripadá (skôr častokrát trápny) a o niečom to začne byť až tak po pol hodine, keď sa dianie presunie do školy. Tá časť potom je celkom vydarená, s viacerými výbornými scénami (pôsobivý príjazd medveďov na dopravných prostriedkoch, krasokorčuliarsko-čistiace vystúpenie, posyp, scény v kabinete, atď.). Herecké výkony až tak pochváliť nemôžem, s výnimkou Lubomíra Lipského, Jiřího Sováka (riaditeľ školy) a Františka Filipovského (školský inšpektor). Miloš Kopecký mi tu naproti tomu pripadá akýsi nevýrazný (na herca jeho kalibru) a tie decká sú dosť drevené (to už skôr môžem pochváliť tie medvede s podstatne prirodzenejším prejavom). Nemilo prekvapený som tiež z toho, že tu nie sú takmer žiadne vydarené hlášky, ktorými inak Lipského filmy doslova prekypujú. Tri hviezdičky nechávam len z dôvodu nostalgie a kvôli hmlistému pocitu, že detský divák by mohol mať na tento film odlišný pohľad.     "Máte nějaké přání? Jsem ředitel školy." "Promiňte, já jsem ředitel cirkusu." "Váš příchod tomu odpovídá."

[4,5*]     "Well, there's one thing. They can't order me to stop dreaming."     "Popoluška" je po Snehulienke (1937) ďalšou nesmrteľnou klasikou od Disneyho, ktorá za svojou filmovou sestrou zaostáva len o malý kúsok. Má presne to správne rozprávkové kúzlo, pôvabnú animáciu (nádherné výtvarné stvárnenie) a okorenená je milým humorom. A svoje spraví i chytľavá, dobre zapadajúca hudba (krásna je "bublinková" pieseň "Sing, Sweet Nightingale" v podaní Popolušky, ako kontrast k tomu, čo predvádzajú jej nevlastné sestry). Občas to tak vyzerá, že viac ako o Popoluške je táto rozprávka o tých dvoch myšiach (Jaq a Gus), ktoré majú veľmi veľa priestoru (o takom princovi sa naproti tomu dozvieme v podstate len to, že je krásny), ale to až tak nevadí, iba to zvyšuje celkovú hravosť. Myšacie misie s kódovými označenia "Raňajky", "Perly", či "Kľúč" dokážu celkom milo pobaviť. Medzi najlepšie scény ďalej patria čarovná scéna čarovania a splašený útek o polnoci,     "A knighthood. I hereby dub you Sir... Um, eh... By the way, what title would you like?" "Sire, she got away." "Sir "She Got Away"? A peculiar title, but if that's what you... She what?"

[4,5*]     "Je to ten třetí?" "No dovolte." "No moment. Ano, nebo ne?" "Prosím vás. Copak tenhle by mohl někoho znásilnit?" "Soudruhu, byl jste označen, že jste se aktivně podílel tady na soudružce."     Krásna tragikomédia, poriadne strelená a smutná zároveň, ktorá u mňa rastie každým ďalším pozretím. Iba postupom času proste prichádzam na to, akú silu v sebe má. Na veľmi pestrej vzorke rôznych typov charakterov ukazuje svoj kritický postoj k spoločenským pomerom, pričom vôbec nešetrí ani kadejakých "súdruhov" (a robí to dosť odvážne, takže niet divu, že film skončil v trezore). A všetky tie postavy sú navyše skvele typovo obsadené. Obdivom k herectvu Ivy Janžurovej (Hanička) sa netajím a aj rolu krehkej krásky takého jednoduchšieho typu (naivky) zvládla dokonale. Výborná je i dvojica príslušníkov VB, kde Jan Vostrčil (náčelník) stvárňuje taký ten otcovský, ľudový typ a Vladimír "No co, co, co?" Pucholt (Stoklasa) doslova žiari v role roztomilo natvrdnutého, ale zato "správne uvedomelého" súdruha (veľká škoda, že sa po tomto filme vytratil zo sveta filmu). Ďalšou perfektnou dvojicou sú rodičia nevesty: Stella Zázvorková ako skvelá stíhačka a František Filipovský predvádzajúci úžasné nervové zrútenie ("Jednu znásilní a druhou zbouchne. Ja bych tě..."). Vo všeobecnosti silné herecké výkony dopĺňajú skvelý ožran Jiří Hrzán ako ženích Venda (aké príznačné, že alkohol sa mu stal v živote osudným), tajomník-hovädo Jan Libíček, neskutočne otravný Pavel Landovský (šofér Lojza), či podgurážený muzikant Josef Hlinomaz. Snímka je plná výborných hlášok ("Tá pani říkala, že by se to mohlo narazit na nový formy... toho... no... občanskýho soužití." "Co?" "Že bych to jako vzala zpátky.") a pochvalu si zaslúži i príhodná hudba Zdeňka Lišku (trochu pripomínajúca hudbu k Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974)). Bavilo ma aj samotné vyšetrovanie dosť bizarného charakteru, ktoré prináša viaceré zaujímavé zvraty.     "Já nevím, jaký vy máte zkušenosti se znásilněním, ale do mýho se nepleťte." "Slečno! Kvůli tělesnýmu násilí se nadělá. Přitom, o co jde? Dup, dup a je to."

