Smrtelná čára

Menej známy horor bez veľkých cieľov, s nízkym rozpočtom a jednoduchým námetom. Aj napriek tomu zásluhou herectva Donalda Pleasencea ako inšpektora Calhouna, atmosféry strachu, vyvolaniu pocitu špiny a hnilobného puchu u diváka pri sledovaní, mixom medzi ľudským sarkazmom a vážnym prístupom k práci, striedaniu romantických melódii s tými napätými, či kombináciou seriózneho hororu s gore predstavením, robí z “Death Line“ (v Anglicku titul známy pod názvom “Raw Meat“) viacvrstvový zážitok. Zdevastované priestory dávno nepoužívaných častí londýnskeho metra skrývajú nejedno tajomstvo. O nikdy podrobne a jednoznačne objasnené zmiznutia v tuneloch nástupišťa miestnymi úradmi sa po čase začína zaujímať opäť polícia. Posledným impulzom pre obnovenie vyšetrovania - spočiatku prípad bez nadviazanosti na minulé prípady, je objavenie/neobjavenie údajne opitého muža v strnulej polohe ležiaceho na schodoch metra. Keďže sa jedná o váženého, dobre situovaného štátneho úradníka, prípad sa rozbieha. Jeho pozadie je ale hlboké ako čierna kamenná studňa, na ktorej dne sa môže nachádzať kadečo. Mysľou, ale aj fyzicky chorý potkan zo stoky – kanibalský šialenec huhňajúci nezmysli, svoju zbierku obetí/potravy/lások nemá v úmysle len tak opustiť. K jeho zmýšľaní a ľudskom osude ktorý ho postihol, nie je podobne ako tomu je u iných zložiek filmu, si možné vytvoriť jednoznačné stanovisko. Beštiálne hovado? Zlomená existencia? Osamelý muž? Hnusný potkan?, ...Súcit? Opovrhnutie? Nenávisť? ... (22.01.2010)

Tajomstvo londýnskeho undergroundu, teda podzemnej dráhy metra, treba hľadať v jeho neprístupných útrobách a v dávnej minulosti. Ak by bol celý príbeh (vrátane vraždiacej kreatúry prelezenej morom a hnisavými vredmi) tak pôsobivý, ako hlášky a výrazy vyšetrujúceho kriminalistu, šiel by som s hodnotením vyššie. Žiaľ tieto filmové komponenty, vrátane deja a jeho vyústenia, ostali ledva priemerné. (24.04.2021)

Vzhľadom na rok výroby a fakt, že ide o v tej dobe ešte zväčša zdržanlivú britskú filmovú produkciu dosť odvážny a násilný horor s kanibalskou tematikou, neodohrávajúci sa kdesi v bohom zabudnutom ázijskom či juhoamerickom pralese, ale v ponurom podzemí distingvovaného Londýna. Ústredný záporák je kvalitný hnusák a pohľad na neho dáva tušiť, čím sa asi o osem rokov neskôr inšpiroval Joe D'Amato pri profilovaní postavy krutého gréckeho antropofága Nikosa Karamanlisa. (09.06.2012)

Předchůdce všelijakých Hor co mají oči, texaských masakrů až po rozličná metra a katakomby... Výborný D.Pleasence, kterému role sedne jako ušitá, vyšetřuje podivná zmizení v jedné ze stanic metra. Až když zmizí vysoce postavený ministerský úředník a vyjdou najevo podivné události z historie budování metra, začne film pomalu nabírat rychlost. Do případu střídavě vstupuje dvojice amerických studentů a divák tuší, že jejich role nebude okrajová. Okrajová je za to role Ch.Lee... Prostředí podzemních tunelů je patřičně odporné a temné, kamera se nevyhýbá zbytkům těl, hodujícím krysám, červům a jiným nechutnostem. Jediným minusem pro dnešního diváka mohou být dlouhé záběry, z nichž některé doslova zkoušejí divákovu trpělivost a blíží se artovému rozjímání... (17.06.2012)

Na Raw Meat je krásně vidět, co chybí většině současných hororů- chuť riskovat, nebát se do toho pořádně šlápnout, nezapomenout na nadhled (a humor), mít správné a zapamatovatelné charaktery a hlavně- atmosféru. To všechno tenhle kousek z roku 1972 splňuje, krásný nebo spíš krásně nechutný masky, kanibala v anglický podzemce, britskej suchej humor (Pleasence je týpek k pohledání, co hláškuje jak o život), Christophera Lee, co je tam sice asi jen dvě minuty, ale i tak zaperlí, no a tu dneska tolik chybějící atmosféru. Jop, takhle má vypadat horor, co má koule. (17.11.2016)