Riaru Onigokko

Mladé dievča, ktoré má zálubu v písaní básní a jej spolužiačky z dievčenskej školy ju považujú za čudáčku, prežije tragédiu, pri ktorej zomrú všetky ostatné dievčatá. Postupne zisťuje, že ich nehodu má na svedomí tajomná sila, ktorá jej je aj naďalej v pätách a jej život sa odrazu mení v tú najhoršiu nočnú moru. - Tento týždeň obehol celý hororový svet brutálny gif so scénou z tohto hororu, a tak som sa začal na Tag velmi tešiť. Keď som pred niekolkými týždňami písal v komentári k III o tom, že kategória subconscious hororov je tou, ktorá má na modernej scéne ešte stále možnosť rozvoja ani som netušil, že sa v tom čoskoro tak velmi utvrdím. A už vôbec som nečakal, že ma v tom utvrdí horor z Ázie. Všetko začína ako vtipný masaker plného autobusu a úvod je natiahnutý na dosť velkú časť. To pravé psycho však prichádza približne v štvrtine a diváka, ktorý dokáže aspoň trochu rozmýšlať, úplne maximálne pohltí. A už len to, že to celé prešlo z odlahčenej komédie do hororu, ktorý dokázal stimulovať aj tú najnepotrebnejšiu časť môjho mozgu, je fakt brutálne. A vždy, keď už som si myslel, že sa všetko konečne dostalo do normálnej roviny, prišiel ďalší surreálny prvok, ktorý ma donútil opäť viac rozmýšlať a ešte viac ma vťahoval do deja. Tak intenzívny dej som už dlhšie nezažil. V úvode som si hovoril, čo to hrá za katastrofálnu hudbu, ale čím viac sa dej ponáral do jednotlivých myslí, tým bola tá nezmyselná hudba zmyselnejšia. Keďže je film z Ázie, je tu samozrejme nádherný vizuál a dokonca rôzne hrátky s kamerou. Gore bolo na fakt dobrej úrovni, ale napriek tomu ma občas zamrzeli až príliš úderné digitálne efekty. Na záver musím dodať, že by som Tag určite neodporúčal mladším divákom, aj keď kvôli scéne s autobusom zrejme mnoho ludí neodolá, pretože je to naozaj horor, pri ktorom treba silno rozmýšlať a taktiež Tag neodporúčam luďom, ktorí by si ho chceli pozrieť s anglickými titulkami, pokial nie sú v angličtine na vyššej úrovni, pretože sa budú sústrediť na preklad a nie na to, čo sa deje na screene. (28.11.2015)

Tak to je echt podivnost. Jestli něco Sono umí fakt dobře, tak neustále překvapovat tím, co z toho vůbec vypadne, protože tady se něco děje, nějakou dobu to trvá, pak se začne dít úplně něco jiného jen s nějakou malou návazností na to předchozí... A přitom to celé má pointu a nějaký svůj smysl, který není úplně dotažený, ale pochopitelný. JAK JSEM TO POCHOPIL JÁ - Vlastně jde o to, že Mitsuko je postava ze hry, která v té hře je třemi různými postavami, jenže se něco stane, po čemž se "probere" a uvědomí si, že je něco hodně špatně. Když se dostane do reality, za tím, kdo tu hru stvořil, rozhodne se vše ukončit tím, že se zabije - a jelikož ona je originál, zničí tím veškeré její postavy, celou tu hru, tvůrce je evidentně naštvaný a ona konečně má klid. KONEC SPOILERŮ Ačkoli to celé o něčem bylo, ta atmosféra na mě ne vždy fungovala (třeba úvodní scéna je skvělá, ale jak se dostane do školy a má tam tři kamarádky, tak mě to přestávalo bavit a obával jsem se, že se celé zvrtne v lesbické porno), stejně tak u těch zvratů jsem někdy moc nechápal, jestli to Sono myslí vážně nebo to myslí ze srandy... Dokážu u toho pochopit snad všechny možné druhy hodnocení, bavil jsem se u toho tak na lepší tři. Na víc ne, i přes tu slušnou hudbu. Je to dost zvláštní, ale ne tolik, abych z toho byl více či méně nadšený. Lepší 3* (22.07.2021)

