Nikam zvlášť

Bratia Dardenneovci alebo Ken Loach by na vec išli inak a nakrútili by sociálnu drámu kritizujúcu neschopnosť úradov pri snahe o adopciu, alebo niečo podobné, a bezpochyby by to urobili kvalitne. Umberto Pasolini je ale trochu odlišný režisér a scenárista a snaží sa od sociálnych tém spätých so systémom upriamiť pozornosť viac na vzťahy, ktoré by sa vzhľadom na situáciu vyvíjali v podstate všade a kedykoľvek rovnako. Michael je jeden z najroztomilejších synčekov filmového plátna a o Johnovi to isté platí v úlohe otca. Je podobný a zároveň odlišný od hrdinu Zátišia a aj porovnávanie s týmto výborným Pasoliniho filmom ponúka potešenie zo síce smutného, ale inak melancholického feel good diela. (15.04.2024)

Tak "Nowhere Special" je ukážkový príklad drámy, ako sa majú správne točiť filmy. V jadre ponúka jednoduchý a úprimný príbeh, nepotrebuje tlačiť na city, nepotrebuje všetko vysoko komentovať a vysvetľovať a necháva diváka často pochopiť dôležité veci len z toho, čo sa nám odohráva priamo pred očami. Je tu veľké množstvo scénok, ktoré mi ostanú z tohto filmu v pamäti. Najmä asi časť, keď dá Michael Johnovi sviečku pri tvorbe narodeninovej torty. V tej scénke bolo spracované úplne všetko. No v tomto filme je ich oveľa viac. Čo na filme oceňujem najviac? James Norton podal absolútne excelentný herecký výkon, no najmä všetky scénky medzi ním Danielom Lamontom pôsobia veľmi úprimne. Nemal som ani na sekundu problém uveriť, že sledujem príbeh skutočného otca a skutočného syna. Ich vzťah je to, čo robí tento film skvelým. Ich dialógy ho takisto robia skvelým. Je úžasné sledovať ako si John uvedomuje, že niektoré veci musí povedať nahlas a svojmu synovi správne vysvetliť. Pretože je to veľmi dôležité. Záver filmu? Jeden z mojich najobľúbenejších za celý rok. Úprimne som dúfal, že to k tomu dospeje a som vďačný, že to tak bolo. Pretože tak by som sa asi rozhodol aj ja. Neviem vôbec čo mám tomuto filmu vytknúť. Je v ňom obsiahnuté absolútne všetko. A tie emócie nie sú násilím ťahané skrz uplakané scénky alebo dojímavú hudbu. Film ich necháva úprimne vyznieť a vďaka tomu aj my môžeme byť úprimne dojatí. Tak by to malo v drámach byť. Hodnotím ako jeden z osobných filmových highlightov roka. Hodnotenie: A+ (21.08.2021)

Úprimne, tieto malé depresívne európske nezávislé filmíky "so života" je kategória, ktorá ma míňa kilometrovými oblúkmi. Fakt to nie je môj cup of tea, čo je ale úplne irelevantné. Je to citlivé, smutné a on point (hlavne herecky, obaja). No a keďže mám syna v rovnakom veku ako Michael, tak to rezalo do živého a na konci som mal hrdlo stiahnuté jak chudera. 80% (20.01.2022)

(Do)jemný, přitom čirý a čistý film, jednoduchý co do tématu, o to však obtížnější co do zpracování. Nabízí se tu sice určité srovnání se Svěrákovým Koljou, ale dotoho bych se nechtěl pouštět a kazit tím iluze jiné části publika. Sarkastikova recenze (zvláště její druhá polovina) je příhodná k převzetí - a tak jsem z toho vycouval, aniž bych co řekl. Zdá se mi totiž, že zde není mnoho co říct - nothing special. Sigmund Freud řekl (nevím kde a proto parafráze), že v našem nevědomí není idea vlastní smrti obsažena. Proto se k vlastním dětem nechováme jako John. A když už máme na kahánku, tak už je většinou pozdě. Děti jsou už dospělé a na svou ani naši smrt nemyslí, stejně jako my kdysi. (06.02.2022)

Pre mňa, ako pre otca približne rovnako malého caparta bolo to sledovanie asi ako si nechať priťahovať hrudník vo zveráku pomaly otáčku za otáčkou. Ak ste rodič, tak proste tu nie je otázkou, ze či vás to prevalcuje, ale proste len kedy to tú prvú slzu z vás konečne vymačkne. Pomalé, trýznivé a pritom tak nevtieravo podané, že snáď ani v jednej scéne som nemal pocit, že už sa v tom režisér rochní príliš. Všetko tak nejak nenásilne autenticky plynie a smeruje k tomu nevyhnutnému, čo je odhalené hneď na začiatku a proste neúprosne si tým prejdete tiež spolu s hlavným hrdinom. Lebo málovravný a hĺbavý James Norton je s tou minimalistickou mimikou doslova priesvitný a čítať mu myšlienky ide so štipkou empatie pri každej jednej scéne úplne samo... Pri každom tom jednom zdanlivo banálnom momente z běžného života. Ale komu sú takéto zdanlivo bežné momenty trochu povedomé z vlastneho života, tak bude v koži hlavného hrdinu trpieť s ním ako zviera, lebo ten údel je proste nočná mora každého rodiča. Koniec je úplne fenomenálne vymyslený a ta zamrznuta posledna sekunda filmu sa proste vryje do pamati a človek má pri nej pocit, že v tom poslednom zábere proste bolo všetko, čo bolo treba povedať a zase len ocení decentnú réžiu a to, že nemal režisér potrebu viac tlačiť na pilu. (16.11.2021)