TheRoller

"Killing you is killing myself. But, you know, I'm pretty tired of both of us." Pri všetkých ostatných filmoch by som frflal na prekombinovanosť, tu mi to tak z neznámych príčin vôbec neprišlo. A že dôvodov bolo... Neviem to prisúdiť k ničomu inému, než k Wellesovmu majstrovstvu. Tu sa predviedol v poradí herec < scenárista < režisér a jeho réžia je niečo tak skvelé, že na to sa pozerať človeka jednoducho neomrzí. Rita krásna aj v blond prevedení. Dej skvelý, ako celku vlastne ani nie je veľmi čo vytknúť. Dáma zo Šanghaja je v rámci Film-Noiru postavením skutočná, pozornosti hodná dáma. Raz nestačí. 90% Najlepší moment: Scéna v zrkadlovej miestnosti.

Norton je veľakrát na facku, ale jeho grimasy, úvodné glosovanie a predstavovanie hosťov (najmä hercov) naozaj stoja za to. Páči sa mi aj účasť hosťov, ktorí nie sú svetoznámi, ale perfektne doplňujú atmosféru a keďže sú to väčšinou Briti, až neuveriteľne hláškujú a na 120% využitý "situačný humor" tu naberá nový rozmer. Všetko ide prirodzene a "z reflexu", vidno, že v tých ľuďoch to je. Zrnko pamätných rozhovorov, pri ktorých som sa ohromne bavil: Interview krááásnej Carey Mulligan, do ktorého sa zapojil aj jej otec a Ed Byrne alias ten, od ktorého Johnny Depp okopčil look, to neskutočne zabíjal na každom kroku; rozhovor s Noelom Gallagherom a jeho reakcia na to, či pozná prítomných hercov, Butler na Wonderwall: "That's my song man." a Noel: "No no no I think that's MY song." + historka so CIA; časť s Paul McCartneym, Natie Portman a veľmi vtipným Jamesom Cordenom; Keira Knightley aj v časti s Kennethom Branaghom a Lee Mackom aj v pomerne novej s perfektným Samuel L. Jacksonom a tak ďalej a tak ďalej... Jednoducho skvelé!

Derren šiel v mojich očiach v The Heist najviac zo všetkých jeho projektov sám proti sebe - on zo mňa spravil najväčšieho skeptika, aký sa v okolí nachádza a tu najviac špekulujem o tom, či nejde o "fake". Z celkového dojmu nevyplýva, že by daní účastníci boli až tak zmanipulovaní, aby im ani trochu neprišlo divné, že v centre jedného z najrušnejších miest na planéte sa po ulici prechádzajú úplne sami a okolo ide práve jedno auto s hudbou pustenou na celú ulicu a práve so skladbou, ktorú až do stretnutia s Derrenom pravdepodobne nikdy nepočuli. Najväčším paradoxom je Derrenova obľúbená teória pravdepodobnosti a teda že 3 úspešné pokusy zo 4 sa zdá pravdepodobnejšie a reálnejšie, ako keby vyšli všetky štyri. V tomto prípade by som oveľa skôr uveril, ak by vyšli všetky štyri prípady. Teraz je otázkou, či je Derren tak dobrý, že dopredu chcel, aby bol výsledok 3 zo 4 alebo ide o fake. Zo skúsenosti verím v prvú možnosť, ale kvôli väčším pochybám ako obyčajne ma The Heist nechytilo až tak, ako iné kúsky tohto génia.

"Je tu strašné ticho. Skoro som počul, ako sa mi delia bunky." Sarah Jessica Parker si dala vynosiť dieťa, aby si nepokazila postavu. Krava. Čo jej to pomohlo? Veď aj tak má xicht jak kôň, to jej ešte nikto nepovedal? Hugh Grant tiež zvykol byť lepší... Pošlite sem k nám na dedinu nejakých dvoch blavákov a máte v podstate ten istý výsledok. Niektoré situácie a hlášky stáli za to, ale ako celok to z hlavy vyprchá skôr ako detské šampanské. Najlepší moment: Morganovci sa zobudia prvý deň v novom prostredí.

