oli.G

Keď sa do toho ponoríte, melancholická nálada vás dokáže pohltiť a v závere možno bude aj nejaká tá emócia. To všetko však len v prípade, že dokážete prekusnúť vizuál domáceho videa a sterilný a chladný ako voice-over, tak aj herecký prejav hlavného predstaviteľa (jeho nepresvedčivosť je mimochodom najlepšie vidieť pri záverečnom odpočítavaní). Budem sa opakovať, budem opakovať po iných, ale King si zaslúži viac. A vôbec sa mi nepáči, že si jeho najlepšie poviedky berú do rúk začínajúci filmári bez skúseností, rozpočtu, poriadnych hercov a často aj bez talentu. Tam vonku sú desiatky scenáristov, ktorí by to zvládli roztiahnúť na celovečerák, a niekoľko režisérov, ktorým by táto látka vyslovene sadla. Opäť nezostáva nič iné, než odporučiť poviedku.

Hearts will bleed. Totálny masaker, ktorý vybije zuby a vyreže jazyk všetkým, ktorí tvrdia, že horror (minimálne v tej podobe, v akej ho poznáme z 80. rokov) je mŕtvy. Prvá vražda prichádza ako blesk z jasného neba (čo dáva spomenúť na starý TEXAS CHAIN SAW MASSACRE) a rozbehne sa s ňou tak krvavá jazda, akú plátna kín pekých pár rokov nezažili. Dej nie je o nič zložitejší a priamejší, ako nutne musí byť - čo je však jedna z hlavných ingrediencií väčšiny slasherov (vrátane Pána Neprekonateľného, HALLOWEENU), a každý, kto sa na to sťažuje, je proste mimo. Trochu oprávnenejšie by už mohli byť výhrady k mierne na hlavu postavenej záverečnej pointe, no sú prípady, keď to osobne proste dokážem prekusnúť a nenechám si tým pokaziť náladu a dojem (DEAD END, alebo práve "Britva"). Aja u mňa týmto zabodoval na celej čiare, takže si tentokrát odnáša pekných 9/10 a jeho budúcu tvorbu budem ostro sledovať. Ak sa nenechá ovplyvniť priemernými kolegami a zlomiť ruky-zväzujúcimi producentmi či MPAA (hroziacou "neobľúbeným" ratingom NC-17), dotiahne to sakramentsky ďaleko.

Čo robi v obitusovej TOP 10 film, v ktorom je celkovo tak 2 dl krvi, sa radšej nepokúšam riešiť, kvôli tomu tu nie sme. :) Sme tu preto, aby sme si pripomenuli, že "malé" filmy ako tento potrebujú byť predovšetkým originálne a aspoň spolovice tak cool, ako ich hlavný hrdina. Spĺňal to napríklad EVIL DEAD a spĺňa to aj SSS - post-apokalyptická akčná road-buddy-movie, ktorá má na to, aby (veľmi) zaujala, ale, ako výstižne podotkol Weruss, neskultovnie. Jeffrey Falcon alias Buddy síce svojim kung-fu skillom neohúri, no pár ozaj efektných pohybov ovláda, a spolu s choreografmi a strihačmi odviedli kus dobrej práce, na ktorú sa príjemne pozerá. A okrem toho je to sympaťák až za hrob s plným rukávom hlášok. Nie je to pre každého, a napriek tomu, že sa to celé svižne odsýpa dopredu za nadupaného zvuku rock & rollových gitár, nemôžem sľúbiť, že sa nebudete nudiť. Ja som si to však užil, a som rád.

Nepamätám sa, kedy naposledy nejaký film proste tak "preplával" okolo mňa a absolútne sa vyhol môjmu záujmu - bez toho, aby moju pozornosť odpútavalo niečo iné. A divím sa, ako rýchlo to zbehlo, vzhľadom k tomu, aká nuda to väčšinu času bola. Pár zhovievavých pousmiatí, jedno nesmelé zasmiatie a ani náznak skutočného pobavenia nejakým pamätihodným gagom. Takto slabé dve hviezdičky, z ktorých jedna pravdepodobne pôjde preč vo chvíli, keď uvidím ďalší film tohto žánru (inými slovami: nie tak skoro ;)). Vyhnite sa tomu, ako to len pôjde, a dajte si radšej fantastický BIG HIT, ktorý tomuto nakopáva zadok po každej možnej stránke - od vizuálu, cez akciu až po humor.

