Obsahy(1)
Filmová adaptácia prózy Milky Zimkovej. Tragikomický pohľad na lásku v zrelom veku... Voľné pokračovanie slávneho filmu Štefana Uhera Pásla kone na betóne sa vracia k známym hrdinom po určitom čase. Už nezúri komunistická diktatúra a aj do odľahlých kútov Slovenska preniká kapitalizmus. Ako sa však ukazuje, ľudia sa časom príliš nemenia a ich radosti i starosti sú stále tie isté... Tragikomický príbeh zachytáva peripetie Johaninho nového vzťahu s manažérom pivovaru Jankom Kvašným, nešťastné manželstvo jej dcéry Paulíny aj život v nových spoločenských podmienkach na východoslovenskej dedine... (STV)
(viac)Recenzie (29)
Slovensko nemá tradíciu v pokračovaniach a ak sa o nejaké pokúsi, zdá sa byť zbytočné. Kone na betóne tiež neprinášajú nič zásadné, i keď sa nečudujem, že tvorcovia mali potrebu príbeh Johany uzavrieť. Bohužial sa tak udialo v divokých 90tych rokoch s príšernou módou a všadeprítomnými novopodnikateľmi. Kone na betóne sú však aj po rokoch pozerateľný film, čo je jeho najväčším a v podstate jediným kladom. Niektoré postavy sú zjednodušene napísané, manžel Paulínky sa chová ako karikatúra a syndróm zjednodušenia je prítomný skoro všade. Nápadník Johanky si môže vyberať, môže mať aj Mičkovicovú, avšak dá prednosť vráskam a otáznej charizme hlavnej hrdinky. No je to také malé guilty pleasure, ale ťažko nájsť z tohoto obdobia vkusný a inteligentný nadčasový film. ()
Pure devadesátky light. Zatímco české devadesátkové filmy jsou agresivní ve své malosti a zaujetím pro trendy doby, původně lyrický východoslovenský projekt v polovině 90. let sice také trpí různými obdobnými neduhy, ale vzácným způsobem se mu daří zůstat svojský. Ano, i do kulturáku v Gibové přišlo porno, místní ochutnali coca colu a krachlo JRD, ale tak hluboko jako Troška nebo Chytilová Párnický se Zimkovou neklesli. ()
Je to omnoho slabšie /ako väčšina voľných pokračovaní/ ale Johana je stále Johanou. Trošku staršou, obúchanejšou, avšak stále odhodlanou nedať životu nič zadarmo. Páči sa mi táto plnokrvná baba aj s jej postojom a občasnými útekmi pred sebou. A som rada, že nakoniec nikto z nás neutečie..pretože samému pred sebou sa nedá. ()
Žena na východe ďalej rieši svoje vzťahové problémy. Príbeh sa nikam neponáhľa, vo vedľajšej línii sa stihne aj pôrod a iné radovánky. Na dialógoch a samotných textoch si mohli dať viac záležať, niektorí herci nárečie zvládajú, väčšina absolútne nie a tak východniari so záhoráckym alebo českým prízvukom vyzerajú maximálne čudne. V erotických scénach sa určite nenechala zahanbiť ani Mičkovicová. Česi majú svoje Slunce, seno a my zase Kone na betóne, ktorými sme ale veľkú dieru do strieborného plátna neurobili. ()
Podstatne slabšie pokračovanie príbehu z "ďalekého východu". Scenár sám o sebe nebol z kategórie najhorších, ale chcelo to viac okoreniť niektoré situácie, vygradovať, prípadne ešte viac odľahčiť humorom. Typický "vychodňarsky" humor tu je, ale je ho za prvé málo a za druhé v mnohých prípadoch ho prednášajú herci, ktorí toto nárečie ani náturu nemajú v krvi. Viac humoru by film určite posunul bližšie k divákovi i komerčnému úspechu. Nakoniec iba slabý priemer, ktorý som považoval vidieť za nutné hlavne z dôvodu kvalitného prvého dielu a rovnako z dôvodu, že z tohto kraja pochádzam. "Vychodňare...!, nevadzí. Raz budú možno i koňe na trave..." Slabé tri hviezdy-50%. ()
Galéria (7)
Fotka © Slovenský filmový ústav
Zaujímavosti (4)
- Film bol natočený v rodisku Milky Zimkovej, v obci Okružná na východe Slovenska. (DETTO1976)
- Henrieta Mičkovicová se kvůli svlékání před kamerami velmi styděla, zakopla, upadla nahá na zem a rozesmála celý štáb. Právě tato malá nehoda jí ale pomohla překonat nervozitu. (Sufferer)
- Na film si našlo cestu do slovenských kín 77 424 divákov. (Raccoon.city)
Reklama