"Já ti rozumím. Já vím, jak ti je, ale co kdybys ho trefil, no? Co von by si o nás pomyslel?"     Bláznivá komédia na spôsob spoločenskej frašky, ktorá sa vysmieva z rôznych neduhov dobovej spoločnosti (ale viaceré z nich sú aktuálne dodnes). Oproti ďalším Lipského filmom je tento trochu v úzadí ako jedno z jeho menej známych diel, pričom mám pocit, že takýto štýl tomuto režisérovi až tak nesedí (či skôr mne?). Až na nejaké svetlé výnimky mi ten humor, miestami premrštený až do groteskového štýlu, príliš vtipný nepripadá, napríklad ten nahluchlý a nasprostlý strýc Vezinant v podaní Lubomíra Lipského je vyslovene trápny (a podobne aj Helena Růžičková ako nadržaná baronka de Champigny aj s tými jej citrónovými hodmi). Čo však môžem pochváliť bezpodmienečne, sú skvelé herecké výkony, veď sa tu zišla v podstate celá herecká elita. Ide síce o dlhý zoznam, ale nedá mi, aby som menovite nevyzdvihol aspoň nasledovných: Iva Janžurová (Helenka), Květa Fialová (Annette Beauperthuisová), Pavel Landovský (poručík Emil), Miloš Kopecký (Maurice Fadinard), Josef Kemr (sluha Felix), František Filipovský (šéf dekoratérov Briand) a Jiří Hrzán (bratranec Bobin). Veľmi veľa napokon zachraňuje skvelé rozuzlenie, inak by som zrejme išiel s hodnotením ešte nižšie.     "A co se vlastně stalo? Můžete mi to taky říct?" "Váš manžel se snažil oklamat úřrední osobu, madam." "To se dělá? Alberte, fuj, že se nestydíš!"

"Milý, zlatý." "No vidíš. Ještě dva-tři výslechy a budeš umět česky."     Tento silný "dvojitý zverák" ma zakaždým od prvej chvíle mocne zovrie a potom už ani na okamžik nepovolí. Môj najobľúbenejší film od môjho obľúbeného režiséra Jana, ktorý stavia na veľmi silnom príbehu od skvelého scenáristu Zdeňka. Podaktorí nech si kľudne namietajú, že je to presladená melodráma žmýkajúca emócie, z môjho pohľadu je to ale spravené nadmieru prirodzeným spôsobom, takže ja s tým absolútne problém nemám. Ba skôr naopak, vo filme (a v umení všeobecne) predsa ide predovšetkým o emócie. Ohromným emotívnym nábojom je naplnený hlavne vzťah dvoch hlavných postáv, sukničkárskeho starého mládenca Františka Louku (Zdeněk Svěrák) a malého ruského chlapca Kolju (Andrej Chalimon), a to už od ich prvého stretnutia, cez nedôverčivé oťukávanie sa, až po úžasne stvárnené postupné zbližovanie sa. Obaja hereckí predstavitelia sú pritom dokonale presvedčiví, prekvapuje hlavne neuveriteľná prirodzenosť malého Andreja. Čo sa týka ďalších hercov, obzvlášť ma potešil perfektný výkon mojej obľúbenkyne Libuše Šafránkovej (Klára). Snímka obsahuje množstvo silných scén, ktoré človek len tak z hlavy nedostane (v metre, vo vani, horúčka,, Gašparkov pohreb, lúčenie, a ďalšie).     "Чемодан?" "Jo, čemodán. Dřív, než si pro nás přijde Zubatá."