Rovnomenná Kingova poviedka (zo zbierky "Všetko je možné - 1. diel" / "Všechno je definitivní") patrí k najlepším a najpôsobivejším, aké som od neho čítal. Jej sila nespočíva v nejakých dych vyrážajúcich dejových zvratoch, ani v desivosti samotných udalostí, ako skôr v tom, aký dopad mali na hlavného hrdinu. Príbeh je rozprávaný starým Garym, ktorý cíti, že sa jeho čas na tomto svete kráti, a tesne pred smrťou sa odhodlá rozpovedať denníčku tajomstvo, ktoré ho ťažilo po celý život (podobne je na tom Green Mile, s tým rozdielom, že tam sa spomínalo skôr na pozitívne udalosti a rozprávalo sa osobe, nie papieru). Rozprávanie od začiatku doprevádza príjemne tajomná atmosféra a čitateľova zvedavosť je dráždená vetami ako "Sľubujem, že nepôjdem za miesto, kde sa potok rozvetvuje."... a jeho nervy sú dráždene vo chvíli, keď chlapec sľub poruší. A keď je po všetkom, vraciame sa do prítomnosti, aby Gary hodil zopár slov na záver (kde pre zmenu dostáva trochu priestoru "melancholický King", akého poznáme zo Shawshanku alebo Míle), a aby vám geniálnou záverečnou vetou vysypal za krk vedro ľadu. Keď som zatvoril knižku a spamätal sa (čo chvíľu trvalo), napadlo mi, ako by to asi celé fungovalo, nebyť prológu a epilógu, keby sa proste celý príbeh odohrával "teraz". Film mi túto otázku jednoznačne zodpovedal - nefunguje to. Práve absencia motívu človeka, neobvyklou udalosťou poznačeného na celý život, a teraz, na jeho sklonku, obávajúceho sa smrti oveľa viac, ako ktokoľvek iný, oberá príbeh o drvivú väčšinu pôsobivosti. A človek, ktorý predlohu nečítal, môže pri sledovaní maximálne dvíhať obočie a hovoriť si: Toto že je podľa Kinga? A to sa už dostávame k základnému problému väčšiny adaptácií diel tohto autora...

Dee Dee: Uh, Dexter? Sorry to wake you... ||| Dexter: You mean like you did the last 20 times? ||| Dee Dee: Well, I went into your lab, see? And I pushed a button... ||| Dexter: Oh, you mean like you did the last 20 MILLION times?

Prototyp filmu, aké ma hrozne iritujú, no pri svojej láske k horroru sa ich sledovaniu bohužiaľ nevyhnem. Spoluscenáristka Beethovena nás 70 minút trápi nudnými babskými kecami a vraždy, ktoré im občas skočia do reči, bohužiaľ ubíja ich nenápaditosť (o smiešnom katovi ani nehovoriac). Posledná 7-minútovka je síce uchádzajúca (a tiež je jediným dôvodom, prečo som sa priklonil k tej vyhasínajúcej jednej hviezdičke), no nedáva zabudnúť na hodinu aj niečo ukrutnej nudy. Aj na "the first horror film written and directed by women" je to neuveriteľne špatné, a ak obitusovi vychádza hodně slušná záležitost, zrejme jednoducho nevie počítať. ;)

Klasická šablóna o strašidelnom dome, optimalizovaná pre dnešné teenagerske publikum - čo Bay so svojimi Dunami dokáže viac než dobre (ako nám už dokázal v Texase). Spolu s Kľúčom vrchol tohtoročnej žánrovej úrody, preto sa len veľmi ťažko vyhne porovnávaniu... z ktorého obe snímky vyjdu priblížne s rovnakým skóre. Kým Softley sa vydal oldschoolovejšou cestou, stavial na atmosfére a na konci prekvapil slušnou pointou, Douglas je kamarát s ľakačkami, krvou a videoklipovým vizuálnym podaním (ostatne keby nebol, pravdepodobne mu Bay nezatelefonuje), no s blížiacim sa záverom mu mierne dochádza dych. Jeho réžijný debut si najlepšie užijete na Halloweena v plnom kine, obklopení publikom, ktoré je schopné každú ľakačku "oceniť" 5-sekundovým vreskotom a následnou 20-sekundovou diskusiou na tému "Vieš ako som sa zľakol?". U Kľúča by ma to rušilo, u tejto neambicióznej a zábavnej jednohubky ani náhodou.

Posudzovanie, či je film strašidelný, alebo nie, nechám na iných, nakoľko z doterajších skúseností mi vychádza, že v kine sa báť proste neviem. No slušná atmosféra (miestami mierne pripomínajúca zabudnutý VHS-kový kultík GRANDMA'S HOUSE) sa nepostrehnúť nedala a najvypätejšie scény dokážu vyvolať príjemné a divácky obľúbené zimomriavky, čo sa cení. Polhviezdičku k hodnoteniu pridáva až nečakane slušná (vzhľadom k čistokrvne priemerným predchádzajúcim minútam) záverečná pointa. Rozhodne jeden z najlepších zástupcov žánrového mainstreamu, aké rok 2005 zatiaľ vypľul.

Prvých pár epizód netrpí nedostatkom napätia a základný nápad rozpracováva do zaujímavých zápletok, vďaka čomu obstojí za 4*. Postupom času to síce akosi ide dolu vodou takmer po každej stránke (vzácny to jav u seriálov ;)), no napríklad dnešná časť ma celkom milo prekvapila, a to nám vrcholí 4. séria.