Réžia:
Jan SvitákScenár:
Bohumil ŠtěpánekHudba:
Alexander MoyzesHrajú:
Zvonimir Rogoz, Ján Sýkora, Oľga Borodáčová, Andrej Bagar, Zdenka Bezručová, Jan Pivec, Mária Sýkorová, Štefan Letz, Ján Borodáč, Míla Pačová (viac)Obsahy(1)
Životný príbeh významného slovenského vedca, vojaka, diplomata a politika, ktorý významnou mierou prispel k vzniku podmienok pre vznik samostatného Československa. Zahynul pri leteckom nešťastí 4.5.1919. (RTVS)
Recenzie (25)
Rarita. Legenda o Štefánikovi, natočená překvapivě bez přepjatého patriotismu a s jistým uměleckým přesahem, přestože Zvonimir Rogoz byl pro titulní roli opravdu starý. Obsazení slovenských herců mělo nepochybně svůj skrytý účel i poslání, což je vzhledem k událostem, které následovaly za necelé čtyři roky (14. 3. 1939), vskutku paradoxní. ()
No, buďme predovšetkým radi, že vôbec máme v našej národnej filmovej pokladnici film s názvom Milan Rastislav Štefánik. Čo je koniec koncov to najpozitívnejšie, čo mi sledovanie Svitákovho stereotypného filmu prinieslo. Vznetlivé a neprirodzené šróbovité dialógy, prenášané jednorozmernými postavami, ktoré pociťujú iba národnú hrdosť a zanietenie pre vec a občas bojujú proti zbabelcom vo vlastných radách, tí sa však tiež samozrejme spamätajú. A kritiku neospravedlní ani rok vzniku, máme tu napríklad taký Na západnej fronte kľud, kde všetko fungovalo dokonale. Ospravedlňuje ju ale práve spomínaná existencia filmu s týmto názvom. ()
Ako to už pri vlasteneckých filmoch z toho obdobia býva, obrovskej dávke pátosu sa nevyhol. To by sa aj dalo pochopiť, keď na príklade prvej svetovej, aj s použitím dokumentárnych záberov, chce varovať pred ďalšou vojnou. Horšie je, že hlavná postava je absolútne nevhodne obsadená, už napohľad o desaťročia starším hercom, naviac hovoriaci českou slovenčinou. Napriek všetkému tento raritný film má svoj význam, a nie je žiadne utrpenie ho sledovať. Aspoň som si doplnil vedomosti, kto je krásna Giuliana, vo filme oblečená ako antická bohyňa. –––– Je francouzským občanem, ale většího vlastence jsem neviděl. –––– Kedysi som ti pravicu nepodal. Dnes ti ju už podať nemôžem. –––– Pozrite, môj vlak odchádza, váš práve prišiel. ()
Tak jsem se rozhodl být dnes (aspoň filmově) "státotvorný" a pobavilo mě, jak lze natočit životopisný snímek o Štefánikovi, aniž by tvůrci sáhli k zobrazení (v roce 1935 již nemocného a abdikujícího) Masaryka a Beneše (který jej v prezidentském úřadu střídal). Z.Rogoz coby titulní postava je většinu času pateticky unaven, což vyjadřuje stereotypně hlavou v dlaních, na štěk roku aspiruje J.Marvan v roli srbského majora (na plátně stráví cca 20 vteřin, přičemž zády ke kameře pronese jednu větu). Předpokládám, že dnešní divák neznalý základních historických souvislostí bude z filmu zmaten. ()
Neznámy, ťažkopádne pôsobiaci životopisný snímok, ktorý patetizuje a prehnane hrdinuizuje slovenského dejateľa. Dialógy sú hlavne vďaka veľkému patetizmu ťažko počúvateľné a herecké výkony vrátane hlavnej postavy teatrálne podané. Mne neznámy Rogoz sa však na rolu Štefánika vcelku hodí a na to, že nie je Slovák, ale česky hovoriaci Chorvát, mu slovenčina išla. Čo sa však o ostatných slovensky hovoriacich českých hercoch už povedať nedá. Bagar v typicky zápornej roli ma tiež nejako nepresvedčil. ()
Galéria (9)
Fotka © Česká televize
Zaujímavosti (4)
- Vo filme okrem slovenčiny odznela aj čeština a francúzština podľa národnosti reálnych predobrazov filmových postáv. (Biopler)
- Svitákovi nešlo o čo najvernejšie vykreslenie osobnosti Štefánika. Vystačil si s patetickými gestami a legendami o prechode cez Rusko, opisom salónnych diskusií vo Francúzsku či počinov v oblasti astronómie. Vznikol tak štátotvorný titul, pseudorealistický portrét významnej osobnosti československých dejín. (Biopler)
- V tomto filmu se poprvé před kamerou objevil Raoul Schránil. Režisér Sviták mu svěřil roli pobočníka jednoho z francouzských generálů. (Kulmon)
Reklama