[3,5*]     "You're out of your bounds, Ahmed. You're here to translate." "Actually, I'm here to interpret."     Ohromne napínavý príbeh vychádzajúci zo skutočnosti, ktorý sa odohráva vo vyprahnutej afganskej krajine a ktorého veľkou devízou je silný pocit autentickosti. Je doslova nabitý výborne nakrútenou, strhujúcou akciou (priam monumentálne sú hlavne akcia pri bani a akcia na priehrade so "spásou z nebies") a treba dodať, že to je vskutku poriadny nápor na nervy. Veľmi sa mi páči skvelá postava všestranne schopného tlmočníka (či skôr "interpretera") Ahmeda (štýlový Dar Salim), ktorý si za každých okolností dokáže zachovať chladnú hlavu, dokonca aj v tej najzúfalejšej situácii. Úžasná je najmä tá strastiplná púť cez územie kontrolovaného talibancami (parádna survival fáza filmu) a veľmi pôsobivé je i to rozpamätávanie sa hlavného hrdinu Johna Kinleyho (Jake Gyllenhaal) na rôzne detaily tejto púte. V neposlednom rade oceňujem aj informačnú hodnotu snímky (neblahý údel afganských tlmočníkov).     "We owe that man your life. So, we will remortgage the house, you'll get those visas, and you will go. And you will do what you have to. You'll come back alive."

[3,5*]     "A pamatuj si, že kdo míří vysoko, z vejšky spadne."     Režiséra Karla Kachyňu vysoko uznávam a ešte ma žiadnym svojím filmom nesklamal (zatiaľ som videl 10 jeho najlepšie hodnotených filmov). V tomto prípade síce je pár vecí, ktoré mi hlavne zo začiatku kazili zážitok, celkový výborný dojem ale napokon prevládol. Dosť nesympatická mi bola spočiatku hlavná postava Lea Poppera a príliš mi nesedel ani herecký prejav jeho predstaviteľa Karla Heřmánka. Leo totiž pôsobí ako poriadne drzý človek, ktorý nemá žiadne zábrany pri presadzovaní svojich snov (ako sú život v prepychu a hýrenie) a ešte k tomu je aj nenapraviteľný sukničkár, nehľadiac pritom na svoju početnú rodinu. Náplň jeho práce (vtieravá reklama, nanucovanie produktov) mi je navyše dosť protivná, a to je začiatok filmu do veľkej miery hlavne o nej. Našťastie sa potom dej začne uberať aj inými smermi (výborná je napríklad dejová línia s maliarom Nejezchlebom), viac sa riešia vzťahové záležitosti a aj postava Lea začne konečne nadobúdať trochu ľudskejšie rozmery. Najlepšia je potom posledná zhruba tretina filmu s diametrálne odlišnou náladou, keďže sa končí doba hnania sa za blahobytom a bujarého hýrenia (po prekonaní počiatočných ťažkosti v Leovom podnikaní) a začínajú sa krušné časy Protektorátu. Vtedy Leo dokáže preukázať charakter (pragmatické riešenie zúfalej rodinnej situácie) a získať si sympatie diváka. Snímka síce nemá nejakú nabitú hereckú zostavu (s výnimkou extra triedy Rudolfa Hrušínského v role Prošeka), ale herci do svojich rolí celkom dobre zapadajú (hlavne sympatická Marta Vančurová ako Leova manželka Herma).     "Na vědomost se dává, že se v této zemi zřizuje Protektorát Čechy a Morava. Všem občanům..." "Nech toho! Drž hubu, tady máš korunu a běž si bubnovat někam jinam."