Sono a jeho boj proti pravidlám a konvenciám. Veľmi by som bol zvedavý čo by na toto povedali feministky. Úloha ženy vo filme a celkovo v ponímaní mužov je tu plná exploatačného násilia a jemnej erotiky( povestné Sonové nohavičky vykúkajúce spod sukničiek). Tag je príbehom o jednej postave a rôznych svetoch. Fikčné svety a snaha nájsť svoju realitu je podfarbená úžasnou variáciou a režisérskou nápaditosťou na nám už známe postupy a témy a vytvára tak vizuálnu žranicu originality a tiež určitej preštylizovanej všednosti - vždy tam musí byť nejaký staroch čo to má celé na svedomí. Ale rúcanie a zároveň využívanie týchto postupov je to čo robí film zaujímavým. Máme tu hororové prvky - funkčné. Máme tu dobrodružstvo a akčnosť - tiež funkčné a rovnako sa tu nachádza transcendentný motív s veľmi príjemným hudobným podfarbením. Teda dielo hodné génia. Významy sa nabaľujú. A príbeh pekne plynie, len aby sa s vami pohral. A dovoľte mu to inak vás každý dejový zvrat sklame. Treba si uvedomiť, že je to o Mitsuko a nie o nás divákoch. Je to o tom že si Sono chcel skúsiť quadrocopteru a tak si ju skúsil. A tiež o tom, že pekné dievčatá sa radi hrajú s perím. Takže si to užite. (06.12.2015)

Mitsuko je jediná žiačka z dievčenskej triedy, ktorá počas školského výletu prežije útok záhadnej sily, ktorá zmasakruje všetky jej spolužiačky. Alebo, že by nie? Že by to bol všetko iba sen? Existuje niečo ako paralelný svet, v ktorom niekto, niečo, v rovnakom čase ako my, opakuje rovnaké úkony ako my, pričom môže byť náš osud spečatený odlišným spôsobom? Alebo je to všetko iba v našich hlavách, ktoré môžu v stresových situáciách obsahovať choré myšlienky, pričom nedokážeme rozpoznať čo je realita a čo sen? Má ženská logika logiku? Je možné, že by ženy ako také, mohli disponovať väčším množstvom charakterových čŕt ako muži, pričom práve z tohto dôvodu im nedokážeme porozumieť? Odpoveď možno nájdete práve v tomto surrealistickom filme, od špecifického režiséra - Šion Sona, ktorý sa rozhodol zamyslieť sa nad citovým vnímaním či samotným chápaním nášho nežného pohlavia, pri inak zdanlivo bežných situáciách, kedy musia dospieť k rozhodnutiu, akým smerom sa budú v živote uberať. Typický Šion Sono. Kto nepozná spôsob práce tohto Japonského veľmajstra z krajiny vychádzajúceho slnka, nech sa jeho tvorby ani nechytá. Pre koho bude tento film jeho prvou skúsenosťou, len sťažka sa vyhupne cez tri ☆. Ten kto má od Sona čosi napozerané, zrejme si (z časti) príde na svoje. Videl som od neho niekoľko solídnych, prazvláštnych filmov, ktoré nie vždy našli pochopenie, pričom v prvý dojem tento "Nezvratný Osud" z Japonska taktiež budí presvedčenie, že divák chápe, tuší, ba dokonca vie, o čo ide. Prezradil som už pomerne dosť. Alebo klamem? No veď posúďte sami. Každopádne, ja som bol spokojný, lebo samotný snímok ponúka dosť násilných scén nato, ako spĺňal zaradenie do žánru horor. Je pravdou, že niektoré počítačo efekty občas nespĺňali najvyššiu kvalitu prevedenia, no jeho divno divný spôsob prevedenia vlastných myšlienok zostal zachovaný, a zato som rád. Sono je proste iný, a buď ho budete rešpektovať preto aký je, alebo jeho tvorbu proste nesledujte. Za mňa - 60% (25.11.2015)

Jedna z prvých vecí, ktoré ma bezprostredne po zhliadnutí napadli bola, že sa Sonovi od Večeře u Noriko konečne podarilo ustanoviť nový archetyp ženskej hrdinky v súčasnej japonskej zmiešanej (pop)kultúre a spoločnosti, ktorý možno pokladať za priamo „antiozuovský“. Zároveň ide o jeden z tých tvorcových filmov, ktoré (i napriek v tomto prípade zrozumiteľnému jednoduchému príbehu) dávajú najväčší priestor pre divácke interpretácie. Viac k tomuto malému geniálnemu dielku snáď napíšem neskôr. (07.12.2015)