Madsbender

Pomerne vyrovnaná melancholická jazda ťažiaca z ponurej atmosféry temných špinavých mestských uličiek presvetlených neónmi, v ktorých sa na pozadí brutálnych rytmických súbojov bojovníkov, ktorým v žilách koluje adrenalín, odvíja tradične vyrozprávaný osudový príbeh dvoch mužov, ktorých spája pomsta (motív preliezajúci skrz na skrz žánrovou HK filmografiou, v súčasnosti často figurujúci aj v tej juhokórejskej). Podobne ako mnohé HK žánrové filmy prvej polovice prvej dekády druhého milénia je technická stránka jedným z najslabších aspektov, ale pri intenzite surovej akcie, počas ktorej nahromadený testosterón priam odkvapkáva z plátna, a perfektnému (s obrazom až prekvapivo zladenému) dunivému hudobnému podmazu niet času venovať tomu väčšiu pozornosť. Tú si naopak získava zručná montáž podporujúca zakčnenie pasáží prichádzajúcich po prekvapivo pomalom úvode do deja v zhruba prvej polhodine, ktorá pripravuje pôdu na tú pravú rozpravu o morálke, zločine a treste (v Hong Kongu sú zrejme veľkými fanúšikmi antiky). V záverečnom masakre dej ešte naberie spád a stret Donnieho "Ip Mana" Yena a legendárnej železnej päste 80. rokov, Sammo Hunga (vo vážnej zápornej roli, ktorá je ho hodná) je absolútnym vrcholom a pasuje S.P.L. do role jedného z najambicióznejších trhákov roka 2005 z národnej produkcie. Po jemnej revízii dojmov a rozležaní v hlave sa teda prikláňam k solídnym 4*. 80%

Nádherný film. Teraz už chápem, prečo sa príbehy o mužoch a vojnách prechovávajú v piesňach. I Barmská harfa je takouto citlivo komponovanou piesňou, plnou smútku. Na pohľad jasné a univerzálne, hlboké posolstvo ochromuje svojou silou. To, čo Ichikawa vyjadruje obrazom i zvukom, sa nedá opísať slovami. Vpravde vymykajúce sa pozemskému, tak ako nebeská hudba harfy, i pekelné obrazy nezmyselnej smrti, ovládanej slepou túžbou po zachovaní česti v zmysle tradičného myslenia japonského ľudu. Kamera prechádza popri kostiach mŕtvych, pozoruje tváre vojakov vyčkávajúcich na svoj osud a nakoniec sa odpútava od poškvrnenej zeme a kĺže nad hladinou rieky v ústrety tomu, čo sa už stalo a je možné s tým len naďalej žiť. Len jeden muž, ktorý prešiel dlhú cestu pochopil a prijal svoje poslanie, v ktorom sa zračí malá šanca, iskra budúcnosti. 100%

Vôbec nie slzopudná, civilná novinárska dráma s uveriteľnými výkonmi veľkých hviezd v malom filme o tom, ako ľahko je možné stratiť slobodu. O ústavných zákonoch, ktoré nemyslia na všetko, o orgánoch, ktoré zabúdajú na ľudí tam dole. O záludnej zdanlivej demokracii, o nedomyslenom systéme, o absencii jasne stanovených pravidiel, o chýbajúcej etike a morálke. O ctižiadostivých novinároch bez chrbtovej kosti a o štátnych úradníkoch, ktorí fungujú ako mlynček na mäso Mladá, hrdá ambiciózna novinárka Rachel Armstrong je symbolom boja do poslednej chvíle, zdanlivým mementom obhajoby pochybných ideálov mediálneho biznisu, konfrontovaného so zodpovednosťou za vlastné činy. Možno drsné, chladné, emočne neprístupné (s výnimkou záveru, ktorý je akoby z iného filmu a oslabuje silu výpovednej hodnoty a spoločenskej dôležitosti) - prosto presne také, aké by to malo byť. Perfektná kamera a minimalistická hudba. Jeden z posledných poctivých filmov na tému vnútroštátnej politiky, ktorá sa týka nás všetkých bez ohľadu na čas a miesto. Bez príkras a bez nadbytočných prvkov, jednoducho nič než pravda. 80%

Hovorené slovo k Andersonovmu formalistickému prístupu nesedí. A Refnov Gucci Première je stonásobne zaujímavejší. 30%

Byť tam nôž a kľúč, Maya Deren by sa v hrobe obracala blahom. Prázdne a strohé prelínanie obrazových kompozícií, avšak tentoraz okorenené trochou secesných náznakov a surreálneho nádychu. 4* s odratými ušami. 75%

Nič na povrchu, ale ani pod ním. 30%

Funkčný účelový minimalizmus. Ale nič viac. 65%

Vražedná pointa. Po ňu však značne rozporuplné. 65%

Hlúpo samoúčelný, formálne nezaujímavý pokus o soft variáciu erotického horrorcore na štýl Lucifera Valentina. Extrasoft. Myšlienkové prepojenie s rovnomennou Baudelairovou básnickou zbierkou neexistuje. 30%

Borgmanovsky chladné, mrazivo čiernohumorné, dráždivé a epicky výbušné vo svojej dravej a opojnej sexualite. Jedna rodina v desivom zovretí temného tajomstva pod povrchnou dokonalosťou. Absencia slov umocňuje pôžitok z audiovizuálu a sugestívnych detailov, ktorý ma úplne vyšachoval z hry. Možno až príliš na hrane zobrazovania. Ale keď pochopíte, budete to chcieť napriek všetkému vidieť znova. 85%