Návrat siedmej roty

Druhý díl této válečné komedie už mě tolik nevzal jako ten první. Je to hlavně tím, že je to celkem o ničom, co se týče příběhu. No, strávit chvíli u mostu, pak zdlouhavé bloudění v chodbách pod zámkem. A to sem při tom měl dřív i dvojku docela v oblibě. Co mě rozesmívalo uplně nejvíc, tak když si borci vlezli do cizích důstojnických uniforem a pak se vydávali za důstojníky :o). To jako šlo. Ale jinak možná zbytečně přeplácaný a jak sem už napsal, tak dějově hodně slabota. Uvidím, jestli se vrhnu na poslední díl, asi ho nechám ještě chvíli uležet. Je ale fajn, že se dá válka brát i z veselé stránky a nejen z té stinné a pochmurné... (17.07.2012)

Taká ľahšia komédia podobnej úrovne ako prvá časť. Tiež trvá trochu dlhšie, kým to začne byť viac zaujímavé, ale keď už sa dej presunie na zámok, jedna vtipná scéna strieda druhú. Vyzdvihnem hlavne matracové scény a potom tie na vlaku. Zo začiatku som si nevedel zvyknúť, že jednu z 3 hlavných postáv hraje iný herec, ale zrejme to bolo k dobru a nový predstaviteľ Tassina je predsa len lepší herec. (12.08.2021)

Pokračování Sedmé roty bylo v době vydání tohoto snímku špičkou mezi komediemi z válečného prostředí. V dnešní době však může konkurovat jen opravdu málo. Vtípků zde je vcelku málo. Film jsem doslova hltal, když jsem byl ještě dítě, nyní už tak nadšený opravdu nejsem. I když..hlavní hrdinové a hlavně Jean Lefebvre jsou pro mě nezapomenutelní.. (27.08.2011)

Priemerný francúzsky režisér: Robert Lamoureux, tentoraz snáď poriadne »pohnojil« úplne všetko, čo bolo vôbec k priamej dispozícii;  a to teda konkrétne od samotného preobsadenia postavy v podobe Tassina, cez akýsi nesúlad medzi ústrednými postavami; skrátka, hereckým prejavom zo strán postáv: Chaudarda s Pithivierom, chýbala potrebná energická šťava, ako tomu bolo zrovna predtým, až vari i po plne chaotický, scenáristický kolotoč, plný vskutku ozaj najrôznejších zmätočných reakcií, a k tomu i pomerne dosť všelijakých prebytočných kreácií, kedy za najzdarnejšiu pasáž by som nakoniec mohol považovať iba; pozor začiatok spoileru: záverečnú, vlakovú sekvenciu, a teraz už konečne príde i koniec indície, čo je v rámci celého naprosto [ne]komediálneho titulu, naozaj žalostne málo; dokonca by som normálne podotkol, že odtiaľto priam sálala akási bezradnosť, ktorej akoby sa totižto nechceli priamo zúčastniť ani práve títo francúzski, hereckí predstavitelia, ktorí sa po scenáristickej stránke ocitli, ako celkom bezbranné figúrky na danej šachovnici... • Už keď som videl v samom úvode tohto [ANTI]sequelu «náhradníka» za predchádzajúceho Alda Maccioneho, ktorého s mimoriadnym poľutovaním musím následne skonštatovať, že ho vystriedal absolútne nevýrazný jedinec v podaní akéhosi Henriho Guybeta, tak som mal takmer ihneď aj po nálade, čo sa v podstate so mnou nieslo i naprieč celým týmto abstraktne bizarným titulom, pričom toto vonkoncom nie je jediná výhrada, ktorá by smerovala k tomuto filmovému zlepencu. • Trebárs som si hneď všimol, že postava poručíka, resp. letca Duvauchela, sa po istej chvíli celkovo vytratila z môjho dohľadu, keď doteraz ani neviem, čo sa s ním vlastne stalo? • Scenár býval veľmi zvláštne pozliepaný s niekoľkými patričnými sekvenciami, nad ktorými koľkokrát ostával rozum stáť; zvyčajne sa sústreďujúcim na niekoľko úsmevných útekov vždy len na [zo]pár minút, čomu predchádzala určitá zmena šatníku. Styčný bod v dianí by mohol síce predstavovať konkrétny Z Á M O K [najväčší možný lapsus], na ktorom sa nachádzalo množstvo »hodnotných zaja[t]cov«, ktorý zároveň na mňa ale za to [vy]chrlil neúrekom nezmyselných a nereálnych situácií, až som sa vtedy nenormálne začudoval, akí sú tí Nemci strašne tupí! • Zrejme si tvorcovia chceli z nich akosi vystreliť, čo sa ale minulo účinkom. • Čo asi malo diváka akože dobre pobaviť, tak to naopak pôsobilo opačným dojmom, z čoho sa automaticky dostavil tento úbohý výsledok: paródia v paródii! • Po sviežom prístupe v jednotke, prišla mdlá dvojka, ktorá je takým «tichým zabijakom» pre fanúšika originálu. (06.01.2024)

Klasická príjemná francúzska komédia s partiou smoliarskych vojakov, ktorí sú v jednom kuse na úteku. Problém je, ako sami konštatujú, že každý útek trvá maximálne 5 minút. Štandardne dobrá dobová produkcia a dobrí herci majú našliapnuté k celkom dobrej zábave. Gagov stále nie je nejako príliš veľa, ale stále sa niečo deje aj keď dnes to až také smiešne nie je. Legendárna je však scéna s matracmi, únos vlaku a týpek čo počas celého filmu vyhadzuje mosty do vzduchu. (02.01.2024)