TheRoller

Kto nemá čas na 8. sérii The Walking Dead, nech si pozrie Train to Busan. 90%

Možno až príliš konfjúzin vlastnou formou. Ponaučenie je "all you need is love and all of the rest is confetti"? Ak nie, niečo mi ušlo. Čo je dosť možné, lebo seriál si to pýta pri nejednej príležitosti. Osobne si myslím, že vrchol to dosiahlo niekde v polovici (zisťujeme, ako je to s bent-neck lady) a potom to išlo mierne dole - zbytočne dlhé monológy jednotlivých postáv, ktoré do samotnému deju nie vždy pridali,... Finále vysoko nastavenú latku prvých epizód skôr elegantne podliezlo ako prekonalo. Gregory Alan Isakov v závere ale potešil viac ako už dlho nič. Miestami mi to zaváňalo hlavnou myšlienkou mojej seriálovej neprekonateľnej lásky, LOST, aspoň z pohľadu Olivie. Mám taký divný pocit, že raz nestačí a že to v sebe nesie ďaleko viac, ako som na prvýkrát poňal. Zatiaľ tak na 4*.

OK, každý má svoj sentiment, svoj guilty pleasure a u mňa je to Oh My Ghostess, na plnej čiare. Mne sa na tom páčilo proste všetko. Od námetu cez cuteness s polmesiačikovitými očami s perfektne odohratou v podstate dvojrolou, Seul-gi, ktorá sa týmto stala mojou nekonečnou platonickou láskou a už ju pravdepodobne netrofne žiadna deva, cez skvelého Jo Jung Seok, podarenú kuchársku crew až po mrazivého, dokonale odohratého Lim Ju-hwana. Postupne to bolo lešpie a lepšie a v nie jednom momente som pritom reval jak nacitlivešie žieňa až mi sopel tečie doteraz. Toto je jeden z mála seriálov, o ktorých viem, že ho budem vidieť ešte veľakrát a tak nejak sa zato vôbec nehanbím. A za Šostakovičov druhý valčík ďalší palec hore. V budúcnosti pri rewatch to možno rozpitvám na drobnejšie.

Miestami sa to hralo na viac, ako to v skutočnosti bolo. Miestami som takmer určite nepostrehol a dostatočne nedocenil veci, ktoré to ponúklo. Miestami to bolo príliš komplikované v čase, kedy to šlo jednoduchšie a naopak, miestami až veľmi jednoduché, kde by človek čakal väčšie zauzlenie. Téma sa mi veľmi páčila, príbeh bol napísaný vzhľadom na to, že ide o seriál dobre a živo si viem predstaviť jeho prepracovanie do hĺbky napr. v podobe knihy, čo by bola veľká pecka. Pri niektorých nelogických pasážach má človek dokonca pocit, že ide o námet z rozsiahlejšieho diela, kde sa niektoré časti na úroveň 32x30 minút nedostali a v rámci klasického filmového "výcucu" do príbehu to výusťuje práve do spomenutých oných nelogickostí. Aj napriek veciam, ktoré kde-tu vadia, človek to v podstate nemôže ne- "bindž-wočnúť", napätie je prítomné stále a tie polhodinky odsýpajú jedna radosť. Veľmi cením de facto úplne vynechanie motívu 99% kdrám a to love story, ktorá je tu len v nevyhnutných náznakoch a všetko ostatné sa sústredí na akciu. Ústredná dvojka Lee Si-yeong a Kim Young-Kwang (prečo tu nie je v obsadení??) to odohrali naozaj bravúrne, zvyšok obsadenia taktiež skvelý. Veľmi potešila účasť miláčika Kim Seul-gi, ktorá bola perfektná tak ako vždy a všade. Záver buď zhromaždil najviac "dier" v príbehu za celý seriál, alebo pripravil na druhú sériu, ktorú by som si určite pozrel.

Chlapci len chceli hot-dog a dostali celý Bacon...Kruci, teraz pri každom hot-dogu, aj keď si zaň poctivo zaplatím, budem mať divný nepríjemný pocit vidiny budúcnosti, ako mám kvôli jednému párku párok v telesnej dutine a riť jak japonskú vlajku. Seriózne, celý život posratý za jeden hot-dog, wau. Napriek slabším stránkam mi niečo bráni dať len 4, aj keď 5 je moc. Prikloním sa k lepšiemu hlavne kvôli tomu, že neišlo o klasické klišé amerického filmu "pomsta postupným vyvražďovaním a mučením aj babky bratranca zo 4. kolena všetkých zainteresovaných" a bolo to reálne reálne - ako dopadli/ako to poznačilo hlavné postavy. Zamysleniu hodná aj záverečná myšlienka, ktorá sa dá opäť vystihnúť tak univerzálnou vetou, ktorú kedysi vyriekol náš najväčší boss: Skutok sa nestal.

A hero or traitor? Hero! JGL aj s gučou v krku opäť raz skvelý! Thanks Obama... 85%

90% percent času na 90% mŕtvy DiCaprio žobre o Oscara na 120%. Dej prakticky nijaký. Na to aké to bolo živelné a realistické je asi každému - vrátane tvorcov - aj nie medicínsky vzdelanému človeku jasné, že film by mal skončiť po veľmi krátkej chvíli v dôsledku jediného slova: Sepsa. Hviezda za vždy perfektného Hardyho, druhá za medveďa a kameru. Inak dosť prúser...

Konečne rola, ktorej text by som zvládol aj ja. Ani neviem, prečo som dal predtým štyri hviezdy. Neobyčajné, originálne, snové a tak krásne. Vidieť je naozaj lepšie ako tisíckrát počuť. Veľa sa nehovorí, ale aj tak sa veľa povie. Na konci som sa usmieval ako tí pekní Kórejčania a žalúdok mi zaplavila teplá vlna šťastia. To mám rád. Sen v realite, realita vo sne. Ak by poézia mala audiovizuálne stelesnenie, je to tento film. 95%

Kórejská Zelená míľa bez nadprirodzena, zato s tým najzlatším dieťaťom, aké som kedy videl. Sentiment, aký z času na čas treba a ak sadne, tak chytí za srdiečko, povolí mozog a človek dokáže prehliadnuť aj tie nie celkom uveriteľné veci. A že ich je. 95% Btw: označenie "kórejská Zelená míľa" mi napadlo bezprostredne a mal som pocit, že budem strašne originálny. Nevadí. Ja len tak, že som to neokopčil.

Pôvodne som sem chcel napísať aspoň časť z celej recenzie, ale neviem ktorú, aby to dávalo zmysel. Takže celé pokope a aj s trochou zmyslu je to TU.