Okupácia
Okupace 1968
Occupation 1968
Megszállás 1968
Okupacja 1968
VOD (1)
Obsahy(1)
Dokumentárny projekt o auguste 1968 je kolektívnym subjektívnym pohľadom na vojakov „spriatelených“ armád, ich názory a dojmy z okupácie Československa v auguste 1968 a úlohu, ktorú v rámci nej zohrali. Hlavnou otázkou je, ako sa „malý človek“ chová v konfrontácii s tzv. „veľkým príbehom“. Akú úlohu zohráva osobná zodpovednosť, zachovanie osobného uhlu pohľadu alebo morálka a čo sa stane v momente, keď si musia vyberať medzi záchranou života a poslúchaním rozkazov? Aké pocity mali vojaci, vyslaní do cudzej krajiny, aby tam „spravili poriadky“? Tento film sa zaujíma o vojakov rôznych národností a postavenia – od pešiakov po generálov. So zámerom získať čo najrôznorodejšie pohľady na tému, nakrúcali film 4 režisérky a 1 režisér z 5 krajín bývalého Varšavského paktu, ktoré spoločne participovali na okupácii. (RTVS)
(viac)Recenzie (9)
Musím sa aj ja pridať k názoru, že je to pomerne zbytočný projekt. Radoví vojaci museli len počúvať rozkazy a nemohli rozmýšľať, čo robiť, a už vôbec nemohli rozumieť a hodnotiť to, čo sa dialo. Dnes už to hodnotia, ospravedlnia sa, vypijú si pohárik (za krátky film ich stihnú asi desať) a to je za pol hodiny asi všetko. –––– Наливать! ()
Jeden z mnohých priemerných historických dokumentov, ktorý síce čo-to povie o udalostiach z roku 1968 tu v Česko-Slovensku, avšak nedá nejaký komplexný pohľad. Skôr sú to spomienky a výjavy vojakov z krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy, ktorí opisujú, čo pociťovali a ako vtedy tú situáciu brali. Čiže v zásade len iný pohľad na svet, tentokrát z toho okolitého sveta. Ničím to ale nie je zaujímavé. 50 % ()
Zaujímavé postrehy z rôznych strán, členov vojsk Varšavskej zmluvy. Istým spôsobom som si z tohoto dokumentu ale nič významné neodniesla. Režiséri ukazujú, ako si ktorí členovia vojsk pamätajú udalosti z roku 68, ako sa k nim stavajú a ako ich vtedy vnímali. Je tam tiež vidieť veľa malých osudov a súkromných príbehov týchto ľudí, ktoré sú odľahčované občasnými vtipnými momentmi. Keďže je táto historická udalosť jednou z mojich srdcových záležitostí, čakala som od dokumentu asi niečo viac, niečo viac emotívne, viac intenzívne. ()
Nudnejšie a dlhšie to už nešlo? Už po pätnástich minútach sa začali lepiť viečka. Navyše keď prišli pasáže s hudbou a nejakým hraním trúbky, tak to už bola čistá uspávanka. O okupácii nič nudnejšie nevyšlo, navyše išlo o konfrontáciu ľudí, ktorí v podstate nemohli nič urobiť, aby potiahli za nitky a preto ich ani nemožno z ničoho obviňovať. ()
Z tohtoročnej produkcie venujúcej sa roku 1968 sa mi tento dokument páčil asi najviac. Každá epizóda je inak podchytená, ponúka iné príbehy a zároveň vzhľadom na to, že film tak začína aj končí takpovediac päťkrát, nie je rozhodne jeho dĺžka na nevydržanie. I keď ak by každý príspevok trval po 15 minút, asi by sa nič závažné nestalo a o nič by sme neprišli. Prvé dve epizódy nie sú príliš nápadité, až príliš sa na seba podobajú a myslel som, že už dokument odpískam, ale po nástupe nejakého poľského hudobného festivalu, ktorý by som naopak určite neprežil, ma dokument začal skutočne baviť a bavil až do konca. ()
Galéria (6)
Fotka © Česká televize
Reklama