[4,5]     "Isn't that something? Middle of a drought and the water commissioner drowns. Only in L.A."     Pútavý detektívny príbeh s inteligentne vystavanou spletitou zápletkou, zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Dielo, ktoré stavia hlavne na výborne vybudovanej noir atmosfére a perfektne vytvorených postavách, medzi ktorými dominujú sebavedomý súkromný detektív J.J. Gittes (skvelý Jack Nicholson) a neisto pôsobiaca, úzkostlivá panička Evelyn Mulwray (Faye Dunaway vo vrcholnej forme). Z ďalších postáv ešte stojí za zmienku odporné hovädo Noah Cross, ktoré si s veľkým gustom strihol slávny režisér John Huston. Detektív Gittes sa pri riešení pomerne banálneho prípadu dostáva na kĺb špinavým machináciám ďaleko významnejšieho rozsahu (má na to nos) a postupne sa čoraz viac do tých špinavostí nebezpečne zamotáva. Pritom tento frajer dostáva dosť často na frak (či skôr na frňák), ale to ho nijako nedokáže odradiť. A človek mu v jeho tvrdohlavom úsilí proste musí tuho držať palce, a to aj napriek jeho istej arogancii ("You've got a nasty reputation, Mr. Gittes. I like that."). Režisérovou víziou Los Angeles 30. rokov je drsná džungľa s dosť buranskou kultúrou, v ktorej sa na nejaké tie spôsoby nehľadí (najskôr strieľaj, či rozbi držku, až potom klaď otázky). Ako najväčšie mínus snímky vidím tú situáciu v jej závere, keď sa skúsený detektív, ktorý v tej drsnej džungli vie chodiť, nechá nachytať ako malý chlapec. Celý ten úsek som akosi nepojal. Záverom ešte vyzdvihnem kvalitnú hudbu Jerryho Goldsmitha, ktorá svojou znepokojivosťou perfektne dotvára celkovú atmosféru.     "She's my daughter." "I said I want the truth!" "She's my sister... She's my daughter... My sister, my daughter."

"Hej! Žijete v strašidelnom dome!"     Roztomilé dielo, ktoré, hoci aj mierené hlavne na menšie deti, je tak skvelo nakrútené, s takou vysokou umeleckou úrovňou, že ho nutne musí oceniť aj dospelý divák s citlivejšou dušou. A za seba môžem povedať, že moja malá detská dušička skrytá niekde hlboko v mojom vnútri pri ňom plesá radosťou. Je to krásne hravé, svet je vnímaný detskou optikou, ktorej dominuje zvedavosť, radosť z maličkostí a vzrušujúce objavovanie všetkého nového. A tajuplný starý dom s množstvom zákutí a jeho rovnako tajuplné okolie (tunely v kríkoch, magicky les s majestátnym stromom) sú presne na takéto objavovanie priam ideálne (inak nádherne vykreslené prostredie). Mijazaki vždy vedel vdýchnuť svojim postavám život a dodať im aj potrebnú hĺbku a nie je to inak ani v tomto prípade. Energické sestry Sacuki a Mei s krásnym vzájomným vzťahom sú vskutku podarené čísla a tiež úžasné filmové postavy. A nemenej úžasné postavy sú i rozprávkové bytosti z Mijazakiho bujnej fantázie, menovite Totoro a  "mačkobus". Táto viac pocitová a poetická než príbehová snímka obsahuje množstvo úchvatných scén, z ktorých spomeniem prechod nebojácnej Mei tunelom do magického sveta (zrejme jemný odkaz na Alicu v krajine zázrakov), Mei v škole, "vypestovanie" stromu a predovšetkým úžasne atmosférické čakanie na zástavke v tme a daždi (to je dokonalá filmová mágia a pritom sa tam takmer nič nedeje). Pri menovaní všetkých superlatív samozrejme nemôžem vynechať čarovnú hudbu Džóa Hisaišiho. Toto dielo si ma zakaždým dokáže podmaniť - proste sa pri sledovaní tejto detskej rozprávočky striedavo škľabím a rumázgam ako malé decko.