Smrtelná čára

Vzhľadom na rok výroby a fakt, že ide o v tej dobe ešte zväčša zdržanlivú britskú filmovú produkciu dosť odvážny a násilný horor s kanibalskou tematikou, neodohrávajúci sa kdesi v bohom zabudnutom ázijskom či juhoamerickom pralese, ale v ponurom podzemí distingvovaného Londýna. Ústredný záporák je kvalitný hnusák a pohľad na neho dáva tušiť, čím sa asi o osem rokov neskôr inšpiroval Joe D'Amato pri profilovaní postavy krutého gréckeho antropofága Nikosa Karamanlisa. (09.06.2012)

„Nakazený by vás musel pohrýzť, aby vás nakazil.“ – „To znie lákavo.“ V podzemnom metre sa nikdy nič dobré nestalo (Mimic, Polnočný vlak, Metro s Frankou Potente) a inak tomu nie je ani v tomto americko-britskom horore z roku 1972. Z Death Line mám zmiešané pocity. Na jednej strane je to skvelá urban legend o zasypaných robotníkoch, prostredie UK skvele pochmúrne, je to drsné, ale nie za každú cenu a atmosféra je celistvá. Bohužiaľ sa to jednak ku koncu dosť rozdrobuje, jednak to trocha šumí do prázdna, jednak ústredný magor je na môj vkus napriek všetkým zverstvám, ktoré postvára, dosť slabý a jednak som sa cítil ako hlavný (Američan) hrdina, ktorý zavíta do cudzieho (anglického) prostredia, v ktorom sa síce dejú smrteľne vážne veci, ale miestni sa správajú natoľko absurdne, že som si ako on pripadal ako v nejakom wtf sne, ktorý vás otravuje keď si tesne pred spánkom dáte pečenú krkovičku a štyri pivá k tomu. Donald Pleasence je ako hlavný detektív famózny a neskutočne si to užíva, od opičiek (strašne sa mi páčilo, ako pekne, ľudsky, sa usmial na policajtku, keď mu doniesla čaj, musel som si to prehrať štyrikrát po sebe) až po odzbrojujúce hlášky, ale zároveň to hnal od drsného hororu k čiernej komédii (vydvihnúť musím aj jeho podriadeného v podaní Normana Rossingtona, ktorý určite mal čo robiť, aby pri ňom zachoval vážnu tvár). (22.06.2019)

Tajomstvo londýnskeho undergroundu, teda podzemnej dráhy metra, treba hľadať v jeho neprístupných útrobách a v dávnej minulosti. Ak by bol celý príbeh (vrátane vraždiacej kreatúry prelezenej morom a hnisavými vredmi) tak pôsobivý, ako hlášky a výrazy vyšetrujúceho kriminalistu, šiel by som s hodnotením vyššie. Žiaľ tieto filmové komponenty, vrátane deja a jeho vyústenia, ostali ledva priemerné. (24.04.2021)

Na Raw Meat je krásně vidět, co chybí většině současných hororů- chuť riskovat, nebát se do toho pořádně šlápnout, nezapomenout na nadhled (a humor), mít správné a zapamatovatelné charaktery a hlavně- atmosféru. To všechno tenhle kousek z roku 1972 splňuje, krásný nebo spíš krásně nechutný masky, kanibala v anglický podzemce, britskej suchej humor (Pleasence je týpek k pohledání, co hláškuje jak o život), Christophera Lee, co je tam sice asi jen dvě minuty, ale i tak zaperlí, no a tu dneska tolik chybějící atmosféru. Jop, takhle má vypadat horor, co má koule. (17.11.2016)

Předchůdce všelijakých Hor co mají oči, texaských masakrů až po rozličná metra a katakomby... Výborný D.Pleasence, kterému role sedne jako ušitá, vyšetřuje podivná zmizení v jedné ze stanic metra. Až když zmizí vysoce postavený ministerský úředník a vyjdou najevo podivné události z historie budování metra, začne film pomalu nabírat rychlost. Do případu střídavě vstupuje dvojice amerických studentů a divák tuší, že jejich role nebude okrajová. Okrajová je za to role Ch.Lee... Prostředí podzemních tunelů je patřičně odporné a temné, kamera se nevyhýbá zbytkům těl, hodujícím krysám, červům a jiným nechutnostem. Jediným minusem pro dnešního diváka mohou být dlouhé záběry, z nichž některé doslova zkoušejí divákovu trpělivost a blíží se artovému rozjímání... (17.06.2012)