Aj keď to bolo o inom, nevedel som sa zbaviť pocitu, že za každú cenu to chce byť ako Pelíšky. Je jasné, že nebolo. Je síce pekné, že v kruhu "vyvolených" rebelov nechýbali outsiderské typy (hudobník so samými jednotkami nemožný v telocviku, básnik, ktorého som si opakovane pomýlil s dievčaťom), ale ani 4 rôznorodí chlapci sa nevyrovnali tomu jednému v Pelíškach. Anglickú hudbu chápem ako súčasť revolty, domáca česko-slovenská tvorba by mi však sadla viac (v Pelíškach tvorí značné percento dojmu). Zároveň sa mi zdalo, že toho v tom bolo natlačeného až príliš, čo by malo pripomínať danú dobu a príde mi to silené, akoby sa pokúšali zobraziť úplne všetko a nakoniec poriadne neukázali nič, kvantina na úkor kvality. Najlepší moment: Chlapci sú na návšteve u pani učiteľky; scéna v Komárne.

Hopkins v deriváte na svoju najslávnejšiu rolu. Gosling, aj keď ho dosť nemusím, viac ako schopný. Rosamund celučičká na spapanie. Celkovo dobrá atmosféra s originálnym, neotrepaným námetom a s ešte lepším rozuzlením. Zbraň bola ukrytá geniálne a páčil sa mi aj spôsob, ako sa na to prišlo - náhodou, asociáciou. Najlepší moment: Finále Anthonyho a Ryana.

Kamarát je bubeník, má v pivnici dá sa povedať slušné zvukotesné vybavenie a suseda mu aj tak stále dáva na frak, že si nemôže v pokoji pozrieť svoj obľúbený Fatmagul, takže napchanie handier okolo dverí v plnej škole počas vyučovania nie je bohvieako priemyselná idea. Ale detičky, samozrejme, boli zlaté a šikovné. Pesničky a hudobný žáner v smere mojej srsti, rovnako dobré ako pocta. Dobrým ťahom bolo, že sa tvorcovia nenútene zbavili klišé, kde premúdrelý jedinec ohrozuje zvyšok kolektívu. Tá malá bola nakoniec najlepšia. Stotožňujem sa úplne s názorom babičky, s ktorou som film pozeral: "Aspoň sme sa zasmiali. Taká somarinka, ale dalo sa." 80% Najlepší moment: Deti hrajú chorých.

"My boy, when the devil cannot reach us through the spirit... he creates a woman beautiful enough to reach us through the flesh." Klasická trojka - dvaja muži a jedna žena... No, to bol blbý úvod, ale každý vie, že som to tak nemyslel. Odveká dilema, či v kritickej situácii, v ktorej nie je iná možnosť, zvoliť najlepšieho priateľa, alebo ženu. Priateľa nikdy nestratíš, pričom žena môže byť o mesiac fuč, ale sú isté veci, ktoré ti kamarát nedá... A zase nemyslím len na to. V tomto konkrétnom prípade, sorry Michal, priateľ môj, ale ja by som bral Grétku všetkými desiatimi. Lars Hanson pripomínal Amona Goetha Ralpha Fiennesa, resp. naopak. John Gilbert skvelý a vidno, že nejde len o herectvo a že bol do Grétky aj naozaj. Niet sa čomu čudovať, veď na ňu sa stačí len pozrieť... Ona je snáď prvá dokonalosť na filmovom plátne - ako herecky, tak krásou. Hudba, ako to už pri obdobných filmoch býva, bez výhrad výborná. Dej a aj jeho zakončenie nadmieru kvalitný, bez šance stratiť sa v súčasnosti. Celkovo to je radosť pozerať a rovnakou radosťou bude sa k tomu aj vrátiť. Najlepší moment: John a Grétka si idú zažnúť cígu - takú romantiku dnes už nikde nenájdete; Grétka si dáva za jeden z omšového a otáča čašu na miesto, z ktorého pil John - absolútny diabol priamo v kostole!

