Réžia:
Jasmila ŽbanićScenár:
Jasmila ŽbanićKamera:
Christine A. MaierHudba:
Antoni Komasa-ŁazarkiewiczHrajú:
Jasna Đuričić, Izudin Bajrović, Boris Ler, Johan Heldenbergh, Raymond Thiry, Boris Isakovič, Emir Hadžihafizbegovič, Reinout Bussemaker, Teun Luijkx (viac)Obsahy(1)
Bosna, júl 1995. Srbská armáda sa blíži k Srebrenici, ktorá je vyhlásená za „bezpečnú zónu“ OSN. Desaťtisíce ľudí utekajú zo svojich domovov na blízku základňu OSN. Prekladateľka Aida, pracujúca pre OSN, dôverne pozná situáciu na základni i mimo nej. Bojuje s neúprosne sa krátiacim časom, aby našla cestu z blížiaceho sa pekla pre obyvateľov mesta i jej najbližších. (ASFK)
(viac)Videá (4)
Recenzie (154)
Masaker v Srebrenici je na wikipedii dobre informacne podany, tak ja to tu nebudem opisovat zas a znova. Bude tu trochu podvojneho uctovnictva hrozy a vseobecneho rozhladu. Len tak strucne - s odrezanymi hlavami hrali miestne chlapciska z bosnianskej armady futbal, fajne baby opekali na ohni zaziva. Izetbegovic bol predseda Predsednictva socialistickej republiky Bosny a Hercegoviny, postaral sa o umiernenych srebrenickych moslimov tym, ze sa ich zbavil / a tak dal prechod svojim -a nielen svojim - krvilacnym chutkam/. Udava sa pocet 7 000 az 8 000 obeti, ono to vzniklo od vojakov NATO, cca 3000 ludi padlo pri akomsi uteku do zajatia Srbov a dalsich 5 000 chlapov bolo nezvestnych. Preto sa udava 8000. A to iste cislo udava aj Cerveny kriz , ktory tam posobil /preco tam nebol aj cerveny polmesiac, to mi doposial nikto nevysvetlil/. Umiernenym moslimom nevadilo spoluzitie so Srbmi, na vine bol jednoznacne Izetbegovic a jeho krvilacne chutky. este roku 2015 - 20 rokov po masakri je tam situacia medzi ludmi zla, ta nenavist tam je doslova vsade, clovek sa tam citi vyslovene spatne a uteka odtial. Neopravene a rozbombardovane baraky dodnes stoja, uprostred nadhernej prirody v tieni stromov stoji rozbity barak ..... 95 % ()
Chápu, no.. Historická hrůza a filmový doják, tak nějak automaticky mířící k hromadné sklizni všelijakých drahokovových naháčů, lvů, medvědů atd... Ale mě to prostě minulo... Když si budu chtít pustit nějakou tragickou frašku o impotenci modré helmy (protože frustrace právě z UN předposranosti je zdaleka nejsilnější pocit co ve mě film vyvolal), asi šáhnu po nějaké verzi rwandské zpovědi generála R.Dellaira. ()
Každý jsme jen jakousi buňkou, polem s klesající intenzitou, mezikružím, v jehož středu jsme my sami, dalším okruhem jsou naši příbuzní, dalším prátelé a známí, a dalším a třeba vlastní etnikum. Pro ostatní lidi máme už sotva nějký pojem v tmto smyslu. To, co se u každého mění a je tak jiné, jsou napětí a odstředné a dostředné síly mezi jednotlivými mezikružími, které se mohou v určitých situacích až zapouzdřit. Dejme tomu, že Aida nakonec tyto kruhy prolomila a splynula s "dětmi svého národa". Možná to ale byla jen ta jedna jediná Aida. Co ostatní Aidy? - Všichni moji oblíbení uživatelé dali ****, možná vzhledem k 20% nejistotě, která je zřejmě historická. ()
Ano, o zločinech bosenských muslimů se nemluví, ale nesouhlasím s tím, že by byla Aida tendenční záležitostí. Film mapuje události, které těsně předcházely srebrenickému masakru a to bylo svinstvo první kategorie, což musí uznat i zarytý zastánce Srbů. Vedle ukázky tradiční neschopnosti modrých přileb, které Mladičovi de facto pomohly posadit lidi do transportů smrti, podává Jasmila Žbanič intenzivní příběh matky, která se snaží zachránit svojí rodinu. A že to byl kolikrát nápor na nervy, což je i zásluha fantastické Jasny Durčič. Jeden z těch filmů, který se dostane pod kůži tak moc, že už ho nikdy nechci vidět. 85% ()
"Nič sa im nestane. Máte moje slovo! srbský generál Radko Mladič." Solídne natočená rekonštrukcia temnej kapitoly dejín Srbska a Bosny, ktorej na vytvorenie nepríjemnej atmosféry blížiacej sa tragédie stačia presvedčiví herci, dobre napísané dialógy a postupná gradácia náznakov toho, že sa chystá niečo nekalé. Priznám sa, že o Masakri v Srebrenici som doteraz netušil (o vojnu na Balkáne som sa nikdy príliš nezaujímal) a o to silnejšie i intenzívnejšie na mňa zapôsobilo, že aj v 90. rokoch 20. storočia bolo možné aby k takémuto niečomu prišlo, a to ešte aj za tichého prizerania sa OSN. Nevyhnutne blížiaca sa katastrofa na konci síce bola predvídateľná, no aj tak dostatočne emocionálne nepríjemná a z pohľadu postavy Aidy zdrvujúca. Neviem ako veľmi bol film pútavý pre tých, ktorí majú podrobnosti Srebrenickej tragédie naštudované. Pre mňa ako neznalca bolo však Kam ideš, Aida zaujímavou a vcelku napínavou drámou, ktorá mi za to, že som azda prvýkrát dal šancu balkánskej filmografii, stála. Aj keď to nebola žiadna fell good oddychovka, ale poriadne bezútešný a nekompromisný zážitok. 80% ()
Galéria (24)
Zaujímavosti (2)
- Jasna Đuričić, která hraje hlavní roli tlumočnice, je ženou Borise Isakoviče, který ve filmu představuje generála Mladiće. Často spolu hrají ve filmu a divadle, nicméně v tomto filmu ve skutečnosti nemají ani jednu scénu společnou. (TroiMae)
Reklama