Barani

Lahůdka. Aneb pro ovce cokoliv. Teď vážně. Výborně natočený film, kde je krásně nejen vykresleno drama kolem vybíjení stáda. Film ukazuje i každodennost starosti o ovčí chov. Pro nás toto téma může znít zvláštně, ale je zde dobře vidět, co je pro někoho celoživotní práce. Snímek pak podtrhuje skvělá muzika, většinou jen varhany a klavír, ale to tak nějak k Islandu sedí. (18.01.2016)

..Uff, kde začať, čím skončiť, ako najlepšie vyjadriť to čo teraz cítim a čo som zažil.. V kine nás bolo síce len sedem, no prvýkrát od roku 1994, čo chodím do kina sa mi stalo, že nik zo sály neodišiel, až po skončení titulkov a rozsvietení kina. Úchvatný zážitok, strašne silná téma, prosto neviem či to je tým, že i ja mám brata, ale tak krásny a drsný príbeh zároveň, to je presne to, prečo vyhľadávam takéto klubovky. Kiež by v kinách takéto snímky nehrali len raz, ale tri týždne v kuse.. To by sa snáď postupne zmenila aj úroveň, farmami "osprostených" návštevníkov. (30.03.2016)

Severská dráma ako má byť. S jednoduchým ale zaujímavým námetom a s primeranou dávkou tragikomična. Sympatické osadenstvo s veľmi uveriteľnými výkonmi a vôbec chovaním postáv. To je niečo, čo u severskej kinematografie hľadám. Kto by povedal, že snímok s baranmi a o 'baranoch' môže byť tak citlivý a plný svojského tepla. Možno by som si vedel predstaviť aj rýchlejšie tempo, ale príjemná stopáž má na svedomí, že ma to nudilo iba pri dlhších prestrihoch na zasneženú krajinu. No a ešte ma mohol režisér, ktorému vkus asi nič nehovorí, ochudobniť o pohľad na oboch 70-ročných naháčov. (02.11.2017)

Vyvolávání dojetí, level mučení kanárka. Sledovat dva zarostlé stařešiny, které je místy těžké rozeznat od jejich bečících chráněnců, jak přicházejí o všechno, čemu jim v životě záleželo a čemu rozuměli je trochu jak hodinu a půl koukat na Atreje, kterýmu se topí kůň v bažině (AKA dětství v píči. Dík Petersene). Ona strohost a první signální celé zápletky je ale zase na druhou stranu poměrně záslužná, protože širší výpověď bych v tomhle asi nepřežil. Těší mě, že je to přízemní, těší mě, že je to v první i poslední řadě "pouhé" vyprávění hezkého a smutného příběhu. (07.03.2016)

Ovco-sociálne drama riešiac nielen holú existenciu chovateľov, ktorí sa musia vysporiadať so zákernou chorobou oviec, ale najmä niekoľko desaťročí pretrvávajúci konfliktný vzťah medzi dvojicou súrodencov, ktorí sú napriek všetkému na sebe závislí. Verím, že niekomu tento snímok sadne, no na mňa akoby pôsobil príliš "obyčajne", a až na záverečnú desať minútovku bez vyvolania minimálnych emócií. "Rams" pôsobí veľmi reálne, a keď k tomu prirátam nekompromisne "ostrú" prírodu, musím sa zamyslieť či život statkárov na Islande v porovnaní s tými našimi predsa len nie je náročnejší (uvažujem - strieľam do vetra). (04.05.2016)