"Sometimes I wish I had a pill to make people disappear." Začiatkom som nevedel, prečo je Paul taký blbec k Liz. Teda vedel som, že je farboslepý, ale že by bol aj slepý? Veď Liz bola neuveriteľná šupa... Od prvotného vrazenia torty do xichtu tomu decku až po záver film prešiel takým prerodom, že sa mi až nechcelo veriť a nedokázal som odtrhnúť oči ani na sekundu. Napriek tomu, že film bežal akoby v jednom kuse, bez nejakej prestávky na odľahčenie, v jednej línii, sa v ňom nachádzalo strašne veľa zmien, vecí a myšlienok, na ktorých bolo najlepšie to, že ani nemuseli byť dopovedané a všetko je jasné (zásluha hercov). Na odľahčenie nebol čas, ono to len pridávalo a pridávalo, hustlo a hustlo. Na malom priestore sa udialo až neuveriteľne veľa. Taká umiernenejšia Liziná Virginia Woolf pojednávacia o rodine... o rodine?. Obsahuje to strašne veľa vecí na zamyslenie, paradox, výsmech, opovrhnutie, rozpor, chamtivosť, egoizmus, nesúcit, zomknutie ľudí a veľa iného, na ktoré nenachádzam vhodné slová, ale je úžasné si ich uvedomiť/pripomenúť. Burl Ives fenomenálny, Paul Newman perfektný (pri niektorých situáciách je až ťažko uveriť, aký pocit, myšlienku, reakciu,... dokáže zahrať) a Liz nielen herecky dokonalá, ale aj prenádherná "kočka". Jedna z najlepších konverzačiek vôbec, ktorá toho má v sebe toľko, že raz nestačí - jednak na pochytenie všetkého, čo to v sebe má, jednak na popísanie emócii a jednak je radosť pozerať na tých hercov, akých dnes už niet. A možno to ani opísať nejde, možno to treba len vidieť a cítiť. Najlepší moment: Herecký megakoncert tria Liz-Paul-Burl objasňujúc, ako to bolo so Skipperom.

"Sorry." Dvojka Nolanového Batmana je tak skvelý film, že ani po rokoch preň nenachádzam slová. K trojke by som niečo mal - v prvom rade som dostával rany ako Batman od Banea ani nie tým, že sa Nolan rozhodol zapojiť viac postáv, ktoré majú čo povedať a nejakým spôsobom zasiahnuť do deju, ale tým, ako to urobil. Odohraté to bolo síce fajn, ale keď tých hercov proste dvakrát nemusíte, pomôcť si neviete. Menovite teda Gordon-Levitt, Marion Cotillard a do filmu som išiel s tým, že aj Anne Hathaway. Tá ale prekvapila + stretnúť ju na ulici, dal by som jej šancu. Našťastie Christian opäť Bale-oval, Gary opäť Oldman-oval, Morgan opäť Freeman-oval, Michael znovu Caine-oval a Tom Hardy bol drsnejší než šmirgel na železo. Zvláštne je, že aj keď mi Joker pripadal ako inteligentnejší a sofistikovanejší záporák s plánom ("Do I really look like a guy with a plan?" :) ) dokázal toho, čo sa škôd týka, značne menej ako "len" hrubú silu používajúci Bane, ktorý naozaj pôsobí, ako niekto bez plánu, resp. ani zďaleka nie s tak dobrým plánom. Pri Jokerovi sa zdalo (a aj bolo) všetko komplikovanejšie, premyslenejšie a typologicky podobných týpkov ako je Bane si Batman dával ako predjedlo a bol porážaný skôr rozumom ako silou. Nebudem sa však púšťať do podrobného porovnávania, pretože výsledok je aj tak už x-krát počuté, že dvojka sa prekonať nedala. Joker a všetko okolo neho vrátane príbehu je neprekonateľné, preto Nolan musel staviť viac na efekt a teda aj na väčšiu prípadnú škodu (žeby sa ale zo zariadenia, ktoré má byť vrchol technológie vo výrobe energie stala v momente atómová bomba, ktorá vyhodí do vzduchu celé mesto a všetci vedia, ako na to, to môjmu gustu až tak nezapasovalo...). Napriek všetkému sa mi to ako celok páčilo a vôbec nemám problém to vidieť viackrát. A keďže "dvojka" je hodnotením objektívne niekde okolo deviatich hviezdičiek, nevidím dôvod, prečo by si trojka zaslúžila len štyri. 90% Najlepší moment: Záverečná sekvencia záberov na jednotlivé postavy s brutálnou hudbou.