Danikaa

"Moje meno je Ján Robin. Kde som to prestal, moje meno je Boris Varis - Ukrajinec." O Robinovi sa dozvedel v krčme a čo nevedel, si vymyslel. Raz sa vydával za jeho priateľa, raz za jeho vraha a napokon tvrdil, že Robin je zradca. "Nik neveril mojim klamstvám, ani ja sám. Teraz vám poviem ako to bolo naozaj, v období ilegality ma prezývali Ján Robin, ale moje meno je Boris Varisa." Že sa trochu zamotávam, to nie ja, to film je zamotaný. Boris sa snaží, dať svojmu rozprávaniu hlavu a pätu, ale nedarí sa mu, tak ako sa mu nedarí obliecť si správne sako. Je to muž, ktorý klame. Rozprávanie v prvej osobe mám rada. Hlas Ladislava Chudíka mi však k Trintignantovi nesedí. No bolo zaujímavé vidieť ho v spoločnosti Mistríka, Krónera, či Silvie Turbovej. Sledovanie filmu bolo pre mňa ako návšteva galérie. Jeden krásny obraz za druhým. Veľmi zaujímavý, až mysteriózny film. Páčil sa mi.

Takže romantika. Občas dobre padne takýto film. Dawson dostal druhú šancu na život a potvrdilo sa, že láska naozaj nie je to najcennejšie, čo môže človek darovať.

Jedna hviezda za hudbu a jedna za herecké obsadenie. Príbeh ma nezaujal a osud hlavného hrdinu mi bol ľahostajný.

O výborných výkonoch hlavných hrdinov sa už nejdem vyjadrovať. Recenzií je tu viac než dosť. Ja by som však ubrala na dĺžke a pozastavila som sa aj pri konci filmu. Žiadni požiarnici, žiadni policajti? Ernie chovanie súrodencov chápal? Predsa len bol mentálne zaostalý. Gilbert má vsak môj obdiv. Predčasne dospelý, napriek všetkému citlivý. Veľmi pozitívny film.

Veľa plaču v tomto filme, ale keď je človek v depresii, je to normálne. Dostať sa zo závislosti na liekoch, keď je jasné kto zavinil smrť dvoch ľudí, je takmer nemožné. A najťažšie je odpustiť vinníkovi a zostať dobrým človekom. Čudne prepletené osudy štyroch ľudí, kde sa každý každému snaží odpustiť. Florence Pugh veľmi prirodzená a Morgan Freeman v jednej zo svojich posledných úloh, proste úžasný.

Nemyslím, že ten koniec v mestečku niečo vyriešil a tobôž v spoločnosti, ale film a D. Day-Lewis stoja za tie 4*.

Sfilmovať krátky život Jamesa Deana bol dobrý nápad a obsadenie Jamesa Franca tiež. No niečo tomu chýbalo a stopáž to nebola.

Na tento film som sa veľmi tešila. Logicky som očakávala, že Firat si bude hľadať manželku, ktorá by bola Canovi dobrou mamou. Spoliehala som sa na to, že tak ako jednotku, to majú v rukách opäť Ketche a Hakan Bonomo. Kaan Urgancıoğlu a Mert Ege, ktorí boli v jednotke takí vynikajúci ma tu celkom sklamali. Všetky situácie boli veľmi umelé, nasilu vymyslené. Záver bol poriadne klišovitý a tanec Firata s Canom des. Malo to síce vyjadriť slobodu a spomienku na Canovu mamu, ale aj tak. Tí dvaja vedia v skutočnosti úžasne tancovať. Pre mňa sklamanie, ale celkom nezavrhujem. 50%

Druhá poviedka, by mohla byť aj samostatným filmom,  mala výborné obsadenie a príbeh. V prvej sa mi páčila hudba a v tretej Ladislav Pešek a Viera Strnisková. Zaujala aj typická smutná atmosféra 60-tych rokov a historické zábery Trenčîna a Bratislavy.

Moja dušička pretekára dostala po čom túžila a to vo veľkom štýle. Film z prostredia pretekov Formule 1 nikdy neodmietnem. Milujem ten zvuk motorov a pneumatík, mávanie práporov, blýskanie fotoaparátov, spomalené zábery, nebezpečné zákruty, radosť z víťazstva. Tá atmosféra bola magická.