Ephemeris

Ach, tá DDR a jej krásni ľudia s osobným šarmom sériového Wartburgu. Tento režisér je údajne veľkým znalcom ženskej duše a hádam by sa s tým dalo aj súhlasiť. Verím tomu, že tvorcovia filmu nemuseli byty s interiérovým dizajnom z roku 1980 v Brandenbursku a Mecklenbursku dlho hľadať.

Kombinácii skvelej hudby a skvostnej architektúry sa zásadne nehovorí nie. Pár skladieb by sa dalo ohodnotiť len ako vata na vyplnenie, ale iné ich zase skvele kompenzujú. Vrcholom je pre mňa Ghost Story, čo je skladba, ktorú nemôžem dostať z hlavy už vyše 20 rokov. Dokonalý song, po hudobnej aj textárskej stránke.

Začiatok bol za päť hviezd. Osobne som poznala človeka, na ktorého mala jedna žena vybavený súdny zákaz priblíženia. No a je to vskutku jedna z najnepríjemnejších vecí z celého spektra medziľudských vzťahov. Sľubná prvá polovica filmu je mierne pochovaná materializmom a obchodnými rokovaniami druhej polovice, no a k bezbrehému materializmu a biznisu som ja veru nekompromisná. Záver celkom nechápem, ale o to tu ani tak nešlo. Veľmi silné 3*/slabé 4*.

V kontexte dnes videného filmu Posledný súboj (ktorý nebudem hodnotiť) treba o to viac oceniť tento nenápadný klenot. Je neskutočne ťažké zobraziť verne atmosféru 15. storočia, ktoré podľa francúzskeho historika Philippa Ariésa bolo fascinované a posadnuté smrťou tak, ako už žiadna iná doba. Prejavilo sa to napríklad na ilustráciách ku Knihe hodín z Rohanu alebo na maľbe tancujúcej smrti zo steny parížskeho Cintorína neviniatok. Tento film vo svojich detailoch diváka prenesie do tejto zvláštnej doby a ja pre zmenu v príhodnú chvíľu tento film prenesiem do svojej TOP 10.

Vojnové filmy z pohľadu porazenej strany sú jednoznačne tie najzaujímavejšie. Dokázal to už Vilsmaierov Stalingrad (1993), ktorý považujem za asi najlepšiu vojnovú snímku, hoci tento žáner ako celok nemusím. K osobnému utrpeniu a strádaniu sa v tábore porazených pridáva ešte aj zmar a rozčarovanie, potupa a frustrácia z porážky a straty ideálov. Tu už sme po vojne na dánskej pláži, ale aj tak sa na to veru nepozerá ľahko. Pred všetkými účastníkmi reálneho príbehu klobúk dole a všetka česť.

Mala som možnosť vidieť tento film priamo v deň jeho ruskej premiéry na Rossiya 1 pri príležitosti sviatku Dňa národnej jednoty. Ani by ma nenapadlo, že niektorá zo slovenských televízií ho uvedie v podstate o dva týždne neskôr. Podľa mňa vydarený a pozitívne naladený rodinný film. Odpadové hodnotenia od jedovatých dôchodcov neberte veľmi vážne.

Je mnoho tajuplných bytostí, čo v noci ohrozujú osamelé islandské farmy. Mám z Islandu skvelú "faktografickú" knihu Meeting with Monsters, ktorá ukazuje množstvo prazvláštnych tvorov, opisuje ich život, miesto výskytu aj mierku voči človeku. A snaží sa vzbudiť dojem, že sa jedná o skutočnosť! Tento film sa úplne skvele hodí do drsnej krajiny permanentne bičovanej ľadovými vetrami severného Atlantiku.

To, že Masaryk zviedol Štefánikovi jeho urodzenú taliansku milenku, je pre mňa veľká novinka!

Ako vraví zákon entropie, vytlačená zubná pasta sa už nedá vrátiť do tuby. Raz videný film sa už bohužiaľ nedá "odvidieť". Tento počin sa mi riadne zavŕtal do hlavy a v podstate zmenil môj pohľad na filmový priemysel. Človek si aspoň uvedomí, koľko profesionality, talentu a snahy treba na to, aby vznikol aspoň priemerný film (hoci aj adaptácia Rosamunde Pilcherovej). Absolútne nehodnotiteľné, ako už poznamenali mnohí, toto si zaslúži buď odpad alebo zlatú päťhviezdu.

Geniálna prvá časť mierne pochovaná časťou druhou (bavíme sa o verzii 195 min). Vidieť Woodyho boxovať s klokanom a rozprávať vtipy, ktoré už priam zľudoveli (ktovie, či ešte stále má tie hodinky, čo mu na smrteľnej posteli predal jeho starý otec...), je na nezaplatenie. Z vlastného rozhodnutia sa vydal cestou kvantity, čo sám považuje za správne. Ja však jeden film ročne hodnotím ako zbytočnú nadprodukciu. No a po ľudskej stránke tiež nič moc existencia. No ale kto je bez viny, nech hodí kameňom...