Chris Rock: Selective Outrage

Symptomatický stand-up pre posledné roky. Skrátka "expose the system"  humor, len ako tento koncept predať v čase keď ľudia vlastne niekde v jadre asi myslia aj na to, že sú za ten systém aj radi a vlastne by už možno ani nechceli doň toľko džubať (aspoň nie permanentne), ale boli by radi keby sa v ňom zase raz mohli cítiť doma, viac bezpečne či viac isto? A veriť tomu, že áno, všetci budeme mať až do konca vesmíru peniaze, kiná, filmy, kopec jedla na každom rohu, zábavu od výmyslu sveta, a bude to celé stále a donekonečna len rásť a prosperovať a bude nám stále lepšie a lepšie? Skrátka kultúrny a spoločenský zeitgeist a status quo sa posledné roky určitým spôsobom trošku relativizuje, v Amerike obzvlášť, a práve dlhé roky etablovaní humoristi ako Rock, ktorí sú v princípe rovným dielom aj sociálni analytici a kritici, trochu tápu z akého uhla na tie aktuálne spoločenské nálady ísť. Publikum by totiž možno chcelo aj niečo iné ako len to kto je bitch a kto je motherfucker. Len čo to je? Alebo možno si len byť viac isté tým čo bolo predtým? Skrátka časy sú kus turbulentnejšie a minimálne mediálny priestor a tým aj kolektívna myseľ sú zahltené permanentne len salvou rôznych negatívnych, vyhrotených, extrémnych a kadejakých depresívnych alebo mätúcich či protichodných informácií - vojna na Ukrajine, globálne otepľovanie, energetická kríza, samé politické a celebritné faux pas, ego úlety a brepty (vrátane toho ako Will Smith strelil Rockovi na Oscaroch facku - za inej spoločenskej klímy by sa to určite nestalo, alebo vrátane bizarných výjavov ako je akvizícia Twitteru Muskom, následný pokus o predaj alebo aktuálne Twitter feud medzi Muskom a vozíčkarom, ktorého z Twitteru vyhodili). A popri tom sa ide do vesmíru a Tom Cruise sa v ďalšom M:I nechá asi vystreliť v kapsuli na Mars. Skrátka v ľuďoch cítiť aj určitú neistotu či zmätok, a tieto zabehnuté americky sebavedomé "fuck yeah" nálože už (alebo len momentálne) nechutia úplne rovnako ako predtým, a myslím že ani samotným Američanom. Aj Rock hovorí veľa vecí, ktoré sú už len odvary niečoho čo už bolo dávnejšie spravené lepšie, energickejšie a hlavne s akousi hmatateľnejšou vierou či presvedčením, že to má význam a pod. Rock je z top komikov síce možno menej filozofický, ale je to chytrý chlapík, čakal som ako tú Smithovu facku na Oscaroch rozoberie, či ju posadí aj do nejakého kontextu, ale vlastne to zredukoval na to že Smithovci sú obaja "bitch" a Smith je "motherfucker", toto zopakoval 30x, čiže viac-menej si len biznisovo šetril svoj verejný ventil na Netflix, vyzúril sa, ale nič veľmi zaujímavé ani zmysluplné k tomu nepridal. Proste to prečo sa takéto niečo stalo a prečo akurát teraz - to sa nejako nerieši, možno sa to vyrieši až ex post po rokoch. Zároveň mal kopec postrehov zo svojho milionárskeho života, čo doteraz robiť nezvykol - tie boli zaujímavejšie, resp. zaujímavé tým, že skrátka boli úprimné a z jeho pohľadu a tým pádom aj nejako k veci. A keďže je zabehnutý ako je, môže si to dovoliť a ľudia ho za to neodpíšu. Rock môže hovoriť, že sa vníma ako chudobný hoci je bohatý (lebo ako chudobný sa narodil a lebo z princípu musí ako komik tohto typu), ale je už dávno súčasť establishmentu a v tomto stand-upe viac-menej len variuje a vykráda sám seba a ako ostatní jemu podobní komici hľadá z akého uhla na to ďalej ísť, tak ako to hľadá celá societa. Bude zaujímavejšie sledovať či a kedy na to prídu, resp. ako sa to prejaví. (08.03.2023) (menej